Výlet z Horárne Krasňany

Vychádzka – nedeľa 21.2.2016, 10:00

Miesto stretnutia: Horáreň Krasňany
Trasa: Horáreň Krasňany – Spariská – Pod Chlmcom – Horáreň Krasňany
Vzdialenosť: cca. 10 km
Prevýšenie: cca. 350 m
Trvanie: cca. 3 hodiny
Doprava: MHD, električky smerom do Rače
Počasie: teplota 6 – 8 °C, zvýšená oblačnosť, pravdepodobnosť zrážok tiež trochu zvýšená

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:
Stredne až menej náročná vychádzka. Na obedovú prestávku si nájdeme nejaký altánok po ceste medzi Spariskami a Pod Chlmcom. Vyzerá, že bude celkom teplo, ale dobrý čajík určite neuškodí.

Účastníci: Tomáš, Monika, Betka, Vlado, Jožko P., Jožko S., Danka, Peťo, Mário
Správa z cesty:
Celú noc pršalo a očakávam telefonáty o rušení účasti. Volá iba Jožko P., že ide. Pri Zváračskom ústave ma dobieha Jožko S. a ako veľká eskorta nakladáme Jožka P. na stanici Vinohrady. Pri Horárni Krasňany na nás čakajú Monika s Betkou, o chvíľu prichádza Vlado a za ním Tomáš. Peťo prišiel ako veľký pán peši.
Čakáme povinných desať minút, potom si spravíme skupinovú fotku. Tomáš ešte na chvíľu odchádza, aby vyzdvihol Jožka St. s Čibou, lenže po Jožkovi sa zľahla zem, takže vyrážame po asfaltke smerom k Spariskám.
Je veľmi príjemný teplý deň, dobre sa kráča a dobre sa rozpráva. Na Spariskách odbočujeme na červenú a pokračujeme smerom na Kamzík. Spoza hrebeňa sa vynára Jožko St. s Čibou a radí nám, aby sme nešli až k rozdeľovníku Pod Chlmcom, ale aby sme pri Troch duboch odbočili doľava, našli žltú cyklistickú značku a vrátili sa priamo k autám. Operatívne meníme plán cesty.
Nájdenú žltú cyklistickú značku nerozvážne opúšťame a držíme sa radšej menej zablatenej cesty, ktorá príjemne klesá. Omyl si uvedomujeme asi po dvadsiatich minútach a chtiac vrátiť sa späť na pôvodnú trasu volíme partizánsky prechod cez blízky kopec, na ktorý vedie lákavý chodníček.
Lákavý chodníček sa na hrebeni beznádejne stráca. Aby sme zahnali pocit beznádeje, nabádame Moniku, aby konečne otvorila svoju nádobku s tvarohovými koláčikmi. Veľmi chutné, škoda len, že sme úplne stratení v divočine.
Schádzame z kopca a držíme sa jediného chodníka široko ďaleko. Jediný chodník sa však zákerne delí na dve vetvy, prieskum jednej si teda beriem na starosť ja a prieskum druhej Vladino. Po dvoch močariskách a jednom zarastenom lesnom stúpaní konečne vidím našu stratenú cyklistickú žltú. Radostne volám Vladinovi, že sme sa našli.
Jožkovi P. ide o jednej vlak a nenápadne sa ma pýta, či stihne aspoň ten o šiestej večer. Krčím ramenami a ľutujem, že sme nevzali čelovku. Pre istotu ešte konzultujeme svoju polohu s GPS, Jožkove GPS hlási Horáreň o 13 minút, Monikine o 20 minút. Asi sú napojení na inú družicu.
Sme pri autách, chvatne sa lúčime a ponáhľam sa s Jožkom na nádražie. Stíhame to len tak tak.
Pane, ďakujeme za krásny deň aj za omyly, ktorých sme sa pod tvojím pozorným dohľadom mohli smelo dopustiť. Tešíme sa o týždeň na vyvieračke.
Čestný paroh:
Jožkovi P. Neúnavne s nami držal krok a dobrá nálada ho neopustila ani s blížiacim sa odjazdom vlaku. Tomášovi. Chcel nezištne pomôcť kamarátovi.