Výlet na Slnečné jazerá

Vychádzka – nedeľa 6.9.2015, 10:00

Miesto stretnutia: Senec, parkovisko Juh pri Slnečných jazerách (pri železničnej stanici)
Trasa: okolo Slnečných jazier
Vzdialenosť: cca. 6 km
Prevýšenie: nula
Trvanie: cca. tri hodiny
Počasie: oblačno, teplota cca. 16 – 18 °C, pravdepodobnosť zrážok mizivá
Doprava: autami resp. autobusom z Mlynských nív o 8:50, nástupište č. 31 (príjazd do Senca o pol desiatej)

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:
Senecká rodáčka Anka nám poradila, že okolo Slnečných jazier vedie cyklo-bežecko-korčuliarsky chodník, ktorý má 6,2 km a nachádzajú sa na ňom rôzne oddychové body ako napríklad street worky a plavecké móla. Po jeho absolvovaní je v pláne návšteva kontaktnej ZOO (ocenia najmä deti) a piknik na brehu jazera, kde sa budú podávať rôzne domáce dobroty. Pre otužilcov je samozrejme pripravená plavecká časť (treba si priniesť uterák a huňatý župan). Odhadovaný koniec akcie niekedy popoludní.

Účastníci: Anka R., Alo, Soňa, Hela K., Tomáš, Jožo, Danka, Betka, Ivan, Hela P., Renee, Mário, Laura, Anka P., Max
Správa z cesty:
Na parkovisko pri seneckej železničnej stanici prichádzame s miernym meškaním. Previnilo a pomaly sa blížime k trojici klubistov (Alo, Tomáš a Ivan), ich tváre však neveštia nič zlé, tak sa srdečne pozdravíme a vyobjímame. Jožo s Dankou a s Betkou prichádzajú na bicykloch tesne po nás a vidno na nich, že práve zdolali povestný senecký protivietor dujúci rýchlosťou takmer 70 km/h (tí, čo boli na Gerlachu, sú už zvyknutí). Pri jazere nás čaká ešte Anka R. so psom, Soňa a Hela K.
Robíme si úvodné foto a radi by sme vyrazili, len Anka P. sa práve začala radostne hojdať, takže máme ďalších približne dvadsať minút k dobru. Ok, vyrážame. Je nás o jedného menej, Ivan nás prišiel iba pozdraviť a rozdať úlohy vedeniu Endorfínu.
Chodník okolo jazier vedie najprv vilovou štvrťou. Renee sa snaží zahnať nudu, tak prehovorí šéfa výpravy, aby si s ňou išiel trochu zabehať. Súhlasím a nerobím dobre, lebo Renee je vo výbornej forme a upaľuje pretekárskym tempom. Po kilometri funenia sa zvalím na lavičku a strategicky vyložím čerstvú čučoriedkovú bublaninu, tá by nás mohla chvíľu zdržať.
Cyklisti sú jednu zákrutu pred nami a spoza rohu sa postupne vynára zvyšok skupiny. Pokračujeme ďalej, ale keďže Renee má už vybavený aj výkon aj občerstvenie, pri najbližšej príležitosti sa aj s babkou Helou P. nenápadne odpájajú a miznú medzi domami.
O pár minút prichádzame k jazeru. Je pomerne studený a veterný deň a ani slnko už nemá bývalú letnú výhrevnosť. Obliekame si vetrovky a zaťahujeme kapucne. Volá Jožo, že sedia v kolibe a jedia maďarské bryndzové halušky. Pešia časť si robí prestávku v miestnom parku na lavičkách a opäť prichádza k slovu Laurina bublanina a tentokrát aj Alovo hrozno. Mňam, výborné.
Kým sa dostaneme ku kolibe, cyklisti majú všetko zjedené. Podaktorí sme tiež hladní, Anka P. však vytrvalo spí a nezobudí ju ani náš hlučný hovor na ďalšej zastávke pri jazere. Pokračujeme teda ďalej k štadiónu a k domu nášho klubistu a kamaráta Igora. Pekné to tam majú, škoda, že dom nejaví žiadne známky života.
Anka P. je hore a ďalej pokračuje po vlastných, čiže tempo pochodu mierne klesá. Cieľ je našťastie v dohľadne. Lúči sa s nami Anka, Alovci aj Hela K., odchádzajú cyklisti. My s Tomášom si ideme dať do miestneho bufetu ľahký obed, potom prechádzame k detskému ihrisku. Kým sa Anka P. nadšene hrá, rozprávame sa o svojich aj o cudzích zamotaných životoch. Na hodinku sa ešte zastavíme na návšteve u Anky R. a fujazdíme domov.
Pane, ďakujeme za pekné miesto, ktoré sme vďaka tebe a Anke R. mohli objaviť, a tešíme sa na ďalšie z tvojich prekvapení.
Čestný paroh: Jožovi (na požiadanie, ale nepamätám si presne, za čo; tuším za to, že si v Kolibe neobjednal svoje obľúbené palacinky). Anke R. Pomohla nám s plánovaním trasy a pripravila nám pekný záver výletu.