Výlet na Kačín

Vychádzka – nedeľa 12.10.2014, 10:00

Miesto stretnutia: Bratislava, Železná studnička, pod Červeným mostom
Trasa: Červený most – Kačín a späť (po asfalte)
Vzdialenosť: cca. 15 km
Prevýšenie: cca. 135 m
Trvanie: cca. 3,5 hod.
Počasie: oblačno, teplota 16 – 20 °C, nízka až nulová pravdepodobnosť zrážok
Kontakt: Mário – 0908 126 006
Poznámka:
Ľahká vychádzka po asfalte, veľmi vhodná pre kočíky (nemusia byť ani terénne upravené). Na Kačíne bude obedová prestávka, potom sa buď vrátime rovnakou cestou späť, alebo obídeme kopec po asfaltke až k Snežienke a vrátime sa k Červenému mostu z druhej strany. Minule sme pekelne zmokli, tak tentoraz to hádam nebude také hrozné.

Účastníci: Tomáš, Palo, Janka, Jožo Su., Danka, Vlado K., Betka, Jano, Ľubo, Vlado Z., Edita, Gabi, Monika, Jožko Ž., Jožkova dcéra a dvaja vnuci, Juro, Zuzka, Jožo St., Yvet, Andy, Eva, Marian, Katka, Ivan B., Ivan G., Aďa, Dežo, Anka, Laura, Mário, Čiba (a boli s nami ešte nejakí mladí ľudia, akurát sa mi nepodarilo zistiť, ku komu patrili)
Správa z cesty:
Pekný deň, to znamená, že na parkovisku pri Červenom moste je husto. Postupne sa chvalabohu všetkým podarí zaparkovať a naša mierne rozptýlená družina zablokuje najprv výjazd z parkoviska, potom pravý cyklistický pruh a nakoniec celú pravú polovicu cesty. Stále nie sme všetci. Čakáme. Laura s mierne nepokojným živým nákladom vyráža dopredu, o chvíľu po nej ide svoju netrpezlivosť rozjazdiť aj Ivan B. My ostatní si dávame úvodnú fotku a farebný ľudský had sa púšťa smerom na Železnú studničku.
K bufetom prichádzame s nepatrnými stratami, konkrétne Danku zmámila neodolateľná vôňa kávy na Klepáči a myslím, že niekde po ceste sa odpojil Jožko Ž. s rodinou. Po malej prestávke na občerstvenie pokračujeme ďalej smerom na Kačín. Cesta ubieha v príjemných družných rozhovoroch a v uskakovaní pred nadrozmerným autobusom, ktorý sa úplne nepravidelne a nečakane objavuje raz v jednom a raz v druhom smere. Na čele je Betka so svojím povestným vysokohorským tempom, jej čoraz väčší náskok však brzdí Anka, ktorá sa potrebuje neodkladne najesť a prebaliť. Prestávka však našťastie netrvá dlho, pretože máme kopu pomocníkov. Jeden tlačí mliečko do hrdla, ďalší pripravuje novú plienku, tretí hľadá v zablatenom lístí vypľutý cumeľ a nenápadne si ho otiera do mastných turistických nohavíc. Zohratá parta.
Ešte dve zákruty a sme na Kačíne. Z opačnej strany prišiel Ivan G. na bicykli a pridávajú sa k nám aj Aďa s Dežom, ktorí prišli po červenej cez les. Aj keď teda po bližšom skúmaní sa dozvedám, že sa k nám vlastne nepridali, ale tam na nás asi trištvrte hodinu čakali. Nuž, po asfaltke je to riadna okľuka.
Keďže suroviny určené na obed majú rozličnú náročnosť na prípravu, tí, ktorí prví dojedli, sa lúčia a odchádzajú. Ostáva nás približne pätnásť, z tohto počtu nám však cestou k autám už neubudne nik. Okrem Ľuba, ten sa vybral hľadať do lesa svoju zázračnú palicu, o ktorej sa vie len toľko, že kde sa ňou dotkne zeme, tam okamžite vyrastú tri vypasené dubáky a také stredne veľké hniezdo kuriatok. Bohužiaľ ju však našiel niekto pred ním a vyzbieral s ňou celý les, takže Ľubo sa nakoniec celý smutný a s prázdnym hubárskym vakom vracia k autu a svoj milovaný les bez rozlúčky opúšťa.
Na parkovisku je neuveriteľne živo, samý cyklista, bežec, šofér, turista… Náhlivo sa lúčime a ďakujeme si za príjemne strávenú nedeľu.
Pane, a ďakujeme aj tebe, pretože takéto babie leto a takúto vysokú účasť sme teda v polovici októbra nečakali.
Čestný paroh Mladého srnca: Betke. Jednak strážila tempo celej skupiny a jednak sa na spiatočnej ceste výdatne venovala obsluhe vrieskajúceho kočíka, čím výrazne odbremenila na smrť vyčerpanú maminu. Janke. Striedala sa s Betkou pri kočíku a dokonca sa ponúkla, že si ho vezme domov aj s nákladom. Rodičia sa však pustili do zdvorilého protestovania a Janka stihla návrh včas odvolať. Vladovi K. Prišiel na bicykli, ale cítil silu party a poctivo dodržiaval časy príchodov aj odchodov.