VÝLET ZA VIEDEŇSKÝMI PAMÄTIHODNOSŤAMI

FOTO

Zraz: 7:30 Devínska Nová Ves, železničná stanica
Trasa: Devínska Nová Ves – Wien Hauptbahnhof – Naturhistorisches Museum – Rathausplatz – Hofburg – Michaelerplatz – Stephansdom – Gemäldegalerie der Akademie der bildenden Künste Wien – Wien Hauptbahnhof – Bratislava
Trvanie: celodenný výlet

VÝLET ZA VIEDEŇSKÝMI PAMÄTIHODNOSŤAMI

 

Termín:          26.10.2014 Devínska Nová Ves, železničná stanica

Trasa:             Devínska Nová Ves – Wien Hauptbahnhof – Naturhistorisches Museum – Rathausplatz – Hofburg – Michaelerplatz – Stephansdom – Gemäldegalerie der Akademie der bildenden Künste Wien – Wien Hauptbahnhof – Bratislava

 Účastníci:

Blaženka, Danka, Ľubka, Monika, Jožo, Rudo, Tomáš, Vlado

 Správa z výletu

Náš celodenný výlet začíname na stanici v Devínskej s príjemným jedno-hodinovým časovým posunom. Nie že by sme všetci až toľko zaspali, ale skoncovali sme s letným časom. Aj napriek tomu Tomáš doletí s miernym oneskorením a navyše sa snaží splašiť na Bohom zabudnutej hraničnej stanici bankomat. Nepochodil by asi ani na Hraničnej, ale pomôže nebankovka Yozho. Netušíme, koľko nás má byť, ale Vlado informuje, že vo vlaku by sa mali pridať Blaženka a Rudo. Finálne objímanie sa tým pádom odohrá vo vlaku. Spoj je výborný, ani nevieme ako a už sme na Hauptbahnhof vo Viedni. Na rýchly presun k Naturhistorisches Museum využívame priplatený cestovný lístok a služby Viedenského metra. Pre viacerých je to prvá atrakcia dňa, niečo na štýl bludiska a orientačného kvízu. Tí ostatní úspešne na sebe nedajú znať, že sa orientujú skôr intuitívne.  Zhodujeme sa, že v tomto veľkomeste sa budeme radšej držať pohromade. Pred Naturhistorisches Museum si spravíme prvú spoločnú fotku a strácame sa v útrobách prírodovedného múzea. Radšej sa na prehliadku rozdeľujeme a stanovujeme si čas stretnutia. Je tu čo pozerať, nielen krásne muzeálne zbierky, ale aj budova a jej výzdoba stoja za to. Každý si stíha pozrieť podľa vlastných schopností vnímania a uváženia. Vladovi konečne dochádza, prečo si jeho dcéra zadovážila ročnú permanentku do tohto múzea, nakoľko s Ľubkou absolvovali iba minerály (svetovo najstaršiu zbierku …-itov a …-ytov), vznik vesmíru a Zeme a preleteli cez paleotologické miestnosti a okolo dinosaurov, čo predstavovalo jednu štvrtinu múzea.

Štvrť múzeí opúšťame smerom k radnici. Po ceste míňame Parlament, ktorý mal mať tiež deň otvorených dverí, ale dlhočizný rad čakajúcich na vstup a náš hlad nás ženú ďalej. Stánky s občerstvením sú pred Rathaus biedne, a tak pokračujeme v hľadaní obživy smerom do samotného centra Viedne. Míňame mestské divadlo Burgtheater, cez Volksgarten sa dostávame k preľudnenému Hofburgu, cisárskemu sídlu. Štátny sviatok Rakúska si zjavne neužívajú iba domáci radujúci sa z nezávislosti, ktorú by si chceli prehĺbiť, ale popri nás aj nespočetné množstvo krajanov a iných inostrancov, ktorí im ju intenzívne narúšajú. Nakoľko zlyhali Jožove a Vladove pokusy o nájdenie už známych miest na občerstvenie, usádzame sa na dobre padnuvší oddych v kaviarni na centrálnej ulici Graben, kúsok od Stephansdom. Tento majestátny chrám sme si prehliadli po obede a tí zdatnejší sa napriek neplánovanému prevýšeniu 67 metrov vybrali na vežu, aby spálili nadobudnuté kalórie. Výhľad nebol cene primeraný, ale na ktorú lampáreň sa ísť sťažovať pre hmlisté jesenné počasie. Nemenovaná kamarátka z Endorfínu by si iste  povzdychla, že ani Schneeberg nebolo vidno. Popri budove Staatsoper sme sa dostali ku Viedenskej galérii Akadémie výtvarných umení Gemäldegalerie der Akademie der bildenden Künste Wien. Opäť si dávame rozchod, tentoraz kratší. Galéria je menšia, ale sú tu vystavené viaceré nádherné diela. Skvostom je určite triptych Posledný súd od Hieronyma Boscha, hoci vyvoláva rozdielne názory a hlavne emočné vnemy.

K stanici sa vraciame oblúkom cez palác princa Savojského – Belveder. Kamuflované osvetlenie paláca nás trošku mýli, pripomína ranné zore, hmmm – veď ten posun času predsa nebol až taký dramatický. Vláčik opúšťa stanicu už za tmy a my už len dokončujeme načaté témy. Vyhodnotenie dňa a strávenie dojmov z Viedenských zážitkov si každý necháva pre seba na neskôr.

Blahoželáme Ti Rakúsko k nezávislosti. My, podaktorí účastníci výletu sme si tú svoju premrhali, ale aj takto vieme s tým svojím bremenom plnohodnotne žiť a tešiť sa z krásnych postrehov a spoločných okamihov aké nám poskytol aj dnešný výlet do Viedne.

Paroh mladého srnca jednoznačne patrí Blaženke, ktorá hrdinsky zvládala celý výlet a užívala si ho s ostatnými plnými dúškami.

 

 

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa zapojiť do diskusie?
Neváhajte sa podeliť o svoj názor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *