Výlet na Sakrakopec

Miesto stretnutia : Bratislava Rača, zastávka Detvianska, čas 10:00

Trasa: Rača – Biely kríž – Sakrakopec a späť
Vzdialenosť: cca. 13,6 km
Trvanie: cca. 4:00 h

Predpoveď počasia: Veľmi oblačno, teplota 2 – 5 °C, pravdepodobnosť zrážok nízka.
Kontakt: Mário 0908126006
Poznámka: V roku 1966 sa na Sakrakopci zrútilo bulharské lietadlo a zahynulo tam všetkých 82 ľudí na palube. Ľudí tento príbeh dodnes láka, hovorí sa však, že na samotnom mieste ostal silný zdroj negatívnej energie a preto sa odporúča navštevovať ho vo väčších skupinách vyzbrojených nezdolateľným optimizmom. Plánovaná trasa má okrem toho ešte jednu zvláštnosť, že na vrchol Sakrakopca pôjdeme z Bieleho kríža viac-menej dolu kopcom, čiže vrchol sa nachádza akoby v doline.
Účastníci: Mary, Jano, Juro, Jožko, Magda, Tomáš, Pali, Klaudia, Danka, Vierka, Hanka, Zuzka, Mariana, Laura, Mário, Jacky.
Správa z cesty:
Po Hankinej intervencii na stredajšom klube sa počet účastníkov vychádzky dramaticky zvýšil. Na zastávke v čase nášho príchodu už stoja Jano s Jurom, Jožko s Magdou a Mary. O chvíľu prichádzajú Danka s Vierkou, Tomáš a Pali s Klaudiou. Chvíľku ešte špekulujeme, či sa nevyvezieme autami až nad Raču, nakoniec víťazí radosť z pohybu a z čerstvého vzduchu a ideme pekne peši. Hanka, Mariana a Zuzka sa k nám pridávajú vyššie, sme teda komplet okrem Mary. Tá nás prišla iba pozdraviť a hneď aj utekala domov šetriť si nohy na ďalšie túry.
Je pomerne zima a fúka studený vietor, takže máme celkom slušné tempo. V rôznych meniacich sa kombináciách zabratí v rozhovoroch sa o hodinu a pol vynárame pri Bielom kríži. Keďže nikto nevie, kade presne cesta pokračuje, ideme so Zuzkou k bufetu a vypytujeme sa. Okolo svíň vpravo a po sivých značkách…to by sme mohli nájsť. Ešte skupinové foto a môžeme sa pustiť do zdolávania posledného úseku.
Cesta vedie dolu z kopca, je zasnežená a sneh je zmrznutý. Ide sa ťažko a spoza chrbta sa s nami lúčia Pali s Klaudikou a Vierka. Pozdravujeme aj Jožka s Magdou, správne predpokladáme, že to tiež otočia, ale sme hrdí špeciálne na Magdu, že s nami prešla až sem. Ostatní sa potkýname a šmýkame smerom k nešťastnému kopcu. O necelú polhodinku sme na mieste. Jednoduchý pomník obložený zvyškami z lietadla, ktoré vyzerajú ako zariadenie starého vodovodu. Hanka so Zuzkou zapaľujú sviečku, robíme niekoľko fotiek, obzeráme si okolie, posilňujeme sa keksíkmi a čajom. Smutné miesto, vietor hučí v korunách stromov a každú chvíľku padne dolu nejaká suchá haluz. Fúka nepríjemný severák.
Otáčame to smerom späť a z vrcholu Sakrakopca (ktorý mimochodom leží v doline) stúpame späť k Bielemu krížu. Na neoznačenom rázcestí sa rozhodujeme pre cestu vľavo. Nie je to tá istá cesta, ktorou sme prišli, ale spoľahlivo nás dovedie na asfaltku klesajúcu do Rače. Pokračujeme svižným tempom dolu do dediny.
Kúsok pred prvými domami sa od nás odpájajú Hanka, Zuzka, na smrť unavená Mariana a na dve až tri smrte unavený Jacky. Lúčime sa a v počte kusov šesť pokračujeme v únavnom zostupe. V Rači sa lúčime s Janom a s Jurom, neskôr s Tomášom a nakoniec prijímame pozvanie na záverečnú šálku čaju od Danky iba Laura a ja.
Tak. A je po výlete. Vytýčený cieľ sme dosiahli, naše telá aj duše pookriali (aj keď ku koncu niektoré telá už riadne pokrivkávali) a môžeme sa vrhnúť do ďalšieho pracovného týždňa. Ďakujeme, pane, máš to u nás ako vždy.
Čestný paroh Mladého srnca: Mariane. Ako prvoúčastníčka sa poriadne zaprela a vydržala celú (tor)túru. Hanke. Vymyslela túru, celú cestu sa rozdávala a na klube zabojovala za vychádzky ako také.