Splav v Jelke

Fuha, ospravedlňujem sa, túto akciu som zabudol dať do plánovaných akcií. Asi preto nás bolo „iba“ okolo 45.

Vychádzka – nedeľa, 18.8.2013, 10:00
Miesto: Jelka, reštaurácia Ister
Cieľ: Jelka, vodný mlyn
Vzdialenosť: cca. tri hodinky po vode
Účastníci: cca. 45 usmiatych športovcov.
Správa z cesty:
Okolo desiatej sa okolo lodenice pri reštaurácii Ister víri prach. Postupne pristáva asi 20 áut prevažne z bratislavského kraja a nejakí piati cyklisti. Zjavne sa všetci dobre poznajú, pretože si postupne navzájom padajú do náručia a obsýpajú sa úprimnými bozkami. Následne sa usádzajú v pramiciach a v kanoe a za vytrvalého bojovného hukotu a mávania tomahavkami sa rútia po prúde Malého Dunaja. Aspoň teda dúfame, že ideme po prúde, lebo na niektorých úsekoch to nie je celkom jasné.
Okolo pol jedenástej volá Jožo S., že trochu mešká a či sa náhodou nedá k niekomu nastúpiť do lode. Dá, Lajoš je sám v pramici a srdnato bojuje s plytčinami aj s rýchlejšími loďami. Pri moste mu do člna nastupujú dvaja svalnáči (Jožo S. a Palo B.) a jedna spanilá princezná (Ľubka M.). Čln o poznanie zrýchli a o poznanie klesne (nič v zlom, Jožko, ten beh ti ozaj pomáha).
Pri malom prírodnom kúpalisku na chvíľku zastavujeme a kúpeme naše rozhorúčené telá. Snažia sa s nami komunikovať nejakí konzumenti, ale vidia, že proti abstinentskej presile nemajú šancu, takže kúpalisko s hanbou a s kalnými pohľadmi opúšťajú. Ako posledné nastupujú Palove sandále aj s ponožkami a pre istotu do iného člna.
Okolo jednej sme v lodenici pri vodnom mlyne. Je tu ale národa. Naši, cudzí, ale všetci sme vlastne na jednej a tej istej lodi. Systematicky si zorganizujeme prívoz vozidiel a čakáme, kedy Marianka zavelí. Áno, priatelia, guláš je hotový! Pri kotle sa vytvára dlhý kľukatý had ozbrojený plastovými tanierikmi a lyžicami. Nastáva veľké sácanie a predbiehanie, ešte šťastie, že približne dvadsať ľudí je na exkurzii vo vodnom mlyne. Aspoň nám viac ostane. Aha, neostane. Marianka s obrovskou drevenou varechou bdie a naberá presne toľko, aby sa ušlo aj neprítomným. Nie je ona tak náhodou abstinent?
Guláš páli ako čert. Aby sme to trochu zmiernili, ochucujeme si ho papričkami z Rišovej záhrady. Do očí nám vstupujú slzy vzájomnosti a dojatia.
Po výdatnej hostine sa ľudia pomaly začínajú lúčiť. Ivetka na svojom sivomodrom tátošovi sa zahryzne do trávnika a odfrčí smerom na stredné Slovensko. Dvaja cyklisti nasadajú na svoje stroje a miznú v prachu. Široko rozvetvená rodinka Peťa Č. sa tiež porúča, potom odchádzame my. Ostatní ľudia si ešte vychutnávajú pekné popoludnie, polihujú v tieni a rozprávajú sa o všeličom veselom aj neveselom (alebo ako vodáci hovoria, veslom aj neveslom?).
Pane, ďakujeme ti za ďalšie zo srdečných stretnutí, za úsmevy aj za prenádherné počasie.
Čestný paroh Mladého srnca: Mariane a Lajošovi. Pripravili nezabudnuteľnú akciu, ktorá určite bude mať pokračovanie a ktorá nás zohriala na telách aj na dušiach. Ďakujeme, priatelia.