Výlet na Vápennú

Vychádzka – nedeľa 2.3.2014, 10:00

Miesto stretnutia: Sološnica kostol (rozdeľovník zelenej a žltej turistickej značky)
Trasa: Sološnica – Malá Vápenná – Vápenná – Mesačná lúka – Sklený vrch – Sološnická dolina – Sološnica
Vzdialenosť: cca. 14,9 km
Prevýšenie: cca. 530 m
Trvanie: cca. 5 hodín
Doprava: autami

Počasie: teplota 10 – 12 °C, nízka oblačnosť, pravdepodobnosť zrážok nízka
Kontakt: Mário – 0908 126 006

Poznámka:
Cieľom výpravy je kopec Vápenná. Pri výstupe sa pravdepodobne mierne zapotíme, potom však budeme mať približne tri hodiny, aby sme sa z toho spamätali. Na Vápennej je rozhľadňa a podľa predpovede by sme mali mať pekný výhľad. Napriek hlásenej teplote sa treba teplo obliecť, hore by mohli byť pozostatky snehu a nejaký ten povestný záhorský severák.

Účastníci: Jožo, Danka, Juro, Jano, Naďka, Pali, Klaudika, Marta, Gabika, Hanka, Vlado, Anka, Peťo M., Maca, Maťa, Angelika, Andy, Ivetka, Števo, Peťo Š., Editka, Laura, Mário, Max, Vuki
Správa z vychádzky:
Ráno dolaďujeme posledné dopravné detaily a vyrážame s Bratislavy do Sološnice. Je nádherný jarný deň, slnko sa lenivo rozvaľuje na nebi a šibe nás plachými lúčmi. Už teraz sa tešíme.
V Sološnici na námestí je opäť hustý zástup rôznofarebných turistov. Mladí srnci sa rozrastajú, dnes nám napríklad Maca priviedla troch nových kamarátov, Angeliku, Maťu a Peťa. Radostne ich medzi sebou vítame a robíme úvodné foto. Potom vykročíme cez dedinu smerom k horám.
Prvý výstup okolo Malej Vápennej zvládame všetci s rôznym stupňom zadýchanosti. Naďke sa trošku priťažilo a preto nás s Jančim a Jurom opúšťajú a obchádzajú Vápennú po vrstevnici. Zísť by sme sa mali opäť na Mesačnej lúke (ktorú sme neskôr počas pochodu na základe niektorých našich prejavov premenovali na Námesačnú lúku).
Stúpame do strmého kopca a skupina sa nám postupne naťahuje. Kým sa poslední dorútime pod rozhľadňu, prví už majú dávno zjedený obed a práve sa začínajú nepokojne hmýriť, že by reku aj pokračovali. Urobíme teda náhlivý výstup na rozhľadňu a dávame si rýchly, ale výdatný obed (opäť nám asistuje Vladkova povestná zeleninová dózka, ale pridávajú sa aj Ankine koláčky a Gabikine a Peťove keksíky).
Výhľad je prekrásny, v diaľke je síce jemný opar, ale vidíme Homoľu, Vysokú, Kuklu, Jaslovské Bohunice aj Záruby. Na Záhorskej strane na nás mávajú listy veterných elektrární v Rozbehoch. Je nám príjemne, ale predsa nie je ešte leto a začína byť chladno. Zberáme sa teda na odchod.
Jediná dvojica, ktorá má dnes pomerne problematický vzťah, je Max a Vuki. Vuki je asi o 15 kíl ťažší a keď sa mu Max dostane na dohryz, okamžite sa po ňom vrhá. Maxova priateľská duša je otrasená a celý zlomený cupitá na svojich miniatúrnych nožičkách čo najďalej od hrozného predátora.
Na „Námesačnej lúke“ sa k nám pridávajú Juro a Janči s Naďkou, takže sme zase komplet.
Po zelenej značke prichádzame okolo druhej k rozdeľovníku Sklený vrch, kde nás opúšťajú Pali s Klaudikou, Andy s Ivetkou a Peťo Š. s Vukim. Volia pomerne ostré tempo a o chvíľu z nich vidíme iba malé farebné vetrovky. My ostatní schádzame vychádzkovým tempom a stále sme pomerne dobre naladení, hoci niektorí už máme zapnutého autopilota. Konkrétne Angelika ide už skoro hodinu v miernom tranze a veci, ktoré sa stali, si pamätá iba z rozprávania. Po ceste späť si protestne ustiela na Macinom pleci a budí sa až na diaľnici.
Pane, ďakujeme ti za prekrásny deň, za výhľady, za skaly, za sýkorky v lese, za ticho, za slová, teda vlastne za všetko. Nabudúce dúfam tiež pôjdeš s nami.
Čestný paroh Mladého srnca: Naďke. Prejavila rešpekt voči svojej aktuálnej kondícii, ale nevzdala výlet a pridala sa k nám zase v primeranom teréne.

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa zapojiť do diskusie?
Neváhajte sa podeliť o svoj názor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *