Výlet na Zobor

Vychádzka – nedeľa 16.9.2012, 10:00

 

Miesto stretnutia : Štitáre, dedinka pri Nitre, dom Števka Gabriela

 

Trasa: Štitáre –  Sedlo pod Žibricou – Zobor – Sedlo pod Žibricou – Žibrica – Sedlo pod Žibricou – Štitáre

Vzdialenosť: cca. 15 km

Prevýšenie: 430 m

Trvanie: cca. 4 h

 

Dopravné spojenie:

Autami

 

Predpoveď počasia: zatiaľ neznáma

Poznámka: V Sedle pod Žibricou je ohnisko, na ktorom sa dá opekať. Časť trasy Sedlo pod Žibricou – Žibrica – Sedlo pod Žibricou je kondičný bonus pre náročnejších turistov. Podľa posledných informácií sa v Števkovej záhrade budú v septembri stále oberať maliny.

Kontakt: Mário 0908 126 006

Účastníci: Števko, Laura, Mário, Kessy

Správa z cesty:

Z Bratislavy vyrážame pár minút po ôsmej hodine rannej sami dvaja. Zatiaľ je pomerne chladno a cestou sa ešte schladzuje, teplomer ukazuje 10 a niekedy slabých 11 °C. Števko nám cestou dvakrát poskytuje diaľkovú navigáciu, takže na miesto stretnutia prichádzame bez blúdenia a relatívne načas. Pán navigátor stojí vystrojený pred domom a pri nohách sa mu na vôdzke šklbe obrovský hnedý psisko, je to síce vyžla, ale napriek povesti mimoriadne urastená. Nie tlstá, len svalnatá až strach.
Bez dlhých rečí sa púšťame po modrej značke do lesov. Slnko medzitým chvalabohu vyhrialo vzduch, takže sa môžeme vyzliecť do krátkych rukávov. Števko má kraťasy. Chvíľu závidím, potom sa už len potím na príslušných miestach.
O pol hodinku sme v Sedle pod Žibricou, prezrieme si táborisko pri poľovníckej chate a pokračujeme smerom na Zobor. Aj v nitrianskych lesoch je mimoriadne sucho. Laure sa podarí odnaučiť Kessy všetky zákazy, ktoré jej Števko za posledné dva roky s námahou vštepil, a tak keď za najbližším kopcom stretávame bežca, Kessy mu beží oproti a chce sa s ním hrať. Bežec zastavuje, vidno, že sa veľmi bojí a nechce, aby sme si to všimli, tak strúha nahnevanú tvár. Kessy dostáva výchovné poza uši a Laura si nenápadne popiskuje a pozoruje obláčky na oblohe.
Sme na Zobore. Výhľad je krásny, pod sebou vidíme Nitru ako na dlani, v diaľke v opare dymia Mochovce, popred nás sa hadí nová diaľnica a zrkadlí sa nejaká neznáma vodná plocha. Pekné. Desiatujeme aj obedujeme naraz, spravíme si pár foto a otáčame sa na cestu späť, len musíme počkať na Kessy, ktorú si práve vyhliadol sexi kokeršpaniel inej skupiny turistov a neverbálnym spôsobom jej dáva najavo, že sa mu páči, ako vonia.
Vraciame sa tou istou cestou až po Sedlo pod Žibricou, kde jednohlasne schvaľujeme Števkov návrh, aby sme predsa pokračovali až na Žibricu. Cesta vedie najprv po voňavej lúke a potom strmým zrázom priamo na vrchol. Zapisujeme Mladých srncov do vrcholovej knihy veršami „Napriek námahe a hicu vyliezli sme na Žibricu“, chvíľku odpočívame a potom sa ponáhľame do dediny, pretože Kessy nám vypila všetku vodu a nahlas to síce nehovoríme, ale sme smädní ako voly.
Števko nás vedie domov inou cestou a ukazuje nám, kde všade pílil drevo na kúrenie a aké jazvy mu z toho ostali. Niektoré vyzerajú naozaj hrozivo a pomerne čerstvo. Počas zostupu sa zarozprávame s niekoľkými susedmi, popozeráme po záhradkách a vstupujeme na Števkovo zvrchované územie. Tri malé domčeky s obrovskou záhradou. Víta nás malý Števko a keď sa pohneme ochutnať miestne celoročné maliny, vybehne z jedného z domčekov malé dievčatko a vrhne sa na tata so slovami „Tak dlho si bol preč!“. To je čistá láska, priatelia.
Ešte si pozrieme Števkovu kanceláriu, napustíme si vodu z miestneho prameňa a odchádzame. Hreje nás septembrové slnko, dobrý pocit zo spoločného výletu a kýblik malín. Ďakujeme, pane.

Čestný paroh Mladého srnca: Števkovi. Napriek nízkej účasti bol plný elánu a pohostinnosti a bez zaváhania nás previedol drsnou divočinou.

1 odpovedať

Zanechajte komentár

Chcete sa zapojiť do diskusie?
Neváhajte sa podeliť o svoj názor

Napísať odpoveď pre Milan Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *