Výlet na Kramáre

Vychádzka – nedeľa 15.2.2015, 10:00

Miesto stretnutia: Koliba, konečná zastávka trolejbusu č. 203
Trasa: Koliba – Kamzík – Krásna Hôrka, NOÚ – Kamzík – Koliba
Vzdialenosť: cca. 6 km
Prevýšenie: cca. 250 m
Trvanie: cca. 3 hodiny
Počasie: teplota -3 – 2 °C, polooblačno
Doprava: autami resp. MHD (trolejbus č. 203)

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:
Nenáročná prechádzka ponad Kramáre, bude sa dať ukončiť aj v polovici cesty. Cieľom cesty je zakývať do okna nášmu momentálne hospitalizovanému kamarátovi Ľubošovi S. Ak ho medzitým pustia do domácej opatery, nepôjdeme z Kamzíka na Kramáre, ale dáme si okruh po modrej a vrátime sa späť na Kolibu. Sneh sa zatiaľ nechystá opustiť lesy, treba sa dobre obuť aj obliecť.

Účastníci:
Pali, Klaudika, Jožo Su., Danka S., Danka Ď., Juro, Georgios, Peťo, Jožo St., Jožko Ž., Magda, Vlado, Ľubka, Mariana, Laura, Mário, Čiba

Správa z cesty:
Ráno nakladáme pred Lídlom Danku Ď. a fujazdíme na Kolibu. Na Kramároch nás začne sledovať podozrivé biele vozidlo s košickou EČV. Snažíme sa mu ujsť, križujeme sídlisko aj uličky na Kolibe, biely Ford je nám však stále v pätách. Rezignujeme a parkujeme na konečnej trolejbusu č. 203. Čakáme. Z podozrivého bieleho vozidla vystupujú dvaja kukláči Jožko Su. a Danka S., ich násilný prepad však zmaria mierumilovný Jožko Ž. s Magdou, ktorí práve zostupujú z kopca.
Vystrojíme sa na cestu a schádzame k zastávke, pretože sme tam zazreli Vladina s Ľubkou. Medzitým sa rozrástli o ďalších turistov, takže nakoniec nás je 15. A to ešte volá Mariana, že je pri Vojenskej nemocnici a že za nami príde k bufetom.
Vyrážame ulicou smerom k bežeckej trati, ktorú objavil Jožko Su. a doteraz sa mu ju darí udržovať v prísnej tajnosti. Našľapujeme s najvyššou opatrnosťou, aby sme mu náhodou nepoškodili zabehané koľaje, ale je to ťažké, pretože všade sú kopy snehu a šmýka sa. Radšej sa teda odpájame po modrej značke a cez vyjazdenú somársku lúku prechádzame smerom k bufetom, pričom sa snažíme vyhýbať deťom na superrýchlych boboch, ktoré sa nám neustále mihajú pod nohami.
Dávame si krátku pauzu na občerstvenie a lúčime sa s Jožkom Ž a s Magdou. Vraj majú povinnosti, ale ja si skôr myslím, že ich odradila ďalšia trasa s prudkým klesaním a následným prudkým stúpaním. Pôvodne chcela odradiť aj Marianu, nakoniec si to však rozmyslela a ostala s nami až do samého konca.
Na Spariskách sa odpája Jožo S. aj s Čibou. Čiba sa na Kolibe vyoblizovala asi s dvanástimi psami rôznych plemien od čivavy až po afganského chrta a zrejme sa už v pustom lese začínala trochu nudiť, takže sme Jožov odchod v tento chladný deň prijali s chladným porozumením.
Zvyšok partie sa vracia k bufetom, kde sa delíme na dve skupiny. Srdečne sa lúčime a jedna skupina ide pod Vladinovým vedením hore na televíznu vežu na čaj a na výhľad. Druhá schádza v priateľskom rozhovore naspäť k autám. Ako sa neskôr dozvedáme, vo veži bola okrem kaviarne aj obrazová galéria a výhľad bol ozaj nádherný. Škoda len, že Peťo si nemal kam sadnúť a musel sa voľky nevoľky pobrať domov.
Pane, ďakujeme ti za tento krásnym slnkom a krásnymi ľuďmi prežiarený deň a nadeľ stokrát viac, ak sa ti dá.

Čestný paroh: Mariane. Napriek tomu, že si pomýlila miesto štartu, nevzdala to a dobehla nás na Kolibe. Peťovi. Dávno s nami nebol a za ten čas sa mu podarili v živote veľké veci. Geogiosovi. Zrejme to myslí s Mladými srncami vážne, lebo si kúpil nové turistické topánky.