Výlet na Pezinskú Babu

Vychádzka – nedeľa 12.1.2014, 11:00

Miesto stretnutia: Pernek, rázcestie modrej a žltej turistickej značky
Trasa: Pernek – Sedlo pod Javorinou – Pezinská Baba – Pernek
Vzdialenosť: cca. 12,5 km
Prevýšenie: 355 m
Trvanie: cca. 4 hodiny
Doprava: autami, resp. autobusom z Autobusovej stanice Mlynské nivy, odjazd 9:50 z nástupišťa č. 64 (spoj smerom z Perneku do Bratislavy ide o 16:38)
Počasie: teplota 2 – 4 °C, polooblačno, pravdepodobnosť zrážok mizivá
Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:
Na tejto trase sa nenachádzajú žiadne známe pozoruhodnosti, takže sa budeme obzerať okolo seba a oznamovať si, čo pekného vidíme. Upozorňujeme, že v januári príroda viac menej spí, takže oznamovanie aj celkový pobyt v lese budú absolútne nehlučné. Budeme sa vlastne iba tak nečujne, indiánsky zakrádať.

Účastníci: Danka, Jožko, Magda, Erika, Rišo, Jano, Alena, Zuzka V., Dežo, Vlado, Gabi, Philip, Zuzka Š., Betka, Aďa, Georg, Pišta, Sveťa, Vierka, Mary, Pali, Klaudika, Tomáš, Laura, Mário, Zoe
Správa z cesty:
Je krásny deň. V Perneku pred starým kostolom sa už o trištvrte na jedenásť začínajú schádzať motorové vozidlá plné vystrojených turistov. V kostole práve začína omša a pán farár zdraví prichádzajúce neznáme ovečky, ktoré sa však po úvodnej fotke celkom nekresťansky poberú do lesa. Určite sa necíti dotknutý, Boh je predsa aj v lese, a myslím, že hlavne tam.
Pri bývalom železničnom moste zastavujeme a počúvame. Janči o tomto kraji veľa vie a prednáša nám o úvraťovej železnici. Cesta, po ktorej ideme, má naozaj sympatický sklon a vieme si predstaviť, že sa po nej kedy vozilo drevo. Zatiaľ má z výletu najväčšiu radosť Zoe, stíha kontrolovať celú družinu a ešte aj sem tam vbehnúť do lesa a vyduriť nejakého toho krtka alebo veveričku.
Pokračujeme až na miesto, kde sa začína strmé stúpanie. Potok, ktorý sme mali doteraz hlboko dolu po pravici, sa zrazu vylial na všetky strany. Niektorí brodíme, iní sa štveráme po svahu oproti. Je nás plný les. Zuzka V. prehadzuje cez potok asi trojmetrové brvnisko, vrtí ním v rukách ako ruský vzpierač na tréningu. Dobrý nápad, hneď sa ide po tej vode lepšie. Nie všetkým sa prechod potokom podarí so suchými nohami. Postihnuté dámy (to je zaujímavé, že postihnuté sú iba dámy, však?) sa nenápadne pýtajú, ako vyzerá zvyšok cesty, či sa treba ešte niekde brodiť a podobne. Našťastie nás už nič podobné nečaká, pozerám s nádejou na horského vodcu Jančiho. Jožko s Magdou sa pred týmto náročným úsekom pre istotu otáčajú a sľubujú, že nás počkajú na Babe.
Zdvorilo odmietame Jančiho dobre myslené pozvanie do zrubu, v ktorom prežil mladé bujaré roky, a vychádzame na paseku pod sedlom Javorina. Obedujeme, pijeme čaj, ochutnávame Vladovu rukolu a banány v čokoláde, ktoré priniesla Mary. Volá Ivan, že je na sedle Javorina a kde sme my. Podľa perfektnej Betkinej navigácie nás o necelú minútu nájde a radostne sa s nami zdraví. Je červený v tvári a vyzerá veľmi zdravo a mladistvo (odvolávam dedka z minulej túry ).
Je nám zima, tak sa pomaly balíme a pokračujeme. Vedie nás Janči. Obchádzame kopec pred Pezinskou Babou sprava a vidíme na celé Záhorie. Je prekrásny deň, síce studený, ale príjemný, hrejivý. Až sa mi sem tam zazdá, že počujem bzučať včely (skoro som napísal bučať).
Sme na Babe. Kým sa stihneme zhromaždiť, prichádza Jožko s Magdou. Čakali nás v reštaurácii s výbornou obsluhou, ktorá si ich ohľaduplne pol hodinu nevšímala a nechcela mať s ich peniazmi nič spoločné.
Kradnú nám Vierku a fujazdia dolu kopcom. Danka, ktorú doviezli a ktorej sme ako vždy vypili čaj do poslednej kvapky, pokračuje s nami. O chvíľu sa vynárajú prvé pernecké domy a o dve až tri chvíle sme pri autách. Záverečné foto, čestný paroh pre neúnavného turistu Philipa (prvý fyzicky odovzdaný čestný paroh vôbec, podotýkam, a to všetko na Vladov empatický popud), a intenzívna rozlúčka.
Pane, ďakujeme za tento deň, za týchto ľudí a tak celkovo, však ty vieš, nerob sa sprostý, ako by povedal Pali .
Čestný paroh Mladého srnca: Jančimu. Podelil sa s nami o vedomosti aj o spomienky a ukázal nám peknú cestu popod hrebeň. Zuzke V. Pri potoku sa zachovala ako správny chlap a všetkým nám pomohla pri brodení.