Výlet na Košarisko

Vychádzka – nedeľa 31.1.2016, 10:00

Miesto stretnutia : Stupava, autobusová zastávka Obora

Trasa: Stupava, Obora – Pod Kamenným vŕškom – Červený domček – Pri Suchom potoku – Košarisko – Staré Hájne – Pod Kamenným vŕškom – Obora
Prevýšenie: cca. 200 m
Trvanie: cca. 4 h

Dopravné spojenie:
Tam:
8:40 odjazd autobusu z Bratislavy, aut. stanica Mlynské nivy, zastávka č. 65, príjazd na zastávku Stupava, Obora 9:23.
Späť:
13:48 odjazd autobusu zo zastávky Stupava, Obora smer Bratislava
14:33, 14:36, 14:42, 15:10, 15:13, 15:40 odjazdy autobusov zo Stupavy, aut. stanica, smer Bratislava

Predpoveď počasia: teplota 0 – 2°C, oblačno, pravdepodobnosť zrážok nízka
Kontakt: Mário, 0908126006

Poznámka: Podobnú túru sme absolvovali pred štyrmi rokmi, keď sa spolok Mladých srncov dával dohromady. Trvala nám 5,5 hodiny, ale teraz sme v oveľa lepšej forme a určite to dáme v stanovenom čase. Treba sa pripraviť na to, že les môže byť mierne blatistý.

Účastníci: Igor, Gabi, Philip, Tomáš, Monika, Vladino, Peťo Š., Táňa, Peťo, Pali, Klaudika, Yvetka, Andy, Mário, Laura, Vuki
Správa z cesty:
Ráno volá Yvetka, či sa ide na výlet aj v takomto lejaku. Pozerám z okna, ale u nás v Dúbravke svieti slnko. Yvetka sa upokojí a sľúbuje, že príde. V Stupave dobiehame Vladinovu Hondu a svorne parkujeme v uličke pri zastávke Obora. Víta nás tam kopec našincov, radostne sa objímame a potajomky sa na seba usmievame. Po úvodnej fotke prejdeme poza domy na modrú značku a vydávame sa smerom k Červenému domčeku.
Tesne pred ním si dáme prestávku na pitie a na vyzlečenie zbytočných kusov odevu. Oslepujúco zasvietia Tomášove a potom aj moje stehná a niekde v pozadí cvakne zákerný foťák. Dúfam, že to nebude na Facebooku skôr, ako sa vrátime k autám.
Červený domček, kde sme mali pôvodne desiatovať, po dohode opatrne obchádzame a pokračujeme lesnou cestou k rybníku na Košarisku. Je nádherný jarný deň. Les vonia mokrým lístím, sem-tam zacítime aj nejaké hnilšie bahno. Rozhovory sa točia okolo ľahkých aj ťažších tém, niekedy, hlavne v strmších úsekoch, mierne viaznu, potom sa zase rozbiehajú kade tade.
Za rybníkom vychádzame na asfaltku a okolo obeda schádzame k osade Košarisko. Obedujeme na stoloch pred country bufetom, po dlhšom čase zase koluje Vladinova zeleninová dózka a tradíciou začínajú byť koláčiky z Monikinej pekárskej rúry. Mňam, výborné.
Máme mierny sklz oproti plánu, vydávame sa teda do lesa smerom na Pajštún. Oproti nám sa blíži bežec, ktorý si ako posilu zobral hneď troch záprahových psov. Správne však odhadol bojovú kapacitu našej turistickej hordy a obozretne nás obchádza cez les. Do fyzického kontaktu sa dostáva iba Peťov Vuki, ale myslím, že zuby sa nakoniec iba obtreli o srsť. Žiadna krv, ide sa ďalej.
Na rozcestníku Staré hájne máme poslednú zastávku na pitie, potom sa už len valíme dolu kopcom. O pol tretej sme pri autách a tých 18 kilometrov veru cítime v nohách. Pane, ďakujeme, že nás takto zoceľuješ, určite máš s nami ešte veľké plány.
Čestný paroh:
Monike. Koláčiky, výdrž, úsmevy, rady. Philipovi. Vyrástol z neho krásny človek.