Výlet na Pajštún

Vychádzka – nedeľa 20.12.2013, 10:00

Miesto stretnutia: Stupava, autobusová zastávka Obora
Trasa: Stupava, Obora – Pod Kamenným vŕškom – Staré Hájne – Pod Kozliskom – Pajštún – Stupava, Obora
Vzdialenosť: cca. 11 km
Prevýšenie: 305 m
Trvanie: cca. 3,5 hodiny
Doprava: autami resp. autobusom z AS Mlynské Nivy, odjazd 8:40 z nástupišťa č. 65
Počasie: teplota 8 – 12 °C, zvýšená oblačnosť, pravdepodobnosť zrážok nulová

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:
Rituálna rozlúčka Mladých srncov s tohtoročnou sezónou. Nakoľko rešpektujeme prírodu a jej obyvateľstvo, po výstupe na Pajštún trikrát energicky zašepkáme Hurá!, úctivým sklonením hlavy poďakujeme najvyššiemu, že na nás celý rok dohliadal a poprosíme ho, nech nás stráži aj naďalej. Teplý čajík (alebo môže byť aj voda, vyzerá, že budeme mať príjemný teplý deň), niečo pod zub (môže byť už aj predvianočné pečivko) a suché tričko na prezlečenie.

Účastníci: Jožo, Peťo, Gabi, Philip, Saša, Mário
Správa z cesty:
Prší, je hmla a zima. Neľútostné počasie. Laura ostáva doma piecť, píše Milka, že nepríde. Saša píše, že príde. Teším sa. Na zastávke Obora stojí Saša a náš nový kamarát Peťo. Zatiaľ sme traja a povestné hordy Mladých srncov sa nehrnú zo žiadnej strany. Situáciu zachraňuje Jožo, ktorý doviezol aj Gabi s Philipom. Chvíľku ešte pomrzneme, potom sa odfotíme a radíme rýchlostný stupeň 4+.
Prvú zastávku si robíme až pri rozdeľovníku Staré hájne, trochu sa napojíme čajom, Gabi nás ponúkne africkými krovkami z rodinnej kuchyne. Výborné slaďunké.
Pokračujeme po hrebeni smerom k Pajštúnu a pochvaľujeme si výber trasy, pretože k vrcholu sa ide strmým kopcom dolu. Pri múroch zrúcaniny sa zdvíha nepríjemný studený vietor, ktorý zahasí všetky naše pokusy o zapálenie kahanca pri pamätnej tabuli Borisa P. Postojíme teda aspoň v nemom zamyslení.
Jožo sa na Pajštúne dôstojne odoberá do svojej prezliekárne s pozláteným zrkadlom, my ostatní blúdime po hradných múroch a hľadáme miesto, kde by aspoň trošku nefúkalo a nepršalo. Narýchlo sa fotíme s nepriehľadnou hmlou v pozadí, na pol úst zašepkáme povinné rituálne Hurá a utekáme do hradnej jamy, ktorá kedysi určite slúžila ako mučiareň. Španielske čižmy a železné panny odhadzujeme nabok a mučiareň sa v okamihu mení na útulnú jedáleň, v ktorej sa v pokoji naobedujeme.
Dojedáme africké krovky, dopíjame čaj a uháňame po žltej značke zase dolu do dediny. Cestou sa síce o všeličom rozprávame (napríklad o horúcej Keni, o horúcom Santiagu de Compostella…), ale v hlave máme všetci vykúrené autá a potom vykúrené kúpeľne s vaňou plnou horúcej vody.
Posledné foto, stískanie, a už sa aj rútime smerom do Bratislavy.
Pane, ďakujeme ti za ticho v lese, ticho na hrade aj ticho v dušiach a ďakujeme za pestrú turistickú sezónu. Tešíme sa na sviatočné vychádzky a na ďalší rok.
Čestný paroh: Peťovi. Bol s nami prvý raz, bez zaváhania zapadol najprv medzi nás a potom už s nami do hustého blata v lese a bez slovka ponosy zvládol tento pre telo nevľúdny pochod.