Výlet na Schneeberg

Vychádzka – nedeľa 13.7.2014, 7:00

Miesto stretnutia: AT Sanatórium, Petržalka
Trasa: Losenheim – Edelweishutte – Fischerhutte – Klosterwappen (2076 m.n.m.) – Donbeckhutte – Losenheim
Vzdialenosť: cca. 15 km
Prevýšenie: cca. 900 m
Trvanie: turistika cca. 8 hodín, s dopravou je to na celý deň (predpokladaný príjazd do BA o 19:00)
Doprava: autami
Počasie: slnečno, teplota 14 – 24 °C, nízka pravdepodobnosť zrážok
Kontakt: Jožo – 0910 230 231
Poznámka:
Treba si zobrať pevnú turistickú obuv a vysokohorské oblečenie (na vrchole býva aj v lete okolo 10 °C). Voda a jedlo na celý deň samozrejmosťou, aj keď po ceste nás čakajú dve celoročne otvorené horské chaty, v ktorých sa dajú kúpiť nejaké polievky a nejaké bylinkové limonády a čaje. Kto si nie je istý kondíciou, má ešte šesť dní na to, aby sa dostal do poctivej turistickej formy.
Popis trasy: http://hiking.sk/hk/ar/1902/schneeberg_trasy_od_vychodu.html
Účastníci : Anka R., Ľubka Ko., Vlado Z., Janka Z., Ľubka,Ku., Danka S., Jožo S., Roman S., Mário P., Laura P.,

Správa z výletu :

Nevrlý ospalý venčič nevrlého ospalého psíka sa v Nedeľu skoro ráno, uprostred anonymných petržalských panelákov trocha čudoval neanonymnej skupine 10 ľudí, ktorí sa vítali, objímali, bozkávali, vymieňali diaľničné známky a tešivo sa natláčali do dvoch vylosovaných áut – smer Schneeberg.

Aj keď nevrlí panelákoví obyvatelia okolo nášho rodného sanatka sú už zvyknutí na hocijaké-bársaké emočné prejavy našincov.

Po maličkej prestávke na ešte menšej pumpe sme už mestečko Puchberg bez problémov našli podľa charakteristického príjemného rakúskeho puchu a po tradičných fotkách z mnohých mobilofoťákov sme sa začali teperiť na chatu Plesnivec-Edelweishutte

Janka Z. , dcéra Vlada Z., turistka špičkovej triedy vždy bleskovo prešla každý kilometrový úsek za pár minút dopredu aby nás upozornila na oneskorené lavíny a útočiace kamzíky.

Pred prvou chatou sme skontrolovali slovenské zásoby, rakúske záchody na ktorých boli v rakúštine rôzne poučne návody, ktoré sme vylúštili, obdivovali asi 17 kilovú mačku ktorá majestátne strážila chatu pred kamzíkmi a za mierneho motivačného popŕchania sme sa teperili 45°svahom.
Míńali nás vyšportovaní rakúski sedemdestnici, ktorí sa poklusom vracali z vrcholu aby ešte stihli poobedňajších 100km na bycikli a večernú omšu.
Keďže v nedeľu majú v rakúsku zavreté obchodné centrá sú odsúdení iba športovať v centre prírody….Chudáci.

Ja nechcem parohy – zahlásila Ľuba Ku. keď sa hodiny neohrozene s 50kg ruksakom vliekla strminou konverzujúc pritom s okolobežiacimi rakúskimi dôchodcami, kóliami a kamzíkmi.
Prekonala som už asi sedem krýs. – dodala, udychčane, čím vyľakala všetky rakúske horské plchy, krysy a veveričky. (v skutočnosti však prekonala 7 kríz, samu seba, i neľahkú životnú situáciu).

Po tradičnom jedení zelenín, slanín, cukríkov, koláčov, orieškov, žemlí, tatraniek, navzájom sa vynukujúc a testujúc si tak navzájom svoju „krievikovskú“ impulzivitu sme už trielili po náhornej plošine Fadensteig vedúcej už k vrcholovej chate.

Okolo však boli mraky – mali sme s nich mierne tlaky,
Preto som hneď navrhol – aby sme šli na Vrhol.

2073m Schneeberg vrchol Klostervapen s krížom, lavičkou, satelitmi a ceduľkou statočných maďarských horolezcov sme zdolali, fotiac sa a trasúc od zimy a hrdosti – bola asi jedna hodina – potom ako jedna rodina – možno jediná sme sa zazylovali do Chaty Fischerhutte s dolnorakúskou špecialitou – vegánskym hamburgerom ledabolo hodeným do polievky.

Chata počula prvýkrát Mário-Laurí prierezový gitarový a spevácky recitál.
Ten recitál bol taký pekný, že sa i mraky vidiac toto krásne úsilie, vyliali na údolie a okolo zavládol kľud a mier.

Zostup v na kolená náročnom teréne nás nedostal na kolená, a les sa zmenil na rozprávkový, videli sme modernizovanú búdku na stračej nôžke Die Alte Frau JÄGASHAUS (Domček baby Jagy) s garážou pre jej hybridné sánky a SUV-čko, ako aj fantazmagorický sneh, asi 1000 druhov lúčnych kvetov, pracovité rakúske mravce, -asi 3x pracovitejšie a čistotnejšie ako tie lenivé slovenské a pracovitých rakúskych skautov, ktorí išli loviť bobríkov.

Pri autách sme absolvovali siedmy obed, ôsme cvakanie mobilofotoprístrojov a po záverečnom objímaní, bozkávaní, lúčení sme sa už trochu čudnejšími a neštandardnejšími pohybmi ako ráno jojkajúc vtlačili so áut – a rýchlo smer Pressburg. Chlapi si chceli pozrieť finále vo futbale (to je tá hra, čo nakoniec vždy vyhrajú Nemci) a baby si cestou vymieňali skúsenosti s nakupovaním, outletmi a inými úletmi.

Čestné parohy mladých srncov (ja ich dávam veľo, šak sú erárne) získala už spomínaná Ľubka Ku za to že išla za hranice svojich síl a za seba, nezávislý Roman S. za to že 1x išiel a mu to išlo a Počasie za to že sa tvárilo všelijak a nakoniec vyšlo. A ešte MárioLaure za recitál ktorý nám dali a za malú dušičku Aničku, ktorú im dali…

Ďakujeme Ti Zvýšená Energia (Higher Power) za túto peknú dolnorakúsku nedeľu, za výhľady, za počasie ktorým si nás obdarila a ukážky krás okolo nás i v nás. Dovidenia na Ponikleci priatelia !