Výlet popri Dunaji

Vychádzka – nedeľa 3.5.2015, 10:00

Miesto stretnutia: parkovisko pod mostom Lafranconi na staromestskej strane
Trasa: Most Lafranconi – Jelení háj – Most Lafranconi – Botanická záhrada
Vzdialenosť: cca. 6 km
Prevýšenie: cca. 10 m
Trvanie: cca. 2 hodiny
Počasie: polojasno, teplota 12 – 14 °C, pravdepodobnosť zrážok nízka
Doprava: autami resp. MHD

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:
Nenáročná prechádzka popri petržalskom brehu Dunaja. Trasa vedie okolo jedného z bunkrov z obdobia spred 2. svetovej vojny a končí na štátnej hranici s Rakúskom. Breh Dunaja je lemovaný štrkovými plážami s pekným výhľadom na rieku aj na protiľahlý breh. Po návrate do východiskového bodu možnosť navštíviť bratislavskú Botanickú záhradu. Vstupné je 3 eurá pre dospelých a 1,50 eura pre deti do šesť rokov. Predpokladám, že ak nás bude viac, podarí sa vybaviť nejakú skupinovú zľavu. Všetky cesty by mali byť asfaltové, vhodné aj pre kočíky. V Botanickej záhrade sa dá okrem obdivovania všelijakých jarných kvetín a drevín veľmi príjemne posedávať na lavičkách a len tak sa tešiť zo života.

Účastníci:
Milka, Štefka, Boris, Ľubo, Zuzka, Ivanka, Ivanka jr., Marcel, Juro, Edita, Janka, Palo, Karol, Ninko, Laura, Mário, Anka, Vuki, Falko

Správa z cesty:
Ráno je pomerne chladno. Volá mi Zuzka, že v Petržalke je strašný lejak a či to má nejaký vplyv na náš cestovný plán. Zatiaľ nemá. Nakladáme obidve Ivanky a približne o desiatej parkujeme pod mostom Lafranconi. Na vyvýšenej terase je už čulý ruch, veľká väčšina partie je už tam.
Pridávame sa a tentoraz vyrážame bez úvodnej fotky, pretože majster fotograf (Marcel) považuje betónové parkovisko po grafickej stránke za nevhodné a odporúča počkať na náznak prírody na druhej strane mosta. Súhlasíme a zabratí v rozhovoroch prechádzame oddychovým tempom na druhú stranu Dunaja.
Dobieha nás Karol s Ninkom a vidím na nich, že sme im dali s naším tempom poriadne zabrať. Dokonca ich podozrievam z toho, že nás dobehli iba vďaka Ninkovej plastovej motorke. Po ostrej výmene názorov uznávame svoju omylnosť a priateľsky sa všetci spolu odfotíme.
Vchádzame do lužného lesa a začína trochu popŕchať. Na cestu vyliezajú celé flotily slimákov a máme čo robiť, aby sme ich nepristúpili alebo neprešli kočíkom či odrážadlom. Myslím, že nakoniec došlo aj k nejakým stratám na životoch, ale snažili sme sa.
Po ľavej strane sa vynára sľubovaný bunker. Je voľne prístupný a preto sa hromadne vrháme dnu. Je tam však taká tma, že o chvíľu je z nás jedno zmätené klbko, ktoré nevie, kade vošlo a čo má robiť. Zachraňuje nás Marcel so svojím ruksakom na prežitie, z ktorého vyberá najprv baterku, potom laná a skoby a nakoniec vysokohorskú lekárničku pre prípad, že by sa niekto zranil.
Sme chvalabohu v poriadku, tak si dávame ďalšiu povinnú fotku a pokračujeme smerom k hranici. Cestou okolo nás plachtí Milka a rozdáva nám výborné perníčky. Po minulotýždňovej sedemhodinovej túre je v mimoriadnej forme.
Sme v cieli, rozdeľovník Jelení háj na nás gáni z nepreniknuteľného lesného porastu. Podľa fotiek na internete nás tu mala čakať štrková pláž, v Dunaji je však priveľa vody. Štvrťhodinu čakáme, či hladina náhodou neklesne, ale nič sa nedeje, tak zatvárame chlebníky a vraciame sa po vlastných stopách späť. Návštevu Botanickej záhrady odkladáme pre nie celkom príjemné počasie na neskôr, ďakujeme si za spoločnosť a lúčime sa.
Pane, ďakujeme, že si v nás prebudil hlad po čerstvom vzduchu aj v takýto pochmúrnejší deň a že si nám dožičil pohľad na svet aj do vlastných vnútier. O týždeň sme vonku zase.

Čestný paroh: Všetkým deťom, ktoré s nami dnešnými nástrahami udatne prešli (Anka skoro celú cestu protestne prespala). Karolovi, ktorého neodradilo, že z nás pri štarte videl iba chrbty, a pustil sa do náročnej naháňačky.