Výlet na Sandberg

Foto

Vychádzka – nedeľa 29.3.2015, 10:00

Miesto stretnutia: Dúbravka, zastávka MHD Žatevná
Trasa: Žatevná – Dúbravská hlavica – Bočná cesta – Rovnica – Pod Devínskou kobylou – Úzky les – Dúbravská hlavica – Žatevná
Vzdialenosť: cca. 10 km
Prevýšenie: cca. 200 m
Trvanie: cca. 3,5 hodiny
Počasie: teplota 8 – 10 °C, oblačno, možno trochu aj spŕchne
Doprava: autami resp. MHD č. 83 a 123

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:
Jar stále pretrváva a kvetov je v lesoch čoraz viac. Devínska kobyla je povestná tým, že jej západná strana od Devína sa začína prebúdzať k životu veľmi farebným spôsobom a oplatí sa byť pri tom. Naša trasa vedie zo začiatku po severovýchodnej strane kopca. Podľa počasia si môžeme dopriať výstup na Devínsku kobylu a výhľad na hrad Devín, rieku Moravu a rakúske kopce, potom zídeme k Sandbergu, naobedujeme sa a vrátime sa po západnej strane, kde by sa mali nachádzať všetky spomínané prírodné úkazy. Od rozdeľovníka Pod Devínskou kobylou sa skúsime prepracovať po neznačenej ceste k Úzkemu lesu, odtiaľ už určite trafíme. Pre istotu treba zobrať výstroj na prenocovanie.

Účastníci:
Betka, Jožo Su., Danka S., Pali, Klaudika, Milan, Milka, pán manžel, Tomáš, Borisova mamina a otec, Vierka, Vladino, Ľubo, Laura, Mário, Borisov havino

Správa z cesty:
Ráno trochu mrholí. Predpokladám, že nás bude pomenej. Ha! Nie je! Je nás krásnych šestnásť plus jeden štvornohý kamarát. Milan sa ujíma funkcie fotografa a po stručnej inštruktáži (trasa je pomerne dlhá a členitá) vyrážame smerom k Dúbravskej hlavici.
Mrholenie pomaly ustáva a les nás víta príjemných sviežim vzduchom a lánmi rôznorodých kvetov od snežienok až po poniklece. Miernym stúpaním sa dostávame pod samu Devínsku Kobylu, Betka však hovorí, že hore nemusíme ísť. Schneeberg vraj aj tak nebude vidno, inak by to cítila v kostiach aj v tesnom okolí srdca.
Rešpektujeme Betkin inštinkt a spúšťame sa po zelenej značke k Rovnici nad Sandbergom. Výhľad na Moravu, na Devín, na Hainburg a na celé blízke okolie je skvelý, robíme si teda obedovú prestávku. Fúka povzbudivý vetrík, takže pomerne rýchlo dojedáme (vo Vladinovej dózke sa po zelenine len tak zaprášilo), skracujeme aj obhliadku miestnej kveteny a chrobače a pokračujeme po žltej ponad Weitov lom do Devína.
Urobil sa nám krásny jarný deň a nie je ani príliš teplo, takže sa príjemne kráča, rozpráva aj rozjíma. Komu ako. Kúsok nad Devínom opúšťame značkovanú cestu a vrháme sa do strmého stúpania, ktoré nás dovedie až k Úzkemu lesu. Začínajú sa ozývať boľavé nohy a chrbty. Reagujeme povzbudivými slovami o tom, že cieľ je tuto za týmto kopčekom a za tamtou zákrutou.
Za štvrtým kopčekom a osemnástou zákrutou sa konečne vynárame opäť na Dúbravskej hlavici, v plnom počte a v relatívne plnom zdraví. K autám zbiehame nevídanou rýchlosťou a po vrúcnom lúčení sa rozchádzame.
Pane, ďakujeme ti za výdatnú prechádzku, za milé slová a za krásny svet. Nadeľ, koľko budeš vládať.

Čestný paroh: Milkinmu manželovi. Celú cestu bol Milke oporou a dokonca som ho viackrát pristihol, ako ju naschvál zapája do konverzácie, aby si nevšimla, do akých kopcov vlastne ideme. Borisovej mamine. Snaží sa prísť na to, ako sa dajú veci robiť lepšie.