Výlet po petržalskej hrádzi

Vychádzka na korčuliach a na bicykloch – nedeľa 13.9.2015, 10:00

Miesto stretnutia : Bratislavská hrádza na petržalskej strane, výjazd za športovým areálom Ekonomickej univerzity

Trasa: Ekonomická univerzita – Bufet Obrátka a späť
Vzdialenosť: cca. 12 km
Trvanie: cca. 2:30 h

Doprava: autami resp. MHDPredpoveď počasia: polojasno, pravdepodobnosť zrážok nízka, teplota 16 – 20 °C

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka: Podobnú akciu sme robili aj pred dvomi rokmi a vtedy sa nám zázračným spôsobom podarilo dosiahnuť rovnakú rýchlosť na korčuliach aj na bicykloch. Keby sme tento rok cyklistom nestačili, určia si alternatívny cieľ, najlepšie niekde smerom na Vojku, aby nám korčuliarom potom nezavadzali. Po návrate je možnosť navštíviť športový deň v Sade Janka Kráľa, ktorý je určený hlavne pre deti.

Vychádzka – nedeľa 13.9.2015, 10:00
Miesto stretnutia: Bratislavská hrádza na petržalskej strane, výjazd za športovým areálom Ekonomickej univerzity
Trasa: Ekonomická univerzita – Bufet Obrátka a späť
Účastníci: Hela, Milka, Tomáš Ď., Miro, Tonka, Rasťo, Saša, Tomáš H., Jazmínka, Vikinka, Hanka, Ivan, Mário, Laura, Anka P.
Správa z cesty:
Okolo trištvrte na desať mi volá Miro, že parkujú v areáli Slávie. Pre istotu mu upresním miesto stretnutia, takže o chvíľu pristávajú aj s Tonkou vedľa nás. Medzitým prichádza Rasťo v športovom úbore a Saša na svojom nablýskanom mestskom stroji. A Tomáša chvalabohu privádza motorkár Ivan, ktorý sa s nami prišiel iba pozdraviť a uteká za biznisom.
Tomáš H. telefonicky oznamuje, že sa k nám pridá na ďalšom príjazde na hrádzu, takže po úvodnej fotke štartujeme. Na korčuliach sme iba my a Tomáš sa teda veľkodušne ponúkne, že bude robiť veliteľa cyklistov. Následne mizne v diaľke a o pohybe cyklistov sa dozvedáme iba vďaka pravidelným telefonátom.
Hrádza vyzerá, ako keby sme na nej boli iba my, lebo najprv nám oproti preletia Miro s Tonkou, ktorí zabudli v aute kľúče, potom obiehame Tomáša H. s deťmi, potom nás Tomášove H. deti predbiehajú a Tomáš sa k nám pridáva na kus reči, hneď vzápätí sa ozve Anka, že je mimoriadne hladná a chce výdatnú desiatu, takže Tomáš H. sa odpája a fujazdí za deťmi, minútu po ňom sa prerútia zase Miro s Tonkou, o štvrťhodinu sa z ničoho nič na hrádzi objaví Hanka, chvíľu s nami ide, potom sa vydáva stíhať cyklistov, o ďalších desať minút stretávame Tomáša H. s pokazenou korčuľou, ktorému asistuje Hanka so svojím zväzkom imbusových kľúčov, o pár minút okolo nás presvištia v protismere Jazmínka s Vikinkou a vypytujú sa, či sme náhodou nevideli tatina, zase nás predbehne Hanka, ktorú nájdeme o päť minút sedieť v bufete Vyza na kofole (ďalej už s nami nejde, je chorá a strašne ju bolí koleno), a nakoniec stretneme vracajúce sa pešie turistky Helu s Milkou. Veľmi intenzívna polhodina.
Volá Tomáš, že sú v bufete Obrátka, že si chvíľu posedia a stretnú nás cestou späť. Kým sa však stihnú pripraviť na náročný návrat (po vetre), vynárame sa pri bufete Obrátka aj so spiacou Ankou, ktorá sa budí prekvapená tým, že jej zrazu nefučí do tváre vietor, nepáli na ňu slnko a nenadhadzuje ju na každom cestnom hrboli.
Dávame si ľahké občerstvenie, chvíľku sa rozprávame a odvážna Tonka skúša Laurine korčule. Na prvý pokus to rozhodne nie je márne, myslím, že Miro ako jej životná aj korčuliarska opora zasahoval len dvakrát a celkom sa vo svojej novej roli osvedčil.
Sme zase vo forme, takže vyrážame v pôvodnom poradí (cyklisti, potom dlho dlho nič a potom korčuliari) späť do Petržalky. Vietor fúka do chrbta a úsek po bufet pri dostihovej dráhe zdolávame za úctyhodnú trištvrte hodinu. Posledné dva kilometre nám cestu rozráža široký Tomášov chrbát, Tomáš totiž úspešne doviedol cyklistickú skupinu do cieľa a vrátil sa nás ratovať. Obedujeme spolu a vedieme vznešené rozhovory o vnútornej sile človeka.
Pane, ďakujeme za mimoriadne nádherný a teplý deň aj za všetky dobré duše, ktorých sme sa dnes mohli dotknúť. Nabudúce nás máš zase na krku.
Čestný paroh: Tonke za odvahu skúšať nové veci. Tomášovi za to, že strážil naše stádo do poslednej ovečky.