,

Cyklovychádzka okolo Bratislavy – 2017

FOTO

Cyklovychádzka –4.6.2017, 10:00

Miesto: Zváračský ústav, Bratislava

Trasa: Zváračský ústav – Krasňany – Rača – Svätý Jur – Šur – Mohyla Štefánika – Prístavný most
Vzdialenosť: cca. 31 km
Trvanie: cca. 4 hodiny
Počasie: Polooblačno, teplota 20 – 26 °C, podľa predpovede by mal o deviatej ráno začať strašný lejak, ale máme takú skúsenosť, že keď idú našinci niekam na výlet, dážď počká, kým sa posledný účastník nevráti domov
Doprava: bicyklami
Kontakt: Ivan 0902 271 493

Poznámka: Cyklookruh okolo polovice Bratislavy. Podľa organizátora Ivana sú zo začiatku trochu kopčeky, ale vraj je to ideálna trasa pre všetkých. Jedinou nevýhodou je, že koniec je inde ako začiatok a potom sa treba prepraviť domov buď na bicykli alebo si nájsť nejaký vhodný spoj MHD. Myslím, že s Ivanom sa to bude dať skonzultovať, lebo on sa musí dostať do Senca a to veru od Prístavného mosta nie je voľáko blízko.

,

Cyklovýlet do Marcheggu, máj 2017

FOTO

Cyklovychádzka –14.5.2017, 10:00

Miesto: Devín, parkovisko pod hradom

Trasa: Devín – Devínska Nová Ves – Marchegg a späť
Vzdialenosť: cca. 30 km
Trvanie: cca. 4 hodiny
Počasie: Polooblačno, teplota 18 – 22 °C, zrážky sú zatiaľ kreslené až podvečer
Doprava: bicyklami
Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka: Cieľom cyklovychádzky je rezervácia bocianov v rakúskej dedine Marchegg. Máme overené správy od očitého svedka, že mladé bociany sú už na svete a nástojčivo sa dožadujú pozornosti pri kŕmení. Do areálu sa nedá vojsť s bicyklom, treba zobrať zámky na bicykle. Kedysi sa tuším platilo vstupné, teraz je vstup myslím bezplatný. V blízkej reštaurácii sa dá najesť. Treba sa ponatierať dobrým opaľovacím krémom, pri bicyklovaní je slnko zradné. Na hlavnú skupinu sa dá napojiť aj v Devínskej Novej Vsi, volajme si, keby dačo. Kto nebicykluje, môže prísť do Marcheggu autom cez Hainburg, predpokladaný príjazd cyklistickej skupiny je okolo 11:30.

Účastníci: Janka M., Miro, Milan, Janka K., Edita, Vlado, Hanka, Pišta, Peťo, Edo, Eva, Natálka, Lily, Mário, Laura, Anička, Jarka, Miška, Janko, Monika Š., Bohuš, Monika Ž.

Správa z vychádzky :

Na miesto stretnutia pod devínskym hradom prichádzame 10:08. Sypú sa ponuky na dochvíľnosť, veliteľ však našťastie zavelí, že odchod je 10:15. Záverečné prípravy, doplnenie vody, kompletizácia bicyklov a samozrejme neodmysliteľná spoločná fotka, ktorú Anička bojkotuje neúnavným behom okolo fotiacej sa skupiny.
Vyrážame. Po Most Slobody sa držíme pohromade, Edovci však potrebujú zastať a prikŕmiť a Anička sa s veľkým záujmom díva na blízke detské ihrisko. Velenie hlavnej skupiny teda DOBROVOĽNE preberá Vladino. Ešte nám zakývajú z mosta a uháňajú do Marcheggu.
Čerstvo sformovaná detská skupina nasadzuje nové tempo a po občerstvení a povinných hrách takisto pokračujeme k cieľu našej cesty.
Okolo dvanástej sme na mieste. Hlavná skupina, ku ktorej sa medzičasom pripojil Peťo, nás trpezlivo vyčkáva, keď sa však namiesto presunu k rezervácii bocianov rozkladáme na lákavej voňavej lúke, netrpezlivo sa zbalí a odchádza sledovať bocianiu show. Prichádza Jarka s deťmi. Anička sa vrhá na Mišku a už sa od nej viac-menej ani nehne.
Poobzeráme si bocianie hniezda najprv mojím a potom aj erárnym ďalekohľadom, ale jediné mláďatá sa dajú vidieť v domčeku pri vstupe do areálu, v ktorom majú výstup z webkamery monitorujúcej jedno z husto obývaných hniezd. Vraciame sa teda k bicyklom, pri ktorých sa medzitým objavila Monikina posádka, t.j. druhá Monika a Bohuš. Jarka s deťmi idú na pešiu turistiku po rezervácii a hlavná cyklistická skupina odchádza smerom do Bratislavy, pretože Miro sa ponáhľa a bola by škoda, keby sa ponáhľal sám.
Edovci a my ideme do blízkej reštaurácie na obed a stretávame tam Monikinu posádku. Svet je naozaj malý. Trošku sa porozprávame, trošku sa najeme, deti sa trošku pohrajú… Postupne vyrážame smerom domov všetci.
S Edovcami sa lúčime pri Moste Slobody a tešíme sa, že sme spolu mohli stráviť taký krásny deň. Pane, ďakujeme, že si sa k nám ako vždy zase pridal, že si nás celú cestu spájal a rozdeľoval a že si nás celý deň usmieval a tešil.

Čestný paroh :

Monike Š. Nebicykluje a aj tak prišla za nami a doviezla aj spoločnosť. Janke M. Prišla a bola celý čas za seba. A ešte jednu špeciálnu výkonovú prémiu pre Eda, ktorý vliekol jednu dcérku v sedačke a druhú vo vozíku a ešte vládal byť celú cestu vľúdny k manželke aj ku všetkým ostatným.

Cyklotúra do Veľkého Medera

Cyklotúra VEĽKÝ MEDER

Termín konania: 27.05.2017 (jednodňová cyklotúra)
27.05. – 28.05.2017 (dvojdňová cyklotúra)

Zraz účastníkov: 27.05.2017 o 07.30 hod. Vlaková stanica Bratislava – Petržalka
(Vzhľadom na nutnosť „chytiť spoj“ Kompa Vojka, prosíme o dodržanie stanoveného časového termínu.)

Popis túry: Celková dĺžka cyklotúry (cesta tam) je cca 75 km od miesta zrazu. Všetci účastníci idú spolu. Prvá časť trasy cyklotúry (cca 40 km) vedie po dunajskej hrádzi do Gabčíkova, druhá časť cyklotúry (cca 23 km) vedie po oblastných cestách medzi dedinami, tretia časť (cca 12 km) vedie po ceste I. triedy. Predpokladané náklady: Vstupné na termálne kúpalisku (3 hodiny) cca 7 € za osobu, vlakový lístok cca 5 € za osobu a bicykel, ubytovanie, cca 20 € za osobu a noc. Túra sa uskutoční v dvoch variantoch:

A) Jednodňová túra: cesta tam bicyklom, kúpanie v termálnom kúpalisku 3 hodiny, cesta naspäť vlakom cca 1,5 hodiny, príchod do Bratislavy cca o 20.00 hod..

B) Dvojdňová túra: cesta tam bicyklom, ubytovanie, kúpanie v termálnom kúpalisku, cesta naspäť do Bratislavy vlakom cca 2 hodiny resp. podľa vlastného uváženia bicyklom po tej istej trase. (Program druhého dňa si účastníci dohodnú na mieste konania).

Účastníci dvojdňovej cyklotúry sa záväzne prihlásia (t.j. potvrdia záujem o ubytovanie – meno, počet osôb, kontakt a jeho úhradu v hotovosti v deň konania organizátorom) v termíne najneskôr do 10.05.2017 na kontakt:
miro.varadinek@gmail.com alebo SMS na meno Miro Varadínek tel. číslo 0904 127 389.

Účastníci jednodňovej cyklotúry nahlásia účasť (z dôvodu orientačného počtu účastníkov) na hore uvedené kontakty najneskôr do 25.05.2017.

V prípade predpovede výrazne nepriaznivého počasia organizátori cyklotúru zrušia, preto nezabudnite na prihlásenie a kontakt, aby Vás mohli informovať.

Tešíme sa na stretnutie a prosíme dodržania uvedených pokynov:

Miro Varadínek
Mário Polónyi

Cyklotúra Veľký Meder 2017

Účastníci: Milan, Jožo, Mišo, Janka, Edita, Vlado, Miro, Ivan, Majka G., Jirko, Ľubka, Hela, Mário, Laura, Anička

Aj tento rok sme sa koncom mája vydali na cyklotúru do Veľkého Medera. Trocha sa pobicyklovať a okúpať sa v termálnych vodách. Niektorí si to nie úplne abstinentsky uľahčili a do Mederu išli autami – to neplatí o Polónyiovcoch, ktorí nemohli chcieť od dcéry, aby sedela cca 6 hodín vo vozíčku a tak do Mederu prišli autom. Z cyklotúry stal vlastne výlet do Veľkého Medera.

Nás cyklistov bolo celkom deväť. Stretnutie na Petržalskej vlakovej stanici sa ani tentokrát neobišlo bez meškajúcich jedincov a dokonca iniciatívny Milan poradil Editke, aby skupinu čakala na mieste, kade sme vôbec nemienili ísť.  Preto sme si kúsok zašli a boli sme takmer pokope. Ivan s Majkou sa k nám mali pridať pri kompe Vojka a tak sme s chuťou vyrazili po dunajskej hrádzi smer Gabčíkovo.

Stretnutie s Ivanom a Majkou vo Vojke sa nakoniec nekonalo, pretože Ivan vetu „čakáme vás na kompe vo Vojke“ pochopil , že sme priamo na kompe a plavíme sa na nej do Kyselice. A tak sme sa stretli až v Gabčíkove. V reštaurácii Marica sme sa posilnili a vyrazili ďalej.

Do Medera sme dorazili cca o 14.00 hodine. Prešli sme asi 75 km. Počasie nám prialo, aj protivetrík ku koncu zafúkal a tak sme zažili cyklotúru ako sa patrí. Ostrieľaných cyklistov – chalanov chváliť nebudem. Od nich sa iné ako, že túru bez problémov zvládnu, ani nečakalo. Uznanie si zaslúžia účastníčky – dievčatá Janka, Editka a Majka. Za svoj výkon si určite zaslúžia metál.

V Mederi sme sa postretali na termálnom kúpalisku, porozprávali a vykúpali sa. Celkom nás tam ak dobre rátam bolo  15.   Niektorí sa rozhodli v Mederi zostať na noc a niektorí sme išli vlakom alebo autom naspäť domov.

Podľa nálady cyklistov asi môžem povedať, že cyklotúra dopadla výborne a že si ju pokojne môžeme o rok zopakovať.

Miro Varadínek

Veľký Meder, deň druhý, nedeľa 28.5.2017

Cyklistická skupina od Apartmánov u lesa si deň vopred dohodla raňajky v blízkej reštaurácii na pol deviatu ráno. Prevádzkar síce zo začiatku namietal, že on v nedeľu zvykne vstávať okolo jedenástej a že mu to naruší biorytmus, ale keď videl smutné a hlavne dopredu hladné cyklistické tváre, nechal sa obmäkčiť a nachystal štyri veľké a chutné omelety. Po raňajkách sa táto skupina vydala na obhliadku Medera a skončila na železničnej stanici, kde Ivanovi a Majke 10:20 odchádzal vlak do Bratislavy.
Detská skupina raňajkovala v ubytovni a o desiatej sa podľa pokynov vyhodila na ulicu, kde nechala auto a vybrala sa bicyklami do mesta. Zavolali sme Milanovi a dozvedeli sme sa, že čakajú na železničnej stanici, tak sme sa pustili za nimi a prišli sme práve včas, aby sme sa s Ivanom a s Majkou stihli rozlúčiť.
Z pravej strany sa dorútil oranžový expres a aby sa Majka nepresilila, Jožo sa ponúkol, že jej pomôže naložiť bicykel. Keď však zmizol v útrobách vlaku, zavreli sa dvere a milého Joža nám vlak odviezol do vedľajšej dediny a bicykel mu nechal v Mederi.
Okamžite sme zorganizovali záchrannú akciu. Milan strážil Jožov bicykel, my sme sa vrátili k autu, nechali sme tam bicykle, ktoré ostala strážiť pikniková dvojica v zložení Laura a Anička, a ja som išiel po Joža autom. Vyložil som ho pri bicykli a dohodli sme sa, že sa stretneme pri kúpalisku, kde začínala turistická cesta do Kľúčovca, pretože na obed sme boli dohodnutí s Palom V. a s Elenkou, že ich prídeme pozrieť.
Stretli sme sa kúsok od kúpaliska a pustili sme sa do Kľúčovca. Po jednej neplánovanej zachádzke do blízkej dediny sme sa konečne našli a po pol hodinke sme zaparkovali u Pala na dvore. Ponúkli nás výbornou domácou mätovou limonádou, trochu sme sa porozprávali, Anička sa zahrala s Palovými vnúčatami a potom sme sa pomaly rozlúčili. Milan s Jožom pádili do Bratislavy a naša ctená rodinka sa vrátila do Medera a až následne do Bratislavy.
Podrobné správy o Milanovom a Jožovom návrate nemáme, ale pravdepodobne prišli zdraví, pretože Milan už nahodil fotky na svoj povestný web.
Pane, ďakujeme ti za všetky zábavné momenty, ktorými si nás veru po tieto dva dni hojne častoval, a ďakujeme aj za to, že sme ich so zábavou prijali a riešili. Tešíme sa na budúci rok.

,

Májový kombinovaný výlet na Malý Slavín – 2017

FOTO

Tento pekný výlet s dlhoročnou tradíciou vznikol na základe myšlienky uctiť si pamiatku vojakov, ktorý padli pri oslobodzovaní Bratislavy. Po opekačke sme sa vždy zastavili pri pamätníku, položili k náhrobku poľné kvety a urobili sme si spoločné foto. Tentokrát sme akosi pozabudli na fotenie. Spôsobila to akiste dobrá nálada, ktorá vládla medzi nami.

Ako vždy, aj tentokrát sme vytvorili dve skupiny. Pešiaci vyrážali o 9:30 z Rače pod vedením Vladina Z. a cyklisti o 10:00 hod. od Vojenskej nemocnice pod vedením Milana P.. Cyklistov sa pozbieralo 14 kúskov. Poniektorí sa pridali po ceste, niektorí prišli ako sólisti z iných smerov. Cesta nám ubiehala bez problémov,  všetci sme zdolali aj náročné stúpanie pred koncom cesty. Potešil vynovený povrch asfaltu pred našim cieľom. Mário ťahal za sebou svoju milovanú záťaž bez reptania, ale Mišo predsa len vytušil, že je to aj na neho veľa a ponúkol sa mu s pomocou. Záverečné kilometre ťahal Máriov poklad, v podobe malej Aničky, usadenej v prívesnom vozíku, s blaženým úsmevom Mišo – teda obaja mali blažený úsmev, ale neviem prečo, Maťo trochu menej. Vytiahol aj to povestné záverečné stúpanie. V cieli nás už čakal rozložený ohník, ktorý založila rodinka piknikujúcich. Slušne sme pozdravili a poprosili, či by sme si nemohli prisadnúť. Ubezpečili sme ich, že budeme slušní. Prijali nás, ale to ešte netušili, že o chvíľu príde oveľa väčšia skupina našincov. Ale nakoniec sme to zvládli všetci k spokojnosti všetkých zúčastnených, tlačiacich sa pri ohnisku.

Zlatý pedál udeľujem Miškovi za iniciatívu, ktorú prejavil pomocou Máriovi a i za to, že mal na tvári stále úsmev.

Milan P.

Pondelok 1. Máj 2017

Peší oddiel

Trasa:             Rača (Detvianska ul.) – Amfiteáter Knižková dolina – Zbojníčka – Pánová lúka – Malý Slavín – U Slivu – Spariská – Krasňany (Pekná cesta)

Účastníci:       Alenka, Barborka, Luiza, Leo, Klaudia, Marcelka, Slávo, Bohuš, Eliška, Heňko, Saška, Sofinka, Zuzka, Lucia, Roman, Janka, Katka, Marta, Soňa, Zuzana, Heňo, Ivan, Jano, Jožo, Juraj, Miro, Vlado

 

Správa z výletu

Do východzej pozície v Rači sa na štart prvomájovej vychádzky zbiehame z rôznych smerov za využitia rôznych prostriedkov transportu. Viacnásobné prestupovanie si užili turisti prichádzajúci z mesta skrzevá výluky na električkovej trati. Ale nevadí – schádza sa nás tu habadej a po ceste nám budú kamaráti ešte aj pribúdať. Kvôli vykočíkovanej Bohušovej rodinke sa rozhodneme ísť cez Knižkovú dolinu po zelenej značke na Zbojníčku. Pri amfiteátri zisťujeme, že naše rozhodnutie nebolo celkom najoptimálnejšie, lebo tam práve štartovali nejaké cyklistické preteky a ich trasa viedla práve menovanou dolinou. Povieme si nevadí – zorganizujeme sa a na podivenie sa presúvame bez toho, aby sme niekomu zavadzali vo výkonoch a navyše sa pridávame k povzbudzujúcim okoloidúcim. To povzbudí aj nás a ani nevieme ako sa ocitneme pri studničke pod Zbojníčkou, kde sa naše cesty s Bohušovou kočíkujúcou partou na krátko rozchádzajú, nakoľko oni volia obchádzku po asfaltke. Ani táto ich voľba nebola najšťastnejšia, pretože chodník po modrej značke sa ukázal byť cestou zarúbanou a od konárov neočistenou. Nevadí – úspešne sa naše cesty opäť stretnú na Pánovej lúke a pod ňou sa k nám pridáva aj pri amfíku odklonivšia sa Klaudika, teraz už aj s dcérou Barborou a vnúčencami. K Malému Slavínu je to už kúsok. Tam sa zvítavame  s cyklistickou skupinou. Tých je o niečo menej a tak nemajú problémy sa porátať – Milanovi stačí spočítať počet kolies na bicykloch, vydeliť dvomi, pripočítať nejaké to dieťa a je to. Ale spolu je nás veru veľa, na jazyk sa tlačí „ako na prvého mája!“ Cyklisti boli (na počudovanie) rýchlejší a nám peším to aj dobre padlo, lebo stihli nanosiť nejaké to drevo na ohník, ktorý si nenápadne anektovali od inej skupinky. Opekačka môže začať a s ňou diskusie nielen o špekáčkoch a slaninke. Napriek hrejivému ohníku pociťujeme po tom, ako sa slniečko schovalo za mraky, trošku chlad. A tak sa napapaný rozchádzame. Ako tu už žiaľ býva na tejto akcii, delíme sa na viac menších skupiniek, ktoré sa vyberajú každá iným smerom. Nakoniec aj naša skupinka vracajúcich sa do Rače mení trošku plán a schádzame do Krasňan, lebo nás súri čas – podaktorí majú namierené ešte na klub a tí budú stíhať LTT (len-tak-tak).

Paroh mladého srnca udeľujeme Jankovi za odhodlanie, pot a výdrž až po klub a nácvik Zborcov.

Vlado