Výlet na Vápennú

Vychádzka – nedeľa 5.8.2012, 10:00

 

Miesto stretnutia : Plavecké podhradie, začiatok modrej turistickej značky

 

Trasa: Plavecké podhradie – Plavecký hrad – Amonova lúka – S. Uhliská – Mesačná lúka – Vápenná – Plavecké podhradie

Vzdialenosť: 14,8 km

Prevýšenie: cca. 677 m

Trvanie: cca. 5 h

 

Dopravné spojenie:

Kostrbaté, musíme sa natlačiť do áut.

 

Predpoveď počasia: teplota 26 – 32 °C, oblačnosť nízka, zrážky žiadne.

Poznámka: Na kopci Klokoč pred Vápennou je najväčšie divozelište v blízkom okolí (divozel veľkokvetý je lúčny kvet, ktorý dorastá do výšky mimoriadne dospelého muža a v čase kvitnutia (v nedeľu 5.8.2012) je obsypaný obrovskými žltými kvetmi, pozn. organizátora). Táto bylina neslúži žiadnemu praktickému účelu, ide o čisto estetický zážitok.

Kontakt: Mário 0908 126 006

Správa z cesty:

O deviatej ráno vchádzame s naším strieborným tigrom na parkovisko pri ružinovskej nemocnici. Na stĺpiku sedí Jožko, vyzerá, ako keby na niekoho čakal a tvári sa ustarostene. Zbadá nás, ožije, vyskočí na rovné nohy a už sa len usmieva. Laura ešte skočí pre Silviu a môžeme sa vydať za novým zážitkom.
Cestou sa rozprávame o všeličom, Silviu sme až do dnešného rána nepoznali, tak ju spovedáme a spoznávame sa.
Približne o hodinku vchádzame na lúku pod Plaveckým hradom. Je tam ešte jedna cudzia rodina, zjavne majú tiež namierené do zrúcanín. Nikto ďalší sa k nám asi nepridá, tak sa chystám cvaknúť úvodnú fotku. Foťák si však povedal, že dnes nenaskočí, takže situáciu zachraňuje Silvia so svojím špičkovým prístrojom. Cvaká raz a pre istotu ešte raz.
O pár minút nás víta brána Plaveckého hradu, chvíľu sa túlame po rozpadávajúcich sa múroch, potom sa zídeme dole pri náučnej ceduli a dávame si niečo malé pod zub. Vyzerá, že sa nám vykľul naozaj pekný deň. V diaľke je síce jemný opar, ale nebo je modré ako modrina a slnko pečie ako pečienka.
Pokračujeme po modrej značke, prejdeme hrebeň Báborská, oblasť krasových jám a po zmene značky na červenú sa vyteperíme na vrch zvaný Klokoč. Jožkove sandálky začínajú prepúšťať skaly a Jožko začína jemne šomrať (stáva sa z neho namrzený šomrák). Ešteže má kilo nektariniek a každú chvíľku si z nich ujedá, aby mal menej záťaže v batohu.
Na Klokoči si dávame obedovú pauzu, jeme, rozprávame sa o živote, Laura sa vyvaľuje v tieni, zapisujeme zážitky do turistickej knihy, obdivujeme divozelové pole. Kvitnutie divozelu sme tento rok netrafili, tučné zelené ružice listov ešte nemajú stonky s kvetmi. Divozel je však chvalabohu pravdepodobne bylina s dvojročným reprodukčným cyklom, pretože niektoré stonky krásne kvitnú a niektoré sú odkvitnuté ešte od vlani.
Po dobrom obede schádzame dolu kopcom k rozdeľovníku S. Uhliská. Čaká nás posledné stúpanie k Vápennej. Po výstupe na hrebeň začína skalistý členitý terén. Jožkove sandálky sú veľmi chabou ochranou pred ostrými hranami, Jožko šomre čoraz častejšie a čoraz hlasnejšie, až nakoniec začne otvorene hrešiť. Ešteže nás dámy taktne asi o pol kilometra predbehli a moje uši znesú, hlavne nech to Jožko nedusí v sebe.
Hurá! Sme tu! Baby sú už dávno na rozhľadni. Pridávam sa k nim. Vidíme Jaslovské Bohunice, Veľkú Homoľu, Trnavu, Vysokú, Rohožník…Naozaj pekný výhľad. Je veľmi teplo, ale fúka príjemný studený vetrisko, takže teplo vnímame iba cez spotené podpažia.
Pridáva sa k nám sympatický starší cyklista z Bratislavy, bez štipky samoľúbosti nám v rýchlosti vymenúva, aké všetky Andy, Himaláje, Kaukazy a hrady a zámky pochodil. Má šťastie, že je naozaj starý, inak by sme mu neverili ani slovo. Odprevádza nás k rozdeľovníku smerom na Plavecké podhradie, lúčime sa a zostupujeme do dediny. Cesta sa nám trochu predĺžila, takže na kofolu si sadáme až pred pol šiestou večer. Občerstvíme sa pred cestou domov, vyzdvihneme strieborného tigra a rútime sa do Bratislavy. Rozlúčka so Silviou, potom s Jožkom a pekná nedeľa pomaly za nami. Ďakujeme ti, pane, máš to u nás.

Čestný paroh Mladého srnca: Jožkovi. Napriek hroznej obuvi a nejakej tej nadváhe s nami dokrivkal až na vrchol a dokonca odkrivkal aj naspäť do dediny. Vitaj medzi Mladými srncami, Jožko.

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa zapojiť do diskusie?
Neváhajte sa podeliť o svoj názor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *