Výstup na Königswarte

FOTO

Königswarte – 11.10.2015

Účastníci:

Laura P., Mário P., Anička, čo už chodiť vie, Gabika P., Tomáš Ď., Tomáš H., Katka H., Jazmínka H., Viki H., Danka S. , Jozef S., Marcel R., Milan P.

Počasie zimné, veterné, okolo 5 st. C nám nepokazilo náladu a odhodlanie zdolať jeden z najvyšších vrchov v blízkom okolí Slovensko-Rakúska. Iba Ľuboš S. to pre ukrutnú zimu, alebo slabé oblečenie, vzdal a hneď na hranici Berg, kde sme sa postretali sa otočil smerom k teplému domovu. Nuž, ako sa vraví, neexistuje zlé počasie, len zlé oblečenie.

Dávno zabudnutý a dnes už nezvyčajný pohľad na blikajúce majáky policajného auta nám na okamih pripomenul nedávne časy, kedy sme si museli svoje odstáť na hranici, ak sme chceli okúsiť plody dovtedy zakázaného Západu. Dnes tam však auto pravdepodobne strážilo hranicu pred utečencami.

Hneď, ako dorazil oneskorený Marcel, sme si urobili štartovné skupinové foto a s odhodlaním vyrazili do protivného protivetra. Vrtule sa krútili svojim stálym pomalým rotačným tempom, úplne ignorujúc rýchlosť vetra. Niektorých z nás zas chlad hnal zrýchleným tempom, takže sme sa museli na niektorých miestach čakať, aby sme sa neroztratili. Hneď od prvých metrov sme začali debaty na naše témy v snahe poradiť, pochopiť, prijať. V prvej rakúskej dedinke, ktorej názov som prehliadol, zabraný do rozhovoru s Marcelom a Tomášom, nás udivilo WC zariadenie, ktoré bolo otvorené a príjemne vykurované, takže sme predlho čakali na Marcela, kým uvoľní miesto ďalším, lebo sa tam, potvora, vyhrieval. Asi v strede dedinky sme sa rozlúčili s Máriom, Laurou a Aničkou, ktorá už vie chodiť a vybrali sme sa lesnou cestičkou do stúpania na horu Königswarte. Ešte predtým ma Mário v poslednej chvíli v rýchlosti požiadal, či by som na zvyšnú etapu neurobil horského vodcu. Nuž, prijal som to, čo som mal robiť, ale s poznámkou, že neručím za úspech expedície, keďže moje vodcovské schopnosti sú veľmi slabé (čím som sa čiastočne zbavil zodpovednosti), čo sa potvrdilo hneď na prvom rázcestí, kde nejednoznačná modrá značka nás/ma tak zmiatla, že som musel vybehnúť po cestičke a urobiť prieskum, či značka pokračuje ďalej, aby som zistil, že nepokračuje. Skorigovaní sme stúpali už v príjemnejšej klíme smerom hore k rozhľadni. A tam vetrisko fúkal ako najatý. Ja s Tomášom Ď. sme odvážne vystúpali po schodoch rozhľadne až na najvyšší vrchol, držiac sa kŕčovito zábradlia, kde sme skonštatovali, že keby nebola taká zlá viditeľnosť, bol by z nej nádherný výhľad na Bratislavu.

Pod rozhľadňou sme sa najedli, poponúkali ovocím, keksíkmi a vybrali sa po červenej značke smerom dole, ako nám Mário poradil. A opäť zabratí do debát sme akosi prehliadli tú správnu odbočku, a tak sme si urobili malú zdĺžku, ktorá nás na našu veľkú radosť priviedla ku kruhovému objazdu, 3 km od nášho parkoviska. Tešili sme sa preto, lebo poniektorí sme sa už zmierovali s tým, že sa ocitneme v Hainburgu, čo by bolo o 10 km dlhšie. A tak sme minuli aj zrúcaninu hradu Schafberg. Naspäť po cyklochodníku nám vetríček do chrbta pofukoval, tak že sa celkom dobre kráčalo.

Nakoniec sme boli spokojní, že sme to zdolali a v dobrej nálade sa rozlúčili. Ostatné nech dopovedia fotografie.

Čestný paroh navrhujem Marcelovi, ktorý v momentálnej kríze sa prekonal a prišiel na výlet, čím urobil veľa pre seba.

Milan P.