Zochova chata – Vysoká – správa zo zarazenej vychádzky – marec 2015

Účastníci : Betka K., Jožo S., Tomáš Ď, Marieta U., Peter Š, Vuki

 
Správa z cesty :
Mrholilo, hmlovilo a sychravilo , takže na ix-stý pokus zdolať Vysokú sa vybralo iba komorných 5 turistov a pod ich nohami bol pes.
Počasie bolo ešte pod psom, tak sa rozhodlo, že sa pôjde na skrátenú katastrofickú variantu Čermákova lúka a späť.
Boli sme tak zabratí do rozhovorov, že sme raz prišli omylom na dvor miestnemu chatárovi,
raz správne na Čermákovu lúku a raz sme okrem hmly a blata videli biele zadky dvoch sŕn v najlepších rokoch.
Rozhovory išli od novôt prítomných a chodiacich našincov, cez nastávajúce terénky, memoriály a byciklovačky až po otázky o neprítomných a nechodiacich našincoch.
Recidívu nemenovaného našinca Betka reflektovala slovami : „Chudáčík ! A jeho rodičia sa TAK snažili…“
Marieta – navrátená márnotratná klubistka – turistka riešila koľkože to na kluboch – túrach absentovala.
Mala dojem že –  iba v mesiacoch , a my že – až v rokoch. Ale je fajn, že je späť. Mala výbornú výstroj a výzbroj,
Betka mala výborné koláčiky, Peťo mal výborného Vukiho a všetci sme mali výbornú náladu. Kto povedal, že našinci sú meteosenzitívni?
Zarazenú a skrátenú vychádzku sme zavŕšili čajom vo vynovenej 5 hviezdičkovej Zochovej chate (okrem psa Vukiho, lebo ten jediný nemal kravatu)
 a riešili sme územný plán, genius loci rôznych lokalít a kúpu pozemkov.  Na koženej sedačke veľkosti avie sme si pripadali ako vyššia stredná vrstva.
A ak sa nám raz konečne podarí vyjsť na Vysokú, pôjdeme rovno do Smotánky.
Paroh mladého srnca dostala samozrejme Marieta, ktorá sa ako Dolly konečne vrátila k nám a Peťo, ktorý chodí na naše akcie vždy so dobrou náladou a sympatickým Vukim.
Bolo to dnes komorné, skrátené a príjemné. Ďakujeme !
Jozef S.
15.3.2015
0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa zapojiť do diskusie?
Neváhajte sa podeliť o svoj názor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *