,

Výlet na Windberg

Turistika Schneealpe (Windberg) – 16.06.2018 (sobota)

 

Miesto stretnutia 1 : AT Sanatórium, Osuského 10, o 7:30 hod. Z Bratislavy vyrazíme smer Viedeň (A4) – Graz (A2) – Bruck an der Mur (S6). V mestečku Mürzzuschlag zídeme z diaľnice smer na Mariazell (B23).

Miesto stretnutia 2 : Parkovisko / odbočka pred Gasthausom Urani – pred obcou Neuberg an der Mürz o 10:00. Na odbočke je smerová tabuľa „Schneelape“. Tu bude čakať Marcel s Alenkou.

Trasa z BA (ATS) do Neuberg an der Mürz je 165 km a nemala by zabrať viac ako 2 hodiny. Cieľ túry – Windberg (1904 m)

Účastníci  dvojnohí :

Monika, Janka, Marianka, Helenka, Katka, Alenka, Janka, Danka, Laura, Vlado, Mário, Ivan, Rišo, Štefan, Jirko, Jozef, Marcel

Účastníci  štvornohí PVKDZ (pes vysokohorský, krátkonohý, dlhosrstý, záchranársky) :

Dorka a Dodo

Správa z vychádzky :

Nápad na túto akciu vznikol minulý rok, keď sa Marcel pochválil, že objavil v neďalekých Mürzstegerských  Alpách vysokohorskú trasu dostupnú autom. Samozrejme že bol samozvaným prípravným výborom v zložení Mário a Vlado (ex a prezident) určený za dobrovoľného organizátora.

Rovnako ako minulý rok pri výprave na Schneeberg vyrážame ráno z ATS a rovnako sa s Alenkou a Marcelom máme stretnúť až v Rakúsku. Miesto stretnutia je vytýčené formou GPS súradníc a fotkou kamzíka stojaceho na odbočke. Synchronizáciu oboch skupín má na starosti Jožko, ktorý má pri Gloggnitzi poslať Marcelovi  SMS s textom “ Kupředu, zpátky ni krok“.  Jožko sa ale asi venoval príprave PKVDZ na ich náročnú úlohu a mestečko Gloggnitz prehliadol.

Našťastie záložný synchronizátor Vladko poslal správu počas cikpauzy a Alenka ako učiteľka matematiky ľahko spočítala, že nastal čas vyraziť aj bez priameho pokynu. Čo sa ukázalo ako veľmi rozumné, nakoľko o chvíľu sa ozýva Jožko. „Sme niekde Rakúsku za nejakou dedinou niekde pod Alpami“. A Mário upresňuje „Je tu cirkus Aron“. Pre upresnenie – putovný cirkus Aron. Ten čo minulý týždeň hosťoval pri Langenwangu. No paráda – to je vo vedľajšom údolí. Našťastie plagáty vedľa cesty informujú, že tento víkend má vystúpenie … presne na parkovisku kde sa máme stretnúť. A aj sa stretávame.  A svorne vyrážame na prvú časť túry – 700 výškových metrov autom. Tento štýl turistiky sa najviac pozdáva Štefanovi.

Na parkovisku nahadzujeme turistické oblečenie a  riešime čo si zobrať a čo nechať v aute – pre prípad slnka, nečasu, času a polčasu. Jediný kto nič nerieši je Vladino. Má zbalené všetko. Ale úplne všetko. Jedlo na tri dni, náhradné trenky, spacák, šijací stroj,  písací stroj. Skúsení VHT (vysokohorskí turisti) to oceňujú. „Kdo je připravem, není ohrožen“. Vladko vysvetľuje, že nie „je pripravený“ ale  „sa pripravuje“. Na augustovú haute route v pohorí Stubai. Takže dnes nie je na túre, ale na tréningu. Nevadí, náš teší že sme spolu.

 

Zahajujeme teda výstup na náhornú planinu Schneealpe o ktorej vďaka Ivanovi vieme, že kedysi dávno vznikla rotenziou z masívu ktorý sa rozpadol na Hohewand, Schneeberg, Raxalpen a Schneealpen. Ako všetci vieme bolo to tak dávno, že si to ani Ľubo S. nepamätá. Čo ale nevieme, že si to Ivan vymyslel. Teda nie spôsob a čas vzniku, ale ten názov – „rotenzia“. Hlavne že Marcel ho už rok v rámci osvety šíri v miestnej skialpinistickej a lezeckej komunite.  A pochybovačov pacifikuje, že má kamaráta, čo je geológ a gúgl nemusí vedieť všetko a že si to naozaj nemýli s hortenziou. Nuž nielen Pavol Orzság má právo na novotvary …

Alenka ako bergführer volí skratku cez kosodrevinu. Je síce náročnejšia, ale trvá to po nej dlhšie. Čo oceňuje hlavne Janka. Je na prvej klubovej túre. A nostalgicky zvolila obuv pripomínajúcu „cvičky“ z hodín telesnej na ZDŠ. Ujíma sa jej zadák Mário a spoločne docupitajú až na planinu, kde sa napájame na chodník vedúci k prvému cieľu našej dnešnej túry – chata Michlbauerhütte. Máme ale východisko do budúcna – upozorniť pred každou akciou na „dress code“.

Prvé oficiálne spoločné foto dávame pred značkou obce „Schneealm“. Nasleduje porada. Kto nechce  ísť až na vrchol nemusí. A komu sa nechce môže počať na chate. Hlavne že si rozumieme. Pauza na rýchle občerstvenie, prepudrovane nosa a vyrážame. Marcel tvrdí že hore dole je to hoďka. Nie je dôvod neveriť mu. A potvrdzuje to aj smerovník s informáciou „Windberg – Gipfel 30 min“. Vedenia sa ujíma Alenka. Kvôli zubnému strojčeku má v pláne najesť sa až po túre, tak to chce mať čím skôr za sebou. Veľmi čím skôr. Asi ako Sagan v šprinte s Cavendishom.  Ale na rozdiel od Peťa nemusí zasahovať jury. Alenka spomaľuje sama a presúva na chvost pelotónu ako morálna posila pre dámsku časť vrcholového družstva. Na čele je nahrádza Danka a Vladko s Máriom.  Po 15 minútach sme na hrebeni.  Ďalší smerovník oznamuje že „Windberg – Gipfel 30 min“. Nechápavo krútime hlavami. Vysvetlenie nemá ani geológ Ivan. O mobilných vrcholoch zatiaľ nepočul . Teraz nám chýba Tomáš H. Ten by mal určite vysvetlenie.

Zmätení  teda pokračujeme po hrebeni ku krížu. Kúsok pred vrcholom pre zmenu zapína turbo Marcel. Príčinou nie je hlad ani iné fyziologické nutkanie, ale čas na predletovú prípravu. Budeme si totiž robiť selfie dronom teda „dronie“. Bzučo naozaj o chvíľu štartuje a bojuje vo vetre. Nie nadarmo sa tento kopček nazvali „Veterný vrch“.  Po dobzúkaní sa kocháme výhľadmi.  Pre zmenu nám chýba Paľko B. Aby konštatoval že „Ale je to Slovensko krásne“. Marcel ochotne informuje ktoré kopce vidíme. A ktoré nevidíme. A nevidíme ich dosť. Všade naokolo čierňava. Len nad nami relatívne jasno. Niekto tam hore musí mať abstinentov naozaj rád.

Vydávame sa na zostup. Cestou sa dozvedáme, ktorý žľab sa tu ako lyžuje a kde sú lavínové miesta. Cenné informácie teraz v lete. A hlavne pre sánkarov. Pri chate  sa stretávame  podporným tímom. Ten medzičasom opustil Štefan. Zacnelo sa mu za suchou košeľou. Na dverách reštaurácie je napísané „Selbstbedienung“ .  Poslušne teda vyberáme prinesené lepeňáky. Ordnung muss sein. Ponúkame sa navzájom. Niet nad tieto samoobslužné reštaurácie. Čerstvá zeleninka zo záhradky. Tromfuje Helenka s pečeným kuriatkom. A v talóne je ešte Rebrohütte. Monika hneď na začiatku oznámila, že koláčik napiekla, ale podávať sa bude až tam. Pádny dôvod pokračovať v programe.

Preskupujem sa v autách a presúvame do neďalekej dedinky Steinhuas am Semmeting. Tu nás čaká malé občerstvenie čo prichystala Alenka a Marcel. Rebrohütte na takýto nápor nie je logisticky úplne zabezpečená, ale Jožko ako slušný hosť si doniesol vlastné polievkové lyžice. Mário tvrdil že bude 6 chodov, tak ich priniesol 5. S jedenástimi čo vlastnia Rebrovci to vychádza na chlp presne. Dokonca sú rovnaké. Čo prináša malý problém pri záverečnom delení. Nakoniec dochádzame ku konsenzu. Jožko si zoberie tie lesklé, Rebrovcom ostanú strieborné.

Rozlúčka, objatia, božteky. Pochvaly teraz, problémy si povieme na klube …

Tešíme sa aj nabudúce kamaráti. Niekde pri cirkuse Aron.

Čestný paroh :

Získava Janka. Za to že dala prvú klubovú túru. A hneď do 1904 metrov. A v cvičkách. A s úsmevom.

Zapísal : Marcel, A2

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa zapojiť do diskusie?
Neváhajte sa podeliť o svoj názor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *