Výlet na Pajštún

Vychádzka – nedeľa 8.12.2013, 11:00

FOTO

Miesto stretnutia: Stupava, autobusová zastávka Obora
Trasa: Stupava, Obora – Pod Kamenným vŕškom – Staré Hájne – Pod Kozliskom – Pajštún – Stupava, Obora
Vzdialenosť: cca. 11 km
Prevýšenie: 305 m
Trvanie: cca. 3,5 hodín
Doprava: autami
Počasie: teplota okolo nuly, zvýšená oblačnosť, pravdepodobnosť zrážok nízka

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:
Rituálna rozlúčka Mladých srncov s tohtoročnou sezónou. Nakoľko rešpektujeme prírodu a jej obyvateľstvo, po výstupe na Pajštún trikrát energicky zašepkáme Hurá!, úctivým sklonením hlavy poďakujeme najvyššiemu, že na nás celý rok dohliadal a poprosíme ho, nech nás stráži aj naďalej. Teplý čajík, niečo pod zub (pre mňa horkú čokoládu poprosím) a suché tričko na prezlečenie.

Účastníci: Jožo, Danka J., Danka Ď., Miro, Ľubo, Vlado, Betka, Ivan, Peťo, Mário, Vuki
Správa z cesty:
Ráno prší. Volajú Miro, Ľubo a Vlado, to je dobré znamenie. O pol jedenástej nakladám Danku pred Lídlom, o pár minút neskôr Vlada v Lamači. V Stupave sme pár minút pred jedenástou. Zatiaľ nevidíme nikoho známeho, napriek tomu však vystupujeme z auta a chystáme sa na cestu. Hneď nato sa otvoria dvere na dvoch autách naraz a vystupujú najprv Peťo so psom Vuki a potom Robo. Robo je podozrivo pekne oblečený a je nám jasné, že s nami nepôjde. Prišiel v istej tajnej obchodnej záležitosti. O chvíľu pristávajú Ivan s Betkou a Ľubo, za nimi prichádza Jožkove čierne kombi. Po úvodnej fotke sa ešte na hlavnú z bočnej ulice vyrúti Miro na svojom Renaulte. Zaparkuje, pridá sa k nám a púšťame sa po modrej smerom na Staré Hájne.
Je pod mrakom, ale chvalabohu neprší. Les je mokrý a na topánky sa nám lepí ťažký íl. Ľubo po neúspešnom pokuse odfotiť krásne hubové zátišie stráca motiváciu a po chvíľke aj dych. Chvíľu sa ešte snaží držať tempo, potom mu však organizmus vypovie službu a musí sa otočiť. Sprievodcu mu robí Miro.
Sme na Starom Hájnom. Rukami nám kolujú rôzne sladké dobroty a čaje. Občerstvení a plní nových síl sa púšťame do zdolávania posledného úseku, ktorý paradoxne klesá. Áno, priatelia, ide o jeden z mála vrcholov, na ktoré sa ide smerom dolu.
Pajštún! Ranné mračná ustúpili a je pomerne slušná viditeľnosť. Kocháme sa Devínskou Kobylou, rakúskymi mlynmi, Kamzíkom, Záhorskou Bystricou aj tenkou stužkou Dunaja. Rozbaľujeme obedový proviant, častujeme sa Peťovou horkou čokoládou, Betkinými výbornými rebarborovými koláčmi a mojimi mentolovými keksíkmi. Betka rozbaľuje svoje štrikovacie náčinie a ukazuje zárodok budúceho šálu. Prekrásne dielo. Najviac sa páči Vukimu, keby nebolo okolo toľko žrádla, určite by sa na šál vrhol a trošku by sa s ním v mokrej tráve pohral. Betka šál našťastie včas odkladá.
Rituálnym trojnásobným Hurá sa lúčime so sezónou a schádzame smerom k Stupave. Asi o štvrťhodinu stretávame Mira, ktorý šťastne odprevadil Ľuba k autu a vybral sa nám oproti. Chlácholí nás, že zóna blata práve skončila a dolu už pôjdeme iba po lístí. Je to naozaj tak, íl nalepený na topánkach sa však zjavne rozhodol, že opadá až v autách, prípadne doma na kobercoch.
Sme dolu. Záverečné foto, objatia a bozky na rozlúčku a šup do tepla. Pane, ďakujeme za skvelých ľudí aj za pomerne príjemné počasie. Tým slnkom na záver si nás ozaj potešil.
Čestný paroh Mladého srnca: Mirovi. Pomohol kamarátovi.