Výlet na Skalnatú

Vychádzka – nedeľa 5.3.2017, 10:00

Miesto stretnutia: Turistický rozdeľovník Sedláčkov jarok (začiatok zelenej turistickej značky na ceste medzi Pezinkom a Pezinskou babou
Trasa: Sedláčkov jarok – Rybníček – Sedlo pod Javorinou – Skalnatá – Čermák – Zbojnícke – Rybníček – Sedláčkov jarok
Vzdialenosť: cca. 15 km
Prevýšenie: 350 m
Trvanie: cca. 5 hodín
Doprava: autami

Počasie: teplota 12 – 16 °C, zvýšená oblačnosť, doobeda možno padne pár kvapiek, pre istotu treba zobrať nepremokavé vetrovky
Kontakt: Mário – 0908 126 006

Poznámka:
Taký trochu výdatnejší turistický okruh cez jednu z malokarpatských sedemstoviek – Skalnatú. Špecialitou tejto trasy je, že na vrchol Skalnatá prídeme akoby dolu kopcom, pretože kúsok pred ňou budeme obchádzať o 50 m vyšší vrch Čertov kopec. Končiť budeme až okolo tretej, takže si treba vziať výdatnejší obed. Podľa predpovede má byť veľmi teplý deň, mohli by byť aj parádne výhľady. Skalnatá je úplne holá, je tam tuším iba jeden jediný strom široko ďaleko. Ak nezabudnem, zoberiem lovecký ďalekohľad.

Účastníci: Vladino, Ľubka, Nina, Ivan, Janka B., Ľubo, Marta, Monika, Pali B., Klaudika, Jirko, Ingrid, Janči, Pali Z., Ivanka, Júlia, Marcel, Mišo, Janka, Maťo, Jožo, Danka, Maja, Stano, Tomáš, Hanka, Mário, Laura (Ľubo S. prišiel ako mentálna podpora na štarte)

Správa z vychádzky :

Pred desiatou sa na lesnom parkovisku pri Sedláčkovom jarku začína tohtoročný autosalón. Najväčšie zastúpenie má Škoda, máme tu nejaké Fordy, nejaké Volkswageny, mihne sa aj nejaké Suzuki a skutočnou ozdobou sú strieborný Mercedes a tmavé BMW. Okoloidúci lesník si pre istotu preleští ďalekohľad, ale medzi posádkami áut vidí aj vplyvných ľudí z prostredia IT a showbiznisu a s udeľovaním pokút preto pre istotu počká.
Odfotíme sa a rozlúčime sa s Ľubom S., ktorý nás prišiel iba podporiť. Ďakujeme.
Vyrážame po zelenej značke do značne strmého kopca, ale na vrchole ostávame bezradne stáť, pretože zelená značka nás smeruje späť k autám. Laura našťastie ukazuje správnu cestu smerom k potoku.
Vyzerá to tak, že potok budeme musieť prekonať cez voľne naukladané brvná. „To fakt?“, pýta sa Monika. Fakt.
Na druhej strane potoka chvíľu blúdime v bukovom lese, potom sa konečne ukáže rozdeľovník Rybníček. Ďalej máme ísť po žltej, akurát že sú tu žlté dve. Poďme tadeto, velí veliteľ. Vladinovo bedlivé turistické oko nás našťastie upozorní, že treba ísť inakade.
Stúpame až do Sedla Javorina a odbáčame na červenú hrebeňovku. Je trochu pod mrakom, ale viditeľnosť je napriek tomu výborná. Pozeráme sa na rozhľadňu na Homoli, na záhorácke panstvo a na ligotavú stužku Dunaja v pozadí.
O trištvrte na jednu sme na Skalnatej. Obed sme pôvodne plánovali až na Čermáku, lenže Maťo má obed v programe iba do jednej a ak to nestihne, asi si bude musieť dať desať klikov, takže operatívne meníme plán a rozkladáme obedový vercajch. Tentoraz kolujú hlavne sladené jedlá, dochádza k rôznym prejavom vďaky, vzájomným výmenám aj zdvorilým odmietnutiam. Marcel sa prechádza okolo so svojím loveckým fotoaparátom a ukladá si naše úsmevy, prežúvanie aj kradmé dumanie.
Čaká nás ešte pomerne dlhá cesta, skúšame sa teda zbaliť a pokračovať. Zadný cigaretový voj v zložení Janko a Majka pre istotu skontroluje táborisko a dobieha nás v strmom klesaní smerom na Čermák.
Je tu krásne, niekto opravil stoly, zavesil hojdačku a priniesol funkčný záchod! Okamžite začíname ľutovať, že sme poslúchli prízemný hlad a nepočkali radšej na tento jedálenský raj. Aby nám nebolo moc dlho smutno, radšej sa s Čermákom lúčime a pokračujeme smerom na Zbojnícke.
Začíname cítiť únavu v nohách a preto posledné dve plánované prestávky na vydýchanie a na pitie vymieňame za takmer až poklus k autám. Pane, dnes si nám dal riadne zabrať, ale určite si tento turistický formát ešte niekedy zopakujeme, sme predsa Mladí srnci. Ďakujeme.

Čestný paroh :

Mišovi. Drží ryžovú diétu a je zoslabnutý na kosť, ale išiel ako drak.

Vychádzka na Kamzík

FOTO

Vychádzka – nedeľa 26.2.2017, 10:00

Miesto stretnutia: Zastávka MHD Riazanská (Figaro, električky č. 3, 5, 7)
Trasa: Figaro – Kamzík a späť (celý čas modrá značka)
Vzdialenosť: cca. 7 km
Prevýšenie: 275 m
Trvanie: cca. 3 hodiny
Doprava: MHD, resp. autami

Počasie: teplota 4 – 8 °C, zvýšená oblačnosť, možno spŕchne až niekedy hlboko poobede
Kontakt: Mário – 0908 126 006

Poznámka:
Touto modrou značkou sme tuším na Kolibu ešte nešli. Vyzerá to tak, že to bude najprv prechádzka pomedzi domy nad bratislavským Figarom a potom krátky pochod pekným takým polojarným lesom. Hore na Kamzíku si dáme prestávku na občerstvenie, k dispozícii je prírodná posilňovňa, ihrisko pre deti, lavičky na slnenie. Návrat tou istou cestou. Pre nás s Aničkou je to trochu ďaleko, takže skúsime zaparkovať na zákrute ulíc Sliačska a Laurotová. Zase by som potreboval niekoho, kto vezme velenie (vlastne na celú trasu, lebo my si dáme zrejme najprv náskok a potom nás asi hlavná skupina predbehne).

Hlavná skupina :

Milica, Milka, Vierka, Alenka, Jirko, Paľko, Ľubo, Ivan, Janko K, Maťo, Janko M, Tomáš, Milan, Jožo, Marcel, Juraj, Georgios, Stano, Peťo, Martin, Julka, Klaudika, Janka, Ingrid, Danka, Pišta, Andy

 Podporná skupina :

Mário, Laura, Anička

 Morálna podpora :

Yvetka

 Účastníci štvornohí :

Dorka, Dodo

 Správa z vychádzky :

Vychádzku naplánoval Mário. Vedením poveril Marcela. Ostatná vychádzka pod jeho velením bola vďačným námetom na dva kluby, takže uvidíme aké prekvapenia nás čakajú. Stretli sme sa pri Figare. Po inštalácii modernej vzduchotechniky je tento tradičný bratislavský podnik menej cítiť a tak mali podaktorí problém sa zorientovať podľa čuchu a museli sa spoľahnúť na zrak a žolíka „Priateľ na telefóne“.

 Fotoprezentér Jozef sa zdržal inštaláciou bateriek do svojich dvoch štvornohých najlepších priateľov človeka. Ale prezentovali sme sa aj napriek tomu. Tak trochu inak ako zvyčajne – akčne usadení na lavičkách. Po prezencii sme vyrazili asfaltkou smer Ahoj. Na čelo 27 hlavého sprievodu sa zaradila Julka s Jurajom a Georgiusom z A3. Dvaja posledne menovaní sa však po inventúre vychádzky na Biely kríž vedúcich pozícií čoskoro vzdali a abstinentsky sa prepracovali do tyla zostavy.

 Cestou nahor sme obdivovali výstavbu v bývalých záhradkách. Niektoré záhradné domčeky sa veru riadne nafúkli. Pri vstupe do lesa sme sa dokonca z developerských billboardov dozvedeli, že už vlastne nie sme na Ahoji, ale na Kolibe. Nuž – východne od Račianskeho mýta vám už fakt nikto nič negarantuje. Analyzujúc výhľady budúcich vinohradníkov sme dobehli podpornú skupinu. Na veľkú radosť Tomáša nasledovalo ďalšie spoločné fotenie. Tento krát na kraji lesného chodníka, po ktorom o chvíľku dofrčala a dofučala skupinka cyklistov. Koridor divákov ich vyhecoval k tempu za ktoré by sa nehanbil ani Peťo Sagan. Ako Paľko znalecky konštatoval taká „KáTéEmka šlape aj sama“.

 Na Kamzíku nasledovalo občerstvenie. Monikine tradičné koláčiky opäť neboli. Tento krát nebola ani Monika. Škoda. Situáciu zachránil Jirko, ktorý operatívne napiekol trubičky poliate čokoládou. Po skonzumovaní zásob a pohojdaní sa s Aničkou sme sa vydali na spiatočnú cestu. Trochu inú ako navrhol pôvodne Mário, ale smerom nadol čo bolo rozhodujúce. V kompaktnej zostave sme prekonali nástrahy potoka pod Cvičnou lúkou a okolo Koziarky sme sa cez ďalšiu záhradkárku osadu dostali až na cestu pri železnici, čo sa príznačne nazýva že „Horská“.

 V cieli sme skonštatovali čas 2 hod 38 min, vzdialenosť 8.2 km, prevýšenie 277 m a zapriali sme si dobrú chuť k nedeľnému obedu.

 Čestný parôžtek :

Dostáva Anička. Za to že zdolala Kamzíka po svojich a dovolia Tomášovi aby sa s ňou pohojdal.

Výlet okolo Hainburgu

Vychádzka – nedeľa 19.2.2017, 10:00

Miesto stretnutia: Hainburg, parkovisko pod Wienertor o 10:00
Trasa: Hainburg Wienertor – Hundsheimer Berg – Hexen Bg. – Rotes Kreuz – Weisses Kreuz – Hainburg (Shlossberg) – Hainburg Wienertor
Vzdialenosť: cca. 10 km
Prevýšenie: menej ako 420 m
Trvanie: cca. 3,5 hodiny
Doprava: autami

Počasie: teplota 2 – 8 °C, zvýšená oblačnosť, poobede je tam zatiaľ nenápadný dažďový fliačik, tak hádam sa dovtedy poberie inakade
Kontakt: Mário – 0908 126 006

Poznámka:
Tento okruh robil pred tromi rokmi v lete Vlado Z. a bola to mimoriadne krásna vychádzka s výhľadmi a s peknou prírodou. A bola to tuším prvá vychádzka, na ktorú nás prišlo viac ako 40. Celý masív Hundsheimer Bergu je trochu horšie značený, ale základnou filozofiou je obísť celý kopec dookola a vrátiť sa naspäť na to isté miesto, takže na to stačí aj taká o čosi lepšie trénovaná intuícia. My s Laurou a s Aničkou pôjdeme iba skrátenú trasu Hainburg – Schlossberg (to je hrad nad Hainburgom), takže by som potreboval človeka, ktorý povedie dlhší okruh. Mapu pošlem alebo vytlačím.

Správa z vychádzky :

Krátky okruh:

Účastníci: Alena, Zuzka, Lucka, Dada, Milan K., Milan V., Miro, Tonka, Mário, Laura, Anička
Okolo desiatej sa schádzame na parkovisku za Wienertor. Je nás opäť veľmi požehnane a nastáva obľúbená a zároveň obávaná časť túry, konkrétne zvítavanie a fotenie. Cvaká nás Marcelov automatický prístroj podložený huňatým turistickým odevom.
Chvíľku ideme všetci spolu jedným smerom (okrem Tonky a Ľubky, ktoré sa vrhajú proti prúdu pohľadať gumený násadec na turistickú palicu). Pri odbočke na modrú značku sa lúčime a želáme si šťastné zvyšky ciest.
Skupina nasmerovaná na hrad sa dáva do pohybu po serpentínkach hradného kopca a tempo kolíše podľa toho, či naháňa Lucka Aničku alebo Anička Lucku. Avizované dva kilometre zdolávame približne za hodinku a po niekoľkých krátkych zastávkach s výhľadmi prichádzame na hradné nádvorie.
Je nádherný slnečný deň, pod nami sa kľukatia uličky Hainburgu so starými zachovalými hradbami a s niekoľkými vežami a za mestom tečie oceľovo modrý Dunaj.
Dada s Milanom sú hore prví a rozkladajú sa na vyhriatom hradnom múre. Nikam sa neponáhľame a nechávame sa hladkať slnečnými lúčmi aj usmiatymi rozhovormi. V rôznych kombináciách prehľadávame hradby, skúšame otvárať pevne zamknuté dvere a hádame, v ktorej stavbe bola kedysi hladomorňa a kde iba obyčajná mučiareň.
Po malom občerstvení trúbime na návrat, pretože debata o chovaní záhradných mačiek nadobúda hádavú podobu zatiaľ skrytú za zdvorilé argumenty. Cesta k autám nám trvá približne ďalšiu hodinku a vychutnávajú si ju najmä dievčatá, ktoré skúmajú každý kamienok a každé psie hovienko.
Sme na parkovisku. S Mirom, Tonkou, Dadou a Milanom K. sme sa rozlúčili už po zostupe z hradného kopca, s Alenou sa lúčime v Petržalke a ostatní sa ideme spolu naobedovať a stráviť pekné popoludnie.
Pane, ďakujeme za našu časť a tešíme sa na správy od druhej skupiny.

Dlhý okruh:
Účastníci: Hanka, Ingrid, Janka, Klaudika, Ľubka, Monika, Jirko, Marcel, Maťo, Michal, Ľuboš, Pali, Peťo, Stano, Tomáš, Vlado
Turistickú návštevu našich cezhraničných susedov s výstupom na Hundsheimer Berg sme už absolvovali pred nejakými tromi rokmi a vtedy účasťou patrila medzi rekordné. Aj tentoraz sa nás bažiacich po výlete na pomaly už jarnom slniečku zišlo na parkovisku pri Wienertor v Hainburgu neúrekom. Začíname štandardnou spoločnou prezenčnou fotkou a vyrážame po mierne stúpajúcej uličke k úpätiu Hainburgského hradného kopca Schlossberg. Tu sa rozdeľujeme na baby-turistickú skupinku vedenú Máriom a serióznych dospeláckych turistov odhodlaných pokoriť najvyšší z kopcov nad Hainburgom – Hundsheimer Berg, ktorý v mnohom pripomína Devínsku Kobylu. Naša Kobylka sa nám začína ukazovať pri výstupe východnou stranou kopca, vidíme aj našich kamarátov stúpajúcich k hradu na Schlossbergu a výhľad na Hainburg je tiež čoraz krajší. Nie však na dlho, lebo sa dostávame na juhozápadnú stranu kopca Hundsheimer Berg, kde sa pokocháme výhľadom na Dunaj s okolitými lužnými lesmi a cyklistom známy Donaubrueck. Učarený výhľadom sa Pali dojemne rozcíti: „Ale je to Slovensko krásne!“ Kdesi v diaľke ani nie tak vidíme, ako skôr vytušíme, že tam niekde by mal byť aj Schlosshof a Devínska Nová Ves. Snahy o dlhšiu pauzu s občerstvením na tomto mieste sa snažím ostatným vyhovoriť ubezpečením, že vrchol Hundsheimer Bergu je toť kúsok, takpovediac za kopcom. Posledným výstupom zdolávame už viac rozbahnený terén, slniečko robí na južnej strane svoje. Na vrchole si doprajeme dlhší oddych. Malá útulná turistická chatka je otvorená, je bez personálu a na naše počudovanie je udržiavaná uprataná a v dokonalej čistote. To u nás by to bolo … alebo skôr nebolo a ani nie je. Pred odchodom ešte skontrolujem smer a bez zaváhania sa rozhodneme ísť pôvodne plánovanou trasou. Alternatíva by bola možno kratšia, ale zľadovatený chodník odrádza. Dobrá voľba – zostup je síce miestami strmý, ale podklad je natoľko vysušený, že Marcel neváha aj zaľahnúť, aby zachytil fotoaparátom tie najlepšie momenty. Na križovatke chodníčkov sa pozastavujeme nad značením, akési je to povedomé – Červený kríž, Biely kríž – však to sme absolvovali pred týždňom na druhej strane Dunaja, a aj pohorie sa volalo akosi ináč. Posledné stúpanie je už iba kúsok k Bielemu krížu – Weisses Kreuz. Následný zostup do Hainburgu začíname pozdĺž čerstvo vytvoreného potôčika Ktosi si neodpustil poznámku: „Už to s nami ide dolu vodou“. Myslím, že väčšina z nás tento názor nezdieľa. Chodník sa kľukatí, ale nakoniec nás privedie k okraju Hainburgu a odtiaľ je to popod Schlossberg kúsok k východziemu bodu našej túry.
Ďakujeme vyššej moci za vydarené, takmer jarné počasie, krásne výhľady a všetkým účastníkom za príma atmosféru.
Čestný paroh :

Čestný Paroh mladého srnca udeľujeme Stanovi, nielen preto, že ako predvoj stihol do príchodu ostatných absolvovať výstup na hradný kopec Schlossberg, ale hlavne preto, že ako prvý objavil kvitnúce snežienky.

Zapísal Vlado Z.

Výlet ponad Raču

Vychádzka – nedeľa 12.2.2017, 10:00

Miesto stretnutia: zastávka električiek Detvianska (Rača)
Trasa: Detvianska – Piesky – Biely kríž (Klinec) – Červený kríž – Vypálenisko – Malá Baňa – Detvianska
Vzdialenosť: cca. 13 km
Prevýšenie: cca. 350 m
Trvanie: cca. 4 hodiny
Doprava: MHD

Počasie: teplota 0 – 4 °C, oblačno, bez zrážok
Kontakt: Mário – 0908 126 006

Poznámka:
Novopečené organizátorské duo Roman a Yvet sa v stredu na klube kamarátsky tľapli po pleci a povedali si „To dáme! Prekonáme sa a bude. Pôjdeme sa na dve hodinky prejsť, hádam sa niekto pridá.“ Potom sa trošku zamysleli a povedali si, že sa skúsia opýtať známeho račianskeho športovca Marcela, či by im nepomohol s trasou. Marcel samozrejme prikývol, pohrabal sa vo svojej múdrej brade a urobil im trasu, na ktorej sa najprv vyškriabu do nadmorskej výšky 500 m.n.m. a potom sa opatrne spustia naspäť. Pri dobrom tempe by mali byť ešte za svetla doma. Pre istotu, ale ozaj iba pre istotu, vezmite aspoň jednu čelovku. Čaj a teplé boty sú samozrejmosťou.

Vychádzka – nedeľa 12.2.2017, 10:00

Miesto stretnutia: zastávka električiek Detvianska (Rača)
Trasa: Detvianska – Piesky – Biely kríž (Klinec) – Červený kríž – Vypálenisko – Malá Baňa – Detvianska