Veľkonočný výlet do Marianky – 2014

Foto

Účastníci:

Palo B., Klaudika, Denisa, Jožo, Danka, Pišta, Sveťa, Anka R., Milan, Janka, Ľubo, Anka P., Vlado, Zuzka P., Alena, Marian, Katka, Slávka, Zuzka H., Stano, Šaňo, Zuzka (sestra), Zuzka Š., Zuzka W., Hanka, Editka, Števo, Marta, Boris, Laura, Mário, Keksík.

Správa z výletu:

Pred desiatou sa v tento sviatočný deň zhromažďuje na zastávke Pekná cesta úctyhodná skupina vysmiatych ľudí. Dievčence najprv s chichotom a neskôr so zle skrývaným plačom uskakujú pred nablýskanými korbáčmi. Medzi obšívačmi vysoko vyčnieva Vlado, ktorý do tejto naoko celkom neškodnej zábavy púšťa roky hromadenú agresivitu.
Pali s Klaudiou a Zuzka P. už majú za sebou jeden a pol hodinovú omšu a plní duchovného zážitku postávajú v pokojnom rozjímaní. Teda Zuzka sa z času na čas rozhovorí o nespravodlivosti života, ktorý sa na nej dopúšťa rôznych neodpustiteľných krívd, my si však myslíme, že to všetko hovorí kvôli tomu, aby sme jej nezávideli šťastie a slobodu.
Po masovom úvodnom fotení sa vydávame po modrej značke smerom k Spariskám. Zuzka Š. sa pýta, ako dlho asi pôjdeme po asfaltke, a dozvedá sa, že len tuto kúsok, lenže tuto kúsok siaha až po Malý Slavín, kde nás frekventovaná cyklistická magistrála konečne púšťa na chvíľku do lesa. Inak cyklisti zrejme nečakali takýto veľkonočný peletón pešiakov a v nemom zdesení sa nám vyhýbajú po zablatených močaristých úbočiach, kde ich nadávky zanikajú v šušťaní lístia a špľachotaní vody.
Napriek permanentne zatiahnutej oblohe nás zatiaľ dážď obchádza a hoci je pomerne chladno, svižná chôdza nás zahrieva na tele a vnímavé rozhovory na duši. Ankin pes Keksík sa nemá s kým rozprávať a v túžbe po spoločenskom uznaní berie medzi zuby dvojmetrovú haluz, ktorou sa oháňa okolo seba a podráža turistom nohy. Všetky pokusy o jeho odzbrojenie stroskotávajú a nakoniec ostáva na bojisku sám s pocitom absolútneho víťaza. Emočné naplnenie však neprichádza, čo Keksík doháňa nečakaným vybrechávaním spoza chrbta a jemným ohryzkávaním našich lýtok.
Na Malom Slavíne si robíme obedňajšiu prestávku. Z ôsmich voľných stolov zaberáme šesť (na zvyšných dvoch si odložíme ruksaky a palice) a rozkladáme veľkonočný proviant. Najväčší úspech má Hankina a Borisova domáca klobáska, Laurine a Ankine koláče, Pištova šunka a cukrovinky všakovakého druhu. Vladinovu zeleninovú dózku už ani nespomínam, pretože kde je Vlado, tam je dózka a opačne.
Pokračujeme ďalej po modrej smerom do Marianky. Asfaltka chvalabohu končí a aj sklon cesty je veľmi sympatický, takže sa nám kráča rýchlo a pohodlne. Zastavujeme až na pútnickom mieste v Marianke, kde sa ešte raz spolu odfotíme a dávame si rozchod. Prevažná väčšina z nás prechádza peši až do Záhorskej Bystrice, odkiaľ sa v družnom rozhovore odvážame kto na Patrónku a kto ešte ďalej do mesta.
Pane, ďakujeme, že si opäť urobil poriadok na nebi a že sme sa v suchu a v Záhorskej Bystrici dokonca na slnku dostali až domov. Dali by sme ti paroh, ale dnes je oň veľký záujem, takže možno nabudúce.

Čestný paroh Mladého Srnca: Všetkým klubistom z JAS-klubu, pretože tradične robili veľkonočný pochod z Rače a radšej sa pridali k nám, aby sme mohli byť spolu.

/0 Podľa komentárov/od

Výlet na Bukovú

Nedeľná vychádzka – nedeľa 4.5.2014, 9:00

Miesto stretnutia: Buková, rozcestník Buková, obec na zelenej turistickej značke
Trasa: Buková (obec) – Buková, kameňolom – Sokolské chaty – Lipový vrch – Rozbehy – Rozbehy, rozhľadňa – zrúcanina Korlátko – veterný park Cerová – Buková (vodná nádrž) – Buková (obec)
Vzdialenosť: cca. 21 km
Prevýšenie: cca 180 m
Trvanie: cca. 7 hodín
Doprava: autami
Kontakt: Mário, 0908 126 006

Poznámka:
Jedna z časovo náročnejších túr. Terén je však veľmi priateľský, budeme sa túlať po kopčekoch v okolí vodnej nádrže Buková. Cestou nás čakajú rôzne atrakcie ako napr. zrúcanina hradu Korlátko (http://www.obeccerova.sk/o-cerovej/korlatko/) a veterný park Cerová (http://www.obeccerova.sk/o-cerovej/veterna-elektraren/. Otužilci si môžu pribaliť plavky.

Účastníci:
Monika, Milan, Anka, Betka, Peťo, Vlado, Laura, Mário.
Správa z výletu:
Ako postupne zisťujeme, Buková je od Bratislavy pomerne ďaleko. Do centra dediny prichádzame pár minút pred deviatou, chvíľu sa motáme po hlavnej ceste a nakoniec parkujeme oproti miestnemu majestátne vztýčenému máju. Volá Vlado, že nás čakajú pri kameňolome, sťahujeme ho teda späť. Volá aj Pali, že zle zišiel z diaľnice a že nech ich radšej nečakáme. V počte sedem sa teda spúšťame miestnou asfaltkou smerom na sever. Práve opúšťame Bukovú, keď volá Peťo, že je v dedine a či nás ešte stihne. Čakáme ho a v konečnom počte osem pokračujeme pomerne rušnou asfaltkou smerom ku kameňolomu.
Chvalabohu odbočujeme z hlavnej cesty a prechádzame cez krásnu chatovú oblasť Sokolské chaty. Na chvíľku sa k nám pridáva hlučný trojnohý dunčo, ale asi ho málo kŕmime, lebo po dvoch troch otrávených brechnutiach nás milostivo púšťa ďalej.
Začínajú sa ozývať prázdne žalúdky. Rozkladáme sa teda na lúke kúsok pred osadou Rozbehy a vybaľujeme nedeľný proviant. Anka vykladá vynikajúci čučoriedkový koláč a ja rituálne odlamujem uši nadrozmernému veľkonočnému zajacovi a dávam ho kolovať. Cestou pritom omylom zašľapujem dva jarné hríbiky, ktoré sa ledva vyhrabali zo zeme, za čo si dávam dva čierne ekobody.
Sme v osade Rozbehy, údajne jedinom vysokohorskom sídle v Malých Karpatoch. Je tu mimoriadne veterno a možno aj to je dôvod, prečo tu postavili prvé štyri veterné elektrárne na Slovensku. Momentálne stoja.
Vychádzame na kamennú rozhľadňu, výhľad nás však neuchvátil natoľko, aby sme prestali vnímať ostrý vetrisko. Utekáme dolu a mierime k zrúcanine Korlátko. Aj z hradu sú pekné výhľady do okolia, vidíme Senicu, Mohylu M.R. Štefánika aj hrebeň Zárub. Vietor neustáva a preto sa usádzame na vyhriatom dreve v útrobách hradu a obedujeme. Okrem Ankiných koláčov a trupu veľkonočného zajaca koluje ešte Vladova zeleninová dózka a Peťova horká čokoláda. Monika zdvorilo odmieta už asi šiesty čokoládový chod a ďalej chrumká obložený chlebík. Mimochodom, výborná kombinácia je Ankin koláč zakrytý kúskom Peťovej čokolády.
Pokračujeme popod veterné elektrárne (opäť v pohybe) a po modrej značke späť do Bukovej. Peťo nám popisuje svoje zážitky z vojny a významne pritom gestikuluje s čiapkou, na ktorej mu visia okuliare. Po ich bolestivom páde a zúfalom polhodinovom hľadaní gumenej súčiastky v hodnote asi 400 eur sa pomaly a nenápadne roztrácame pôvodným smerom. Hľadanie nakoniec vzdáva aj Peťo a dáva si osobný sľub, že už nikdy nebude rozprávať zážitky z vojny.
Stratili sme sa. Modrá značka sa vinie v lese na protiľahlom úbočí, ale nemáme sa k nej ako dostať, v ceste nám stojí hustý prales. Nakoniec sa cezeň nejako prebijeme a hnedí od blata a zelení od buriny si robíme spoločnú fotku na pamiatku najnáročnejšieho úseku dnešnej túry.
Z príjemného klesania nás zrazu preberá prudká odbočka vľavo a neznámy vrch, ktorý vyzerá, že sa na nás každú chvíľu prevráti. Zápasíme s ním, funíme, dodávame si odvahu a silu, až napokon vychádzame na nádhernú kvetmi posiatu lúčku, kde Peťo navrhuje oddychovú prestávku a všetci s ním nadšene súhlasíme. Dojedáme posledné zvyšky proviantu (okrem železných rezerv, ktorých je približne toľko ako toho, čo sme zjedli doteraz) a váľame sa vo vyhriatej tráve, kým vždy nervózny šéf výpravy nezavelí na odchod.
Neochotne schádzame k nádrži Buková, kde zase fučí a zase jazdia autá. Najhoršiu náladu má Vlado, pretože si hore odopol dolnú polovicu nohavíc a až po koniec lesa potom kráčal po žihľave, ktorá nám siahala približne po kolená. Dokonca ani štvrtá prestávka na jedlo sa nekoná a k autám teda prichádzame naozaj namrzení. Pri záverečnom fotení sa nám našťastie dobrá nálada vracia a po poďakovaní Milanovi za výber trasy s parádnou navigáciou a po srdečných objatiach sa lúčime.
Pane, ďakujeme za výzvu, pred ktorú si nás ráno postavil (4 °C, vetrisko, mračiská), za slnko, ktorým si nás cestou častoval a za všetky slová a dotyky, ktoré sme si dnes mohli venovať.
Čestný paroh Mladého Srnca: Betke. V piatok mala ešte svalovicu zo štvrtkového výletu a v nedeľu už s nami cválala po Karpatoch. Laure. Chodí s nami od samého začiatku, má pre každého pekné slovo a rada vystrája a robí zle svojmu manželovi (a ešte aj pre pokoj v rodine).

/0 Podľa komentárov/od

Zahájenie cyklistickej sezóny – 2014.

Zahájenie cyklistickej sezóny – 2014

FOTO

Je nedeľa 13.4.2014 oficiálny deň zahájenia cyklistickej sezóny Veselých cyklistov. Vyrážam na stretnutie zo Senca. Cestou sa zastavujem pre Betku na stanici Nové Mesto. Spolu vyrážame k Prístavnému mostu. Cestou stretávame Jožka s Majkou, ktorí sa snažia spojazdniť Jožkov bicykel (defekt).

Pod mostom nás čaká už celá partia Veselých cyklistov, spolu 14 kúskov. Jožko si doopravuje defekt, Milan nám urobí pár fotografií a ja s hrôzou zisťujem, že som sa zabudol naučiť hymnu Veselých cyklostov a nedoniesol som si klubové tričko. Toto má len Danka. Po zvítaní a fotografovaní vyrážame pohodovým tempom smer Hamuliakovo po novej hrádzi. Niektorí pretekári tempo nezvládali a vyrazili vpred šprintom. Na každej odbočke nás však počkali. V Hamuliakove  v bufete sme sa najedli a občerstvili. Niektorí vlastnými zásobami a niektorí neodolali ponuke bufetu na držkový perkelt a pečený haik. Tu naši 3 pretekári (Ľubor, s kamarátom zo Štvrtkového klubu a Paľo) sa vyľakali možnej zmeny počasia a vyrazili zrýchleným presunom smer Bratislava.  Počas občerstvovania nám Vlado púšťal hymnu Veselých cyklistov z mobilu. Po občerstvení a oddychu sme vyrazili po starej hrádzi Hamuliakovo, Kalinkovo, Dunajská Lužná, Rovinka a Vlčie Hrdlo do Bratislavy. Celou cestou nám vyhrával Vladov bicykel. Strašne škrípal, aj keď niektorí tvrdili, že je to refrén hymny. V Dunajskej Lužnej sme sa zastavili  na zmrzline a pokračovali ďalej smer Bratislava. V Rovinke sa od nás odpojila Betka. Išla na návštevu ku kamarátke. My ostatní sme šťastlivo v protivetre uzavreli pri Malom Dunaji cyklistický okruh. Tu sme sa pokúsili znovu zaspievať hymnu za výpomoci Vladovho mobilu a Dankinho trička, kde bola napísaná jedna sloha hymny. Ako tak sme to zvládli. Zlatú špajglu udeľujem Danke, za to že ako jediná prišla pripravená na cyklozájazd a doniesla si tričko s hymnou.

Čierny bod udeľujem sebe za slabú prípravu, neznalosť hymny a nedonesenie trička a Vladovi za nesporne najhoršie udržovaný bicykel. Dúfam, že prijme ponuku Betky, ktorá mu za splnenie určitých podmienok (doživotná abstinencia) ponúkla Jožkov bicykel. Už sa teším na ďalšie stretnutie.

Ostatné dopovedia fotografie.

Ahojte Ivan

/0 Podľa komentárov/od

Tradičný veľkonočný pochod

Veľkonočná vychádzka – pondelok 21.4.2014, 10:00

Miesto stretnutia: Bratislava, Krasňany, zastávka električiek Pekná cesta
Trasa: Krasňany – Pekná cesta, záhrady – Spariská – Malinský vrch – Marianka
Vzdialenosť: cca. 10 km
Prevýšenie: cca 280 m
Trvanie: cca. 3 hodiny
Doprava: MHD, električky aj autobusy (z Marianky autobus MHD 13:24 alebo 15:04)
Kontakt: Mário, 0908 126 006

Poznámka:
ZO Endorfín organizuje každoročne veľkonočný pochod z Bratislavy do Stupavy. Ak sa nám vydarí počasie, na lúke za Malinským vrchom by sme si mohli len tak oddýchnuť a naobedovať sa a na pútnickom mieste v Marianke si môžeme spomenúť, prečo vlastne Veľkú noc oslavujeme. V blízkosti pútnického miesta je verejne prístupný minerálny prameň s pomerne chutnou vodou. Tak dovidenia na Veľkonočný pondelok, priatelia.

Účastníci:
Palo B., Klaudika, Denisa, Jožo, Danka, Pišta, Sveťa, Anka R., Milan, Janka, Ľubo, Anka P., Vlado, Zuzka P., Alena, Marian, Katka, Slávka, Zuzka H., Stano, Šaňo, Zuzka (sestra), Zuzka Š., Zuzka W., Hanka, Editka, Števo, Marta, Boris, Laura, Mário, Keksík.
Správa z výletu:
Pred desiatou sa v tento sviatočný deň zhromažďuje na zastávke Pekná cesta úctyhodná skupina vysmiatych ľudí. Dievčence najprv s chichotom a neskôr so zle skrývaným plačom uskakujú pred nablýskanými korbáčmi. Medzi obšívačmi vysoko vyčnieva Vlado, ktorý do tejto naoko celkom neškodnej zábavy púšťa roky hromadenú agresivitu.
Pali s Klaudiou a Zuzka P. už majú za sebou jeden a pol hodinovú omšu a plní duchovného zážitku postávajú v pokojnom rozjímaní. Teda Zuzka sa z času na čas rozhovorí o nespravodlivosti života, ktorý sa na nej dopúšťa rôznych neodpustiteľných krívd, my si však myslíme, že to všetko hovorí kvôli tomu, aby sme jej nezávideli šťastie a slobodu.
Po masovom úvodnom fotení sa vydávame po modrej značke smerom k Spariskám. Zuzka Š. sa pýta, ako dlho asi pôjdeme po asfaltke, a dozvedá sa, že len tuto kúsok, lenže tuto kúsok siaha až po Malý Slavín, kde nás frekventovaná cyklistická magistrála konečne púšťa na chvíľku do lesa. Inak cyklisti zrejme nečakali takýto veľkonočný peletón pešiakov a v nemom zdesení sa nám vyhýbajú po zablatených močaristých úbočiach, kde ich nadávky zanikajú v šušťaní lístia a špľachotaní vody.
Napriek permanentne zatiahnutej oblohe nás zatiaľ dážď obchádza a hoci je pomerne chladno, svižná chôdza nás zahrieva na tele a vnímavé rozhovory na duši. Ankin pes Keksík sa nemá s kým rozprávať a v túžbe po spoločenskom uznaní berie medzi zuby dvojmetrovú haluz, ktorou sa oháňa okolo seba a podráža turistom nohy. Všetky pokusy o jeho odzbrojenie stroskotávajú a nakoniec ostáva na bojisku sám s pocitom absolútneho víťaza. Emočné naplnenie však neprichádza, čo Keksík doháňa nečakaným vybrechávaním spoza chrbta a jemným ohryzkávaním našich lýtok.
Na Malom Slavíne si robíme obedňajšiu prestávku. Z ôsmich voľných stolov zaberáme šesť (na zvyšných dvoch si odložíme ruksaky a palice) a rozkladáme veľkonočný proviant. Najväčší úspech má Hankina a Borisova domáca klobáska, Laurine a Ankine koláče, Pištova šunka a cukrovinky všakovakého druhu. Vladinovu zeleninovú dózku už ani nespomínam, pretože kde je Vlado, tam je dózka a opačne.
Pokračujeme ďalej po modrej smerom do Marianky. Asfaltka chvalabohu končí a aj sklon cesty je veľmi sympatický, takže sa nám kráča rýchlo a pohodlne. Zastavujeme až na pútnickom mieste v Marianke, kde sa ešte raz spolu odfotíme a dávame si rozchod. Prevažná väčšina z nás prechádza peši až do Záhorskej Bystrice, odkiaľ sa v družnom rozhovore odvážame kto na Patrónku a kto ešte ďalej do mesta.
Pane, ďakujeme, že si opäť urobil poriadok na nebi a že sme sa v suchu a v Záhorskej Bystrici dokonca na slnku dostali až domov. Dali by sme ti paroh, ale dnes je oň veľký záujem, takže možno nabudúce.
Čestný paroh Mladého Srnca: Všetkým klubistom z JAS-klubu, pretože tradične robili veľkonočný pochod z Rače a radšej sa pridali k nám, aby sme mohli byť spolu.

/0 Podľa komentárov/od

Výlet na Šenkárku

Vychádzka – Limbach – nedeľa 11.05.2014, 09,30 hod

Miesto stretnutia: Limbach RD, námestie – reštaurácii Silván
Trasa: Limbach – Sadloňov Mlyn – smer Slnečné údolie – po žltej Kolárske – Šenkárka – po modrej Limbach
Vzdialenosť: cca. 11,5 km
Prevýšenie: cca. 320 m
Trvanie: cca. 4 hod
Doprava: autami
Autobus : /príloha /
Počasie: ……………………………..
Kontakt: Mário – 0908 126 006, Jano – 0918 222 385
Poznámka:
Cieľom výpravy je stredne ľahká turistická trasa po lesnej asfaltovej ceste a turisticky značenej lesnej stezke. Pri výstupe po žltej turistickej značke , ktorá je z časti označená ako náučný chodník miernym stúpakom dôjdeme na bývalú horáreň Šenkárka. Tu na lúke resp. pod altánkom spoločne poobedujeme. S plným bruškom pôjdeme už len dole kopcom až do Limbachu. Ces Limbach možme aj obdivovať pamätihodnosti :

Obec Limbach
Obec Limbach leží na úpätí Malých Karpát v blízkosti hlavného mesta SR Bratislava / 15 km /. V súčasnosti obec eviduje 1623 obyvateľov prihlásených k trvalému pobytu . Prednosti obce Limbach sú hlavne v jeho polohe – obec nachádzajúca sa na úpätí Malých Karpát , neprepojená štátnou cestou na Záhorie, predurčená na rekreáciu a šport. Je súčasťou Bratislavského samosprávneho kraja, Malokarpatského regiónu. Historickou zaujímavosťou sú rímskokatolícky a evanjelický kostol. . V okolí obce Limbach je možnosť výletov po vyznačených turistických trasách do okolitých lesov Malých Karpát a do rekreačných oblastí Suchý vrch a Medvedie údolie (Limbašská dolina).

Účastníci:
Jano M., Juro, Pali, Klaudika, Andy, Yvet, Jano K., Laura, Mário.
Správa z výletu:
Pár minút pred deviatou nakladáme Janka K. na pumpe a fujazdíme smerom na Pezinok. Cestou predbiehame Andyho s Yvet. V Limbachu sme zhruba o štvrť na desať, parkujeme a schádzame na námestie. O chvíľu prichádza Janči M. s Ďurim, Andy s Yvet a za nimi aj Pali s Klaudikou. Vyzerá, že sme komplet, tak sa celí usmiati fotíme a vyrážame do terénu.
Cesta najprv vedie cez dedinu a potom dosť dlho po asfaltke. Áut je našťastie pomenej a aj tých pár sa nám z diaľky vyhýba, lebo z nás vyžaruje pravá abstinentská súdržnosť a sila. Trošku sa kazí počasie a padá prvých pár kvapiek, vzduch je vlhký ako v pralese.
Prechádzame okolo chatiek, kde sa Mladí srnci približne pred rokom zišli na opekačke u Zuzky S. Jasné, pri tomto ohnisku sme sedeli, jedli a spievali, a na tejto latrínke sme…ehm…
Prší čoraz hustejšie a všetci sa balíme do nepremokavých pônč a vetroviek. Teda okrem Janka K., ale on tvrdí, že má dážď rád a že mu pár kvapiek neublíži. Len mu akosi podozrivo oťaželi vlasy a z brady mu kvapká voda.
Chvalabohu, že sme pri horárni Šenkárka, pretože Janči M. tu pre nás zarezervoval altánok. Ukrývame sa doň a obedujeme. Všetci okrem Janka K., ten stojí pri ohnisku na daždi a fajčí. Inak v tejto bývalej horárni sa vraj spomínaná Zuzka S. narodila. Rozhliadame sa po okolí a hádame, čo tu tak malé dievčatko v tejto divočine mohlo celé dni robiť. Drsný život.
Po obede a po niekoľkých vydarených vtipoch balíme batohy a pokračujeme po modrej späť do Limbachu. Vytrvalo prší, preto sa zbytočne nezdržujeme a okolo jednej sme už pri autách. Záverečné foto, rozlúčka, poďakovanie, rozchod. Pane, dnes si to s tým počasím trochu prehnal, ale odpúšťame ti a rozhodli sme sa, že ti ešte dáme šancu.
Čestný paroh Mladého Srnca: Obidvom Janom. Jančimu M. za to, že celú túru vymyslel a viedol. A Jankovi K. za jeho statočné znášanie nepohody.

/0 Podľa komentárov/od