Výlet na Schneeberg

Túra 08.07.2017 (pozor sobota!) – Schneeberg

Miesto stretnutia :

AT Sanatórium 7:00. Presun autami (150 km) nám zaberie cca 2 hodiny. Potrebná AT diaľničná známka (10 dňová za 8,90 EUR).

Trasa A (9.5 km, prevýšenie 850m, veliteľ Marcel R.) :

Zaparkujeme v lyžiarskom stredisku Puchberg am Schneeberg / Losenheim a štvorsedačkovou lanovkou sa vyvezieme na Edelweißhütte (1235 m). Spiatočný lístok stojí 10 EUR, detský 5 EUR, jednosmerný 5 EUR. Sedačka premáva od 8:30 do 17:00.

Z Edelweißhütte sa vydáme po vrstevnici na Rieshütte (1430 m) a odtiaľ po okraji známej skialpinistickej trasy Breite Ries na hrebeň. Výstup je trošku náročnejší. Na niektorých miestach je šotolinový povrch a sem tam sa treba pridŕžať rukami skál. Na vrchol Kaiserstein (2061 m) by sme mali doraziť cca za 3.5 hodiny. Na chate Fischerhütte je možnosť občerstvenia – tu si dáme spoločný obed. Ak budeme v časovom pláne prejdeme s B skupinou na vrchol masívu Schneeberg – Klosterwappen (2076 m). Na Edelweißhütte sa vrátime po turistickom chodníku Fadensteig. Cesta nadol zaberie cca 2 hodiny. Zostup vedie po skalnom teréne a je dosť náročný na kolená! Z Edelweißhütte voliteľne opäť lanovkou alebo peši.

Trasa B (7 km, prevýšenie 250m, veliteľ Štefan S.) :

Zaparkujeme v mestečku Puchberg am Schneeberg. Odtiaľ sa vyvezieme vláčikom Schneebergbahn (http://www.schneebergbahn.at) na Hochschneeberg (1800 m). Spiatočný lístok stojí 37 EUR, detský 17.5 EUR, dôchodcovia nad 62 rokov 32 EUR. Lístok sa dá rezervovať / kúpiť vopred cez internet – odporúčané, nakoľko na mieste sa často dosť dlho čaká, resp. je vypredané. Cestou vláčikom trvá 40 minút a je na nej niekoľko zastávok. Na zastávke Baumgartner Haltsetlle sa dajú kúpiť výborné domáce pečené buchty s lekvárom.

Z konečnej zastávky vyrazíme ku chate Damböckhaus (1810 m) a od nej na Fischerhütte (2049 m) kde sa stretneme so skupinou A. Výstup by nemal zabrať pohodovým tempom viac ako 1.5 – 2 hodiny. Spolu so skupinou A prejdeme po hrebeni na Klosterwappen (2076 m) a odtiaľ zostupom po zatrávnenom svahu späť na Hochschneeberg.

Počasie : teplo, hore na Schneebergu bude cca o 7-10 stupňov chladnejšie ako v Bratislave.

Doprava : autami

Kontakt :

Skupina A – Marcel +421-903-705083,  marcel@rebro.sk

Skupina B – Štefan +421-0903-266711, szasz@rempo.sk

 

Hlavná skupina :

Ľubka, Janka, Erika, Ivanka, Ninka, Ivan, Peter, Rišo, Vlado, Michal, Paľo, Jožo, Marcel

 

Vrchlový team :

Monika, Štefan

 

Podporná skupina :

Mário, Laura, Anička

 

Správa z vychádzky :

Nápad na túto akciu vznikol na januárovej vychádzke na Čmelok. Organizácie sa ujal Marcel. Vraj je tam ako doma a pozná ten kopček rovnako dobre ako cestu na klub. No uvidíme.

 

Príprava na túru začína už v pondelok na klube. Rieši sa najpodstatnejšia zložka každej expedície – zásobovanie a teda stravovanie. Pôvodný plán založiť výškový stravovací tábor na Fischerhütte sa ruší a prechádzame na 100% autonómny režim zásobovania. Marcelovi, ktorý vyrazil preskúmať terén v týždennom predstihu, túto skutočnosť pre istotu oznamuje takmer každý člen výpravy s prístupom k internetu. Michal sa dokonca ponúka, že mu s Jankou pripravia jeho obľúbené lepeňáše. Ak by náhodou v Rakúsku nebol tento rok dostatok špaldového chleba.

 

Odchod je naplánovaný na pomerne netradičný čas – 7:00 a aj na netradičný deň – sobotu. Logistika dopravy prebieha bez problémov a kolóna vyráža smer Viedeň a ďalej do mestečka Puchberg am Schneeberg. Mário si tento krát neaktivoval v GPS režim „The most funny route“ a tak je presun bez problémov. O deviatej sme presne podľa plánu na parkovisku vláčika Salamanderbahn.

 

Ako v vždy začíname spoločným prezenčným foto. Vrcholový team v zložení Monika a Štefan študuje detaily výstupovej trasy a dohadujeme si orientačný čas stretnutia na chate Fischerhütte. To je tá čo na nej nebudeme obedovať. 13:00 znie prijateľne pre obe družstvá. No uvidíme.

 

Vrcholový team vyráža a zvyšok sa presúva do dedinky Losenheim. Sedačkovou lanovkou si ušetríme hodinu výstupu cez les a zhromažďujeme sa pod chatou Edelweißhütte . Tu sa od nás oddeľuje podporná skupina vedená s Máriom. Hlavná skupina vyráža cez terasu chaty (na ktorej tiež nebudeme obedovať) na chodník vedúci traverzom k nástupu. Plán je o štyri hodiny dosiahnuť vrchol. No uvidíme.

 

Prístupový chodník vedie buď po rovine, alebo z kopca. Vyzerá to fajn. Len Ivan ako skúsený horolezec splieta čosi o strate výšky. Po hodine cesty lesom prichádzame do kotla Breite Ries. Marcel nadšene vysvetľuje, ktorý žľab sa dá ako zlyžovať. Ostatní chápavo prikyvujú alebo len nechápavo krútia hlavou. Ivan nadšene vysvetľuje geologické zloženie kotla, spôsob jeho vzniku rotenziou kedysi dávno keď tu ešte plávali veľryby. Ostatní chápavo prikyvujú alebo len nechápavo len krútia hlavou. Len Rišo tvrdí že si to všetko ešte pamätá. Asi to nebolo až tak dávno.

 

Zahajujem výstup. Míňame Rieshütte a prichádzame na miesto prvého spoločného fotenia. Tu si dávame aj malé občerstvenie. Hodí sa. Podľa pozvánky by mal nasledovať náročnejší výstup šotolinou a sem tam sa budeme musieť pridŕžať ľavou rukou. Debaty utíchajú a každý si dychčí sám so sebou. Prestávky na oddych pribúdajú. Marcel sem tam mrkne na hodinky. Na otázky ako sme na tom odpovedá stále to isté „V pohode“. No uvidíme.

 

O dvanástej prichádza SMS od Moniky. Sú aj so Štefanom na vrchole. Nám chýba ešte 400 výškových metrov. Marcel znova študuje hodinky. Kontroluje čas, vzdialenosť, výšku, tep, tlak, rosný bod. Po dôkladnej analýze konštatuje, že sme trošičku, ale fakt len trošičku pomalší. Jozef aj vie dôvod. Výstup jednoznačne zdržuje čelo výpravy. Vždy keď ho týlová časť dobehne, postávajú, posedávajú, obkecávajú – skrátka motajú sa. Príčinu máme len východiska niet. Teda jedno východisko je pokračovať podľa plánu smerom nahor.

 

O pol druhej dosahujeme výšku 1800 metrov. Na skale je niečo ako vrcholová kniha. Len vrchol zatiaľ v nedohľadne. Zato pribúdajú pasáže, kde zapájame nielen obe ruky, ale pomaly aj zuby. Marcel fotí a tvrdí že toto si nejak nepamätá. Asi od posledného výstupu prestavali trasu a domontovali nejaké kamene. Dnes človek skrátka nemá žiadne istoty. Teda až na istiace laná. Tie si náš bergführer už pamätá. Len na ne nejako pozabudol. Respektíve si spomenul, že sú už úplne pod vrcholom steny. Našťastie má pravdu a o druhej hodine sme na hrebeni.

 

Na vrchol a chatu je to zhruba pol hodinka. Veľmi rezkej chôdze. Na tú chatu kde nebudeme obedovať. A už nie sme rezkí. Zasadá horská rada. Precvičíme si sčítanie cez desiatku. Dospievame k zisteniu, že ak chceme stihnúť lanovku o piatej musíme obedovať. Hneď a teraz. Zvolávame mimoriadnu komunitu a informujeme ostatných. Nikto neprotestuje.

 

Premiestňujeme sa do závetria a vyťahujeme zásoby. Tie naše. Lebo chata padla. Teda nie chata, ale konštrukcia. Teda nie konštrukcia chaty, ale tá naša. A v podstate nič nepadlo. Len ideme podľa katastrofického scenára. Ponúkame sa navzájom, sedíme na mäkkej západniarskej trávičke a je nám fajn. Zvyšok si povieme na klube, kamaráti …

 

Čestný paroh : udeľujeme pani Janke. Síce s nami nebola, ale pripravila nás na to čo sa stane. A v duchu bola s nami určite.

 

Fotky z túry :

http://marcel.rebro.sk/main.php?act=scan&dir=ats/965_schneeberg

 

Zapísal : Marcel, A2

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa zapojiť do diskusie?
Neváhajte sa podeliť o svoj názor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *