Výlet na Vtáčnik

Vychádzka – nedeľa 6.7.2014, 7:00

Miesto stretnutia: Parkovisko pred PKO
Trasa: Ostrý Grúň – Kľak – Vtáčnik – Kláštorská skala – Rúbaný vrch – Ostrý Grúň
Vzdialenosť: cca. 17 km
Prevýšenie: cca. 870 m
Trvanie: turistika cca. 6 hodín, s dopravou je to na celý deň (predpokladaný príjazd do BA o 18:00)
Doprava: autami
Počasie: oblačno, teplota 22 – 24 °C, nízka pravdepodobnosť zrážok
Kontakt: Mário – 0908 126 006
Poznámka:
Turistický okruh vedie z obce Kľak na Vtáčnik. Dosť veľké prevýšenie na pomerne malej vzdialenosti, treba si pripraviť pevné lýtka a výdatné pľúca. Od vrcholu Vtáčnik až po Rúbaný vrch pôjdeme po hrebeni, je šanca na pekné výhľady na obidve strany pohoria Vtáčnik. Zostup je ešte prudší ako výstup približne na rovnakej vzdialenosti, treba si pripraviť pevné kolená a odolnú obuv. Cesta autom trvá približne dve hodiny jedným smerom, treba si pripraviť pevné nervy a výdatné tlačoviny.

Účastníci:
Milan, Monika, Betka, Anka, Marcel, Laura, Mário.
Správa z výletu:
O siedmej ráno nakladáme Moniku a Milana a uháňame do Senca. Na pumpe na nás čaká druhá posádka – Marcel za volantom a jeho šarmantné asistentky Anka a Betka. Betku priviezol sused na obrovskej motorke, celá pumpa sa pozerala, čo to za odvážny párik.
Dohodneme sa na presnom poradí našich vozidiel v kolóne (ja prvý, Marcel druhý) a vyrážame smerom na Žarnovicu. Kúsok pred odpočívadlom Voznica ma Marcelov mercedes predbieha a Anka dáva znamenie, že budeme stáť. Stojíme, lenže Marcelovi sa prenosné toi-toi búdky nepozdávajú, hovorí, že je zvyknutý na zlaté kohútiky a čerstvo opratý uterák a že radšej zastavíme niekde na pumpe. Najbližšia pumpa je v Žarnovici, veľkoryso ich teda púšťame pred seba. Bohužiaľ zabudnú zísť z diaľnice a nepodarí sa im to ani na výjazde Bzenica, takže to otáčajú až v Ružomberku. Cestou sa zastavia na štyroch pumpách OMV a na jednej pumpe Slovnaft, nikde však nemajú zlaté kohútiky, tak sa smutne vracajú do Žarnovice. Bohužiaľ opäť míňajú výjazd a tento raz ich zastaví až kláštor v Hronskom Beňadiku, kde síce majú iba skromné drevené latrínky, ale utrieť sa dá aj do čerstvo opratých mníšskych habitov. Posádka prvého vozidla ich tú polhodinku plus mínus pokorne a trpezlivo vyčkáva v Žarnovici.
Konečne sme spolu a môžeme pokračovať do dediny Ostrý Grúň. Parkujeme na opustenej lúke, robíme si úvodné foto a po asfaltke sa presúvame do dediny Kľak. Tu už prebieha čulé nedeľné predpoludnie a zrejme je už po omši, pretože všetci chlapi sedia v krčme a strašia nás historkami o krvilačných medveďoch. Marcel sa k nim priblíži na dostrel a postupne im ukazuje svoju výzbroj od manikúrových nožničiek až po guľovnicu ráže 15 mm. Dedinskí chlapi po jednom tíchnu a krčmár vešia na dvere ceduľku „Zatvorené“.
Dva alebo tri razy sa pokúšame stratiť, aby bola cesta zaujímavejšia, ženský hlas menom Kristínka v Marcelovom GPS nás však vždy okríkne a vráti na správnu cestu. Nuda.
Robíme si niekoľko občerstvovacích a toaletných prestávok a približne okolo obeda vystupujeme na majestátny strapcom ľudí ovešaný Vtáčnik. Je mierny opar, napriek tomu však vidíme Nováky, Bojnický hrad, fatranský Kľak a na druhej strane Skalku a Sitno. Obedujeme. Anka má pre nás ako vždy výborné ovocné koláčiky, prvú várku sme vlastne zjedli cestou, a Anka má trochu strach, aby jej niečo ostalo, preto vysýpa zvyšných asi osem kúskov do trávy medzi mravce. Ešte ich tam jemne poprevaľuje, aby určite už nikomu nechutili, a následne sa nám presvedčivým tónom ospravedlní, že to nebolo naschvál. Odpúšťame jej a zjeme koláčiky všetky do jedného. Dnes chutia hlavne Monike a Milan iba smutne pozerá, ako v nej mizne aj ten posledný veľký kúsok, ktorý si šetril na záver.
Zapisujeme vzletné verše do vrcholovej knihy a pokračujeme smerom na Rúbaný vrch. Cestou prechádzame okolo mohutného skalstva, z ktorého je ďalší pekný výhľad do okolia, a pokračujeme krásnou lesnou promenádou po zalesnenom horskom chrbte. Spúšťa sa drobný dážď, les nás však našťastie dokonale kryje.
Kúsok pod Rúbaným vrchom sa zarozprávam s Marcelom najprv o fotení a potom o bluese. Po desiatich minútach prudkého klesania mi zvoní mobil. Volá Laura, či sme sa náhodou nestratili. Ehm, stratili, a Kristínka nepovedala ani mäkké f. Po polhodine prudkého stúpania zbadáme Milana, ktorý si medzitým na turistickej ceste stihol postaviť mýtnu búdku a zarobiť slušné peniaze na návrat do Bratislavy. Ženy sa na nás dobromyseľne mračia a tlieskajú nám k šťastnému návratu.
Schádzame dolu do doliny. Betke sa odtŕha starý pľuzgier a necháva za sebou krvavú stopu, Marcel sa teda ponúkne, že ju zbaví utrpenia a niekoľkými skúsenými ťahmi nožnicami jej upevňuje okolo prsta trojvrstvový nepremokavý obväz. Betka trochu protestuje, že teraz má väčšiu nohu ako topánku, ale to je vec pohľadu. Z pohľadu fotografa napríklad Betkina topánka vyzerá, ako keby si ju práve vyzul Yetti. A dosť podobne aj vonia.
Sme dolu. Záverečná fotka, objatia, poďakovania. Pane, aj tebe ďakujeme, neschovávaj sa tam za tie mraky. Dobre vieme, že si ich zase zadržal, aby sme sa suchou nohou dostali dolu, a ešte si nám aj dožičil takýto nádherný deň.
Čestný paroh Mladého srnca: Anke. Má velikánske srdce a nebridí sa jej objímať troch spotených chlapov naraz.