Výlet na Malý Slavín so spomienkou na zosnulých

Výlet na Malý Slavín so spomienkou na zosnulých

Miesto stretnutia:      Nedeľa 2. November 2014, 9:30 Rača – Detvianska,

10:00 – Červený most

Trasa:  Rača, Detvianska – Červený kríž – Pánova lúka – Malý Slavín – Zbojnička – Rača, Amfiteáter – Detvianska

Účastníci:  Editka, Klaudika, Ľubka, Monika, Svetlanka, Zuzka, Jožo Su., Jožo, St., Juraj, Pali, Peťo, Pišta, Vlado, Anička, Laura, Mário, Čiba, Franky, Vuki

Správa z výletu

Cestou do Rače sme zbadali Svetlanku s Pištom, tak ich nakladáme do auta, reku aby boli na mieste stretnutia rýchlejšie. Neboli … kvôli rozkopávke na Detvianskej obchádzame pol Rače a hoci sme dorazili takmer na minútu presne, víta nás Jožko Su., ktorý sa už obával, že sa zrazí akurát sám so sebou. Za malú chvíľu sa situácia vylepší a zhromaždí sa tu zdravé výletnícke jadro. Po povinnej úvodnej fotografii sa vydávame na cestu. Mali by sme asi zvážiť dávať si aj povinnú záverečnú spoločnú fotku, lebo v poslednej dobe sa nám nedarí udržať skupinu pohromade do zdarného spoločného návratu. Cestou cez Raču míňame Zuzkin dom, nezastavujeme iba spomalíme, lebo máme „spoždění“ a domáci vraj aj tak nemajú nachystaný guláš. Rovnakou trasou ako na jar sa popri Červenom kríži dostávame na Pánovu lúku, kde máme prvú dlhšiu pauzu. Na rozdiel od jari máme vskutku dušičkové počasie – je jemná hmla, sychravo, stromy sú už takmer holé prichystané na zimu, keď to zosumarizujem – neúprosne nastupuje neprívetivá chladná jeseň. Telemostom sa spájame sa výletníkmi, ktorí štartovali spod Červeného mosta. Cyklistická alternatíva výletu sa odtiaľ nekonala, situáciu zachraňovala mladá rodinka Polónyiovcov, ktorí sa vybrali pokočíkovať Aničku na Železnú. Trošku im závidíme počasie, vraj tam majú slnečno. Nuž, je to cez hrebeň Karpát a cez ten sa počasie často mení. Ale na Pánovej lúke sa miestami tiež slniečko snaží predrať so zopár slabučkými lúčmi. Na Malom Slavíne si zapálením sviečok v tichosti pospomíname na našich kamarátov, ktorí už nie sú s nami. Česť ich pamiatke a silnej, motivujúcej vôli abstinovať. Čakali nás tu aj cyklisti – Ivan s Jožkom a ďalšími dvomi kolesovými nadšencami, ale tí sa vybrali na Slavín od Pezinka. Prichádza sem aj Klaudika s Palim, ktorí nás nakoniec dobehli z Rače. Dnešný deň by sa dal využiť ako posledná príležitosť na opekanie, ktorú podaktorí zobrali vážne. Zohnať drevo nebol až taký problém, veď načo nosiť drevo do lesa … Horšie to bolo s papierom, ten nedoniesol nikto a v lese ho nebolo. Skúšali sme to papierovými vreckovkami, kvapkaním vosku, rozdúchavaním, ale o čo bolo viac pokusov a odborníkov na zakladanie ohňa o to boli menšie úspechy. Ešteže sa obďaleč vyskytla skupina podobných nadšencov, ale lepšie pripravených a ochotných poskytnúť papier aj PePo. Ohníček teda nakoniec bol, ale opekať bolo treba rýchlo, lebo slabnúci plamienok dával najavo, že dlho nevydrží a teda ani nezahreje. Sveťa s Ľubkou predvádzajú, ako sa dá cvičením zahriať aj bez ohníka, ktorý bol zubatejší ako dnešné slniečko. Stretávajú sa s chápavými pohľadmi ostatných, ale nenadchne to okrem nich nikoho a tak nečudo, že sa naša skupinka trhá a uzimenci odchádzajú skôr. Šesť hladnejších a otužilejších členov zdravého jadra ich nasleduje o nejakých 15 minút. Do Rače prichádzame od amfiteátra a náladu nám spríjemní aj slniečko, ktoré nás prišlo pozdraviť na rozlúčku.

Paroh Mladého srnca udeľujeme nášmu kamarátovi Peťovi – spriaznenej duši, ktorý sa ku nám rád pridáva na naše výlety, za skvelú prípravu na poslednú tohtoročnú opekačku, keď neváhal vyšmariť zavadzajúce žuvačky z ich krabičky, aby tá mohla následne poslúžiť ako prechodná turistická dózka na horčicu a za zostavenie najdokonalejšieho opekacieho ražníka.