Výlet na Záruby

Túra Plavecký Peter – Buková – hrad Ostrý kameň – Záruby – nedeľa 27.9.2015, 10:00

Miesto stretnutia: stretávame sa na parkovisku pred kostolom v Plaveckom Petri o 10:00

Trasa: Obec Plavecký Peter (226 m n.m.) Záruby (768 m n.m. 2:40, späť 1:50)

Z obce Plavecký Peter po žltej značke k vodnej nádrži Buková (1:00), odtiaľ k rázcestiu z červenou a zelenou značkou (0:30), odbočíme doľava na červenú značku , ktorá vedie k Ostrému Kameňu (0:40, späť 0:25) a na Záruby (dalších 0:35, späť 0:25)

Vzdialenosť: cca. 12 km

Prevýšenie: cca. 550 m

Trvanie: cca. 4,5 hodiny

Počasie: polojasno, teplota cca. 20 – 22 °C, pravdepodobnosť zrážok nízka

Doprava: autami (do Plaveckého Štvrtka)

Kontakt: Jožo 0910230231

Poznámka:

Minulú jeseň sme sa o najvyšší vrch malých karpá Záruby (768 m n. m.) pokúšali dvakrát, raz nás tesne pred vrcholom zastavil dážď a raz nedostatok pozitívnej energie (došli sme iba po Hrad). Túra je krásna, Endorfín ju robí často a je aj spomienkovou túrou na našincu Bélu Kissa, na ktorého sa však pamätajú iba starší klubisti. Je však jedna z najkrajších na okolí vôbec, je tam všetko, jazero, kľud, históriu, hrad aj krásne výhľady. Ostrý Kameň sa spomína už v roku 1273 ako pohraničný Uhorský hrad. Takže do tretice to dáme celé.

Účastníci:
Igrid, Danka, Tomáš, Jirka, Jožo
Správa z vychádzky:
V Piatok a Sobotu bola už jeseň s depresívnymi dažďami a tak v Nedeľu o 10:00 v Plaveckom Petri bola iba posádka prvého auta Jožo, Danka, Tomáš. O pár minút však prifrčali noví klubisti Jirka a Ingrid. Babie leto však ukázalo svoje babie vnady a 16° slnko v Nedeľu svietilo akoby sa nič nestalo.
Zababušený Jožo, ktorému je zima vždy, keď je menej ako 32° – zavelil náhle štart, načož zadychčaný Jirka zahasil motivačnú cigaretu. Jirka začal chodiť do klubu po liečení toť pred pár týždňami a bol na vychádzke iba druhý krát. A hneď na najťažšej túre v Malých karpatoch ! Líčil svoju anabázu. Metrovými krokmi letel aj zasmušiliý Tomáš, glosujúc svoj veselý citový život a aktuálne neveselé prežívanie.
Ale čas – nový čas všetko vyrieši, a takisto plus jeden deň a ďalšie. Všetko zlé je proste na niečo zlé.
Ale už dosť bolo hlbokých právd.
Pri kľudnej vodnej ploche Buková však Tomáša rozveselil zvláštny tvor – polohmyz, polomyš – proste mutant. Vytrepal sa z rákosia pri vode, pokrstili sme ho teda na rákosníka. Presakuje tam asi voda z blízkych Jaslovských Bohuníc.
Driapajúc hore sme sa pretekali s trojgeneračnou rodinkou s 1 ročným a 3 ročným dieťaťom a babičkou – tí nám však čoskoro nenávratne zmizli v svahu.
V hlave sme mali len jedno – musí sa to podariť ! Na hrad ! Na hrad! Išli sme po osvedčenej červenej, (akoby mi to trocha zachádzalo do politiky), svah bol strmý, blatistý a jesenný.
Jirka dychčal ale šliapal statočne, rovnako ako Inge. Jožo nenápadne (asi 4x) ponúkal Jirku ostať na hrade, nakoľko videl Jirkovu námahu a Jirkove motivačné cigarety a spomenul na príbeh spred 20 rokov, keď iná partia abstinentov presne tejto túre prišla navždy o svojho člena (Béla sa volal) , ktorého srdiečko túto dvojnásobnú záťaž túr a cigariet nevydržalo a na ktorého počesť sa robí aj memoriál.
Ale nič memoriálovité sa neudialo chvalabohu a tak sme dobyli hrad v zdraví a hneď bez zastávky sme nabehli na vrcholový úsek na Záruby (767m.n.m) – kamenistý, ťažký a po hrebeni.
A vrchol ! A konečne! Na tretí krát ! Dychčali sme šťastní na špici, fotili, výhľadovali, obedovali spomínajúc pri chýbajúcom dezerte na naše chýbajúce klubistické dámy s dózami napečených koláčov.
Čoskoro sme sa vracali. Danka s Inge v družnom rozhovore a Jožo s Tomášom vyriešili ešte posledné otvorené otázky života – ako vzťahy mužov a žien, zdravie a choroby, lásku a abstinenciu a spokojní sa rozišli.
Čestný paroh dali samozrejme Jirka a Inge, za sebaprekonanie sa a provovýstupy, a to ťažšou cestou. Snáď budú už stáli nedeľní našineckí vychádzkari.
Komorná a vydarená akcia. Ďakujeme tej vyššej Energii – čo to zariadila, nech sa volá akokoľvek a má svätostánky, či nie. Táto Nedeľa sa jej proste vydarila.
Zapísal Jožo S.