Memoriál Jožka Záreckého

Foto

Je sobota, deväť hodín ráno. Na Jurki pumpe pod Prístavným mostom stojí početná skupina cyklistov, odhadom okolo dvadsať ľudí, ženy, muži, dokonca aj chlapec menom Gašpar. Všetci sme si prišli uctiť pamiatku našinca Jožka Záreckého, ktorý na podobnej cyklotúre pred niekoľkými rokmi zahynul. Spomienkovú reč prednáša Hanka z JAS klubu, spomína na zrodenie tejto akcie aj na Jožka a jeho odkaz. Následne nasadáme na dvojkolesové kone a mierime k slovnaftskej hrádzi.

Hneď na začiatku máme jednu krvavú nehodu v podaní Riša, ktorý zabrzdil lakťom a zvyšok cesty kreslil na cestu červenú čiaru, aby sme sa mali podľa čoho vrátiť. Na nehodu zabúdame až pri bufete Shimano, kde sa k nám pridáva Hanka z A2 klubu a hlučne sa z nášho príjazdu teší.

Na hrádzi sa z nás stáva ľudnatý had, ktorý sa zvíja, presúva, komunikuje, smeje sa a hlavne nekompromisne napreduje smerom k Jankovej chalupe kúsok pred Hamuliakovom. Na najbližšom výjazde nás opúšťa Milanova Janka, má ešte nejakú nedorobenú prácu na vlastnom statku a preto len hodí na Milana prísne oko, aby sa zbytočne nezdržiaval a prišiel potom za ňou. Milan horlivo prikyvuje.

Na ďalšom moste prechádzame cez kanál a vraciame sa popri lese späť k Janovej usadlosti. Hrboľatým terénom trpí najmä Jožov galuskový bicykel, ostatní sa sťažujú hlavne na bolesti v oblasti sedacieho svalstva, ľudovo povedané zadku. Spomíname na Gašparov aj Jožov výkon z minulého roka, keď na rozbahnenom teréne niekoľkokrát spadli a napriek tomu sa vždy narovnali a pokračovali v jazde.

Prvá odbočka nie je tá správna, nasledujúca už áno. Vstupujeme na Jankovu zvrchovanú pôdu a Janko s Terkou nás nadšene vítajú. Terka opeká mäso, na veľkom stole pred chatkou je pripravený chlieb, horčica, zelenina a voda na zapitie. Horí veselý oheň. Pridáva sa k nám Kurtova Libuška, ktorá prišla autom, a Betka, ktorá prišla na bicykli z opačného smeru.

Sadáme si k stolom, jeme výborné kuracie aj bravčové mäso, slaninu, baranie rohy…hody, čo vám budem hovoriť. Po jedle sa tvoria malé debatné krúžky a rozprávame sa o všeličom od počasia cez zložitú ľudskú dušu až po koniec vesmíru.

Prvý sa lúči Kurt, pretože chce odbicyklovať pôvodnú trasu memoriálu, t.j. Kyselica, kompou na druhú stranu do Vojky a po druhom brehu Dunaja späť do Petržalky. Držíme mu palce, je to ešte kus cesty.

Časť skupiny sa pod Jankovým vedením presúva ku včelínom, kde si vypočujeme prednášku o chove včiel, o tom, kam chodia na pašu, koľko zhruba nesú, kedy sa roja, ako majú vyriešené stráženie úľov, ako zimujú a tak ďalej. Je to hotová veda. Hlavným záujemcom je Milan, ktorý si chce na dôchodok tiež zadovážiť pár úľov a skúsiť s nimi hospodáriť.

Skupina sa pomaly chystá na odchod. Janko ešte každému venuje po pohári vlastného medu, srdečne sa lúčime a vychádzame späť na hrádzu. Milan plní svoj sľub Janke a odpája sa od nás s vidinou prospešnej fyzickej námahy. My ostatní pokračujeme s vidinou príjemnej cesty po hrádzi. Silný protivietor však našu vidinu okamžite rozmetáva a rozmetáva aj našu skupinu. Konkrétne prvá sa vrhá do úniku Hanka z A2, ktorej vytrénované nohy v pomalom peletóne trpia a chcú sa blysnúť výkonom. Nenecháme ju však osamote a stíhacia trojka v zložení Miro, Laura a Mário ju o pár minút dobiehame, aby sme mohli ďalej pokračovať ako profesionálna cyklistická štvorica. Vzduch sa pred nami v strachu rozostupuje a bez námietok nás púšťa vpred.

Od Joža sa neskôr dozvedáme, že s vetrom mal problémy najmä Gašpar, pomoc však zarputilo odmietal a došiel po vlastných kolesách až do Petržalky. Úctyhodný výkon, ktorý si zaslúži zloženie prilby a povinnú minútu ticha. Nakoniec sme všetci prišli domov v poriadku a ešte niekoľko dní nás hrial dobrý pocit z vydarenej akcie. O rok dovidenia.

Mário

Foto

Výlet na Košarisko

Vychádzka – nedeľa 1.7.2012, 9:30

 Foto

Miesto stretnutia : Stupava, autobusová zastávka Obora

 

Trasa: Stupava, Obora – Pod Kamenným vŕškom – Staré Hájne – Košarisko – Pri Suchom potoku – Červený domček – Pod Kamenným vŕškom – Obora

Prevýšenie: cca. 200 m

Trvanie: cca. 4 h

 

Dopravné spojenie:

Tam:

8:30 odjazd autobusu z Bratislavy, aut. stanica Mlynské nivy, zastávka č. 65, príjazd na zastávku Stupava, Obora 9:26.

Späť:

13:47 odjazd autobusu zo zastávky Stupava, Obora smer Bratislava

15:00, 15:05, 15:12, 15:40 odjazdy autobusov zo Stupavy, aut. stanica, smer Bratislava

 

Predpoveď počasia: zamračené, teplota 28 – 32 °C, zrážky žiadne.

Poznámka: V bufete na Košarisku si dáme obed, je to približne v polovici cesty a značenie druhej polovice nie je jednoznačné, takže sa treba posilniť.

Správa z cesty:

Ráno mi volá Pali, že autobus do Stupavy práve odchádza a kde sme. Nuž, ideme autom, zle sme sa pochopili. Nevadí, v Stupave sme teda o dohodnutej pol desiatej, privítame sa, trochu sa začudujeme, prečo sme len štyria, a rezko sa púšťame po zelenej poza Stupavu smerom do lesa. Je teplý deň, chvalabohu, že les to trochu tlmí.
Pri rozdeľovníku Pod Kamenným vŕškom odbočujeme doprava smerom na Staré Hájne. Cesta nebadane stúpa, ale v družnom rozhovore si to takmer nevšimneme. Všímame si najmä komárov a čo je horšie, oni si všímajú nás. Chutí im hlavne Laurina krv a Laura nás preto pri rozdeľovníku Staré Hájne nenápadne nabáda, aby sme zmenili trasu smerom na Pajštún a odtiaľ po hrebeni do Stupavy. Veliteľ výpravy však návrh kategoricky zamieta a pokračujeme v pôvodnej trase smerom na Košarisko. Komárov našťastie postupne s pribúdajúcim slnkom ubúda, už len sem tam nejaký provokačne pichne.
Pali s Klaudiou nám cestou rozprávajú, ako boli deň predtým na svadbe synovcovho syna v Borinke, ako tam mali prenajatú turistickú chatu, ako sa tam kúpali v miestnom bazéne a ako niektorí hostia prespali v policajtskej ubytovni. O nejakú polhodinku sa vynoríme na Košarisku a Klaudii sa to tam zdá všetko mimoriadne povedomé. Pomaly kráčame do bufetu na kofolu a Klaudia stále hovorí, že to tam vyzerá presne ako včera na svadbe. Pri bufete na parkovisku je to už naozaj jasné. Presne v tejto chate sa včera odohrávala svadobná veselica a presne v tomto bazéne sa včera Klaudia s Palim kúpali. Niektorí svadobní hostia sú stále tu, prijímajú nás medzi seba, hostia nás svadobnými koláčmi a vodou. Paliho rodina je mimoriadne veselá, všetci sú usmiati od ucha k uchu a chrlia vtipné poznámky.
Polhodinku posedíme, oddýchneme a pokračujeme ďalej po asfaltke smerom na Lozorno. Pri rybníku odbáčame vľavo a prichádzame k Červenému domčeku. Nikto tu nie je, posadíme sa teda k ohnisku a hostíme sa Laurinými koláčmi a marhuľami z maminej záhrady. Laure sa na slnku začínajú rozpadať staré turistické sandále, zatiaľ sa odtrhla ľavá päta a už sú načaté aj obidve podrážky.
Do Stupavy to máme ešte zhruba trištvrte hodinku. Vychádzame z lesa a opiera sa do nás plných 33 °C. Laurine sandálky držia pokope iba silou vôle, z ľavej odpadol kus gumy a pravá sa roztrhla v strede a pravdepodobne sa celá rozpadne, len ešte nie je celkom isté, že kedy. Nakoniec vydržali až k autu. Robíme tri skupinové foto, sadáme do auta a vyrážame smerom do Bratislavy. Pekný výlet, plánovanú trasu sme prešli veľmi rýchlo a pritom sme sa ani nejako zvlášť neunavili. Tajná energia lesa asi. Paliho s Klaudiou vykladáme pri Zváračskom ústave a lúčime sa.

Čestný paroh Mladého srnca: Zase Laure. Za to, že sa jej cestou rozpadli sandále a vytrvalo išla ďalej.

,

Denne nás zabíja viac ako 4000 jedov: A politikom je to úplne jedno!

Dnes Autor: Alex Berger, Badman.sk, Foto: smoke-free.ca, archív

Či už patríte do skupiny fajčiarov alebo nie, tak vedzte, že s každou jednou cigaretkou, či už aktívnym alebo pasívnym fajčením, vdychujete neuveriteľných viac ako 4000 rôznych jedov, ktoré dokonale rozkladajú váš organizmus do absolútnej hniloby.

Upozornenie: Nasledujúci článok nie je vhodný pre osoby mladšie ako 18 rokov!
Brazílska antifajčiarska kampaň na krabičkách cigariet Denne nás zabíja viac ako 4000 jedov: A politikom je to úplne jedno!

Netreba azda menovať všetky zdravotné komplikácie, ktoré fajčenie spôsobuje. Okrem klasiky v podobe rakoviny pľúc a kardiovaskulárnych chorôb k nim patria aj zažltnuté, miestami až vyhnívajúce zuby,  zostarnutá vyschnutá koža, vypadávajúce vlasy, rôzne ataky na genetický základ buniek, vysychanie slizníc, chronické kašľanie, pigmentové škvrny, zahnívanie nechtov a mnoho iných „príjemných“ vychytávok.

Aj keď by sa zdalo, že skutočným nepriateľom a hňupom je tu FAJČIAR, nie je to celkom pravda. Aj keď fajčiari za svoj zlozvyk nemôžu byť ospravedlňovaní, zbaviť sa tejto závislosti nie je naozaj jednoduché. Navyše, aj keď by ste si možno mysleli opak, štát si nad každým, kto začne fajčiť, mädlí s úsmevom ruky (o cigaretových koncernoch ani nehovoriac). Finančný obnos, ktorý totiž z každej jednej škatuľky plynie do štátnej kasy, tvorí viac ako jednu tretinu z ceny cigariet.

Denne nás zabíja viac ako 4000 jedov: A politikom je to úplne jedno!
Brazílska antifajčiarska kampaň na krabičkách cigarietDenne nás zabíja viac ako 4000 jedov: A politikom je to úplne jedno!

Je preto evidentné, že štát pre obmedzenie fajčenia nerobí nič navyše, čo by mu prikazovali európske smernice. Tento stav mu totiž vyhovuje. Kým v pokrokovejších spoločnostiach je zoznam zakázaných miest masívne rozšírený, na Slovensku sa politici neobťažujú zákonom schváliť ani obalové fólie s obrázkami smrteľných diagnóz. To by totiž mohol niekto prestať fajčiť, čo by znamenalo menej peňazí, a to predsa nikto nechce.

Príklad by si naši politici mohli zobrať hneď z niekoľkých západoeurópskych krajín, no najmä z Brazílie, ktorá proti fajčeniu vyrukovala najdrsnejšou možnou kampaňou. Obrázky, ktoré vám dnes v čiernom drsnom prevedení ponúkame, nepotrebujú azda žiaden komentár.

Zaujímavou novinkou vo svete fajčenia sú elektronické cigarety, ktoré v susednom Česku doslova valcujú tie tabakové. Je to najmä kvôli cene – zo svojho mesačného rozpočtu totiž pri nich miniete podstatne menej. Zareagoval už aj najväčší český výrobca tabakových výrobkov, ktorému rapídne klesli tržby a vyvíja preto vlastnú e-cigaretu. No a tiež sa preberajú kontrolné orgány, ktoré pochopiteľne chcú dohliadať na to, čo ľudia vlastne fajčia, vytvárať obľúbené byrokratické prekážky a otravovať všetkým život. Výrobcovia v tom však majú jasno a hovoria, že ľudia fajčia iba vodnú paru obohatenú iba o nikotín, bez ostatných škodlivín. Český časopis Týden dokonca urobil laboratórny výskum na vlastné náklady a výsledok bol naozaj prekvapujúci: Zloženie pary je údajne podobné ako zloženie klasických žuvačiek.

Nefajčiarka a fajčiarka: Fajčíš? Tvoja pleť trpí…Denne nás zabíja viac ako 4000 jedov: A politikom je to úplne jedno!

Cigaretový dym obsahuje aj tieto škodliviny:

  • arzén – používa sa ako jed na potkany
  • dioxíny – vznikajú pri spaľovaní odpadu
  • formaldehyd – používa sa ako jed na mole
  • kadmium – používa sa v umelých hnojivách
  • kyanid – používa sa ako jed na myši
  • močovinu – obsahujú ľudské splašky
  • oxid uhoľnatý – typický pre výfukové plyny
  • decht – nachádza sa aj v sadziach v komíne
  • nikotín – používaný ako jed na vošky
Typické zuby dlhodobého fajčiaraDenne nás zabíja viac ako 4000 jedov: A politikom je to úplne jedno!

Čo na vás čaká, ak prestanete fajčiť:

Abstinenčný príznak Trvanie % postihnutých, čo prestanú fajčiť
Podráždenosť / agresivita Menej než 4 týždne 50%
Depresia Menej než 4 týždne 60%
Nepokoj Menej než 4 týždne 60%
Porucha (zníženie) koncentrácie Menej než 2 týždne 60%
Zvýšená chuť do jedla Viac než 10 týždňov 70%
Pocit nestability pri chôdzi Menej než 48 hodín 10%
Nočné prebúdzanie Menej než 1 týždeň 25%
Zžierajúca túžba po nikotíne Viac než 2 týždne 70%
,

Cyklovychádzka do Hamuliakova

Cyklovychádzka – nedeľa 10.6.2012, 10:00

 Foto

Miesto stretnutia : Bratislava, Jurki pumpa pod Prístavným mostom

 Trasa: Prístavný most – Povodie Dunaja, prístav – Bajdel, hájovňa – Na Sihoť – Hamuliakovo a späť

Vzdialenosť: cca. 35 km

Trvanie: cca. 4:00

Prevýšenie: cca. 8 m

Predpoveď počasia: Teplota 18 až 22 °C, oblačnosť veľmi vysoká, zrážky predbežne veľmi nízke.

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka: Cieľom vychádzky je pozorovanie vodných vtákov na Dunaji (kto má ďalekohľad, treba pribaliť) a konzumovanie pečených rýb v Hamuliakove.

Správa z cesty:

Je čudné počasie. Obloha zatiahnutá, z diaľky sa ozýva hrmenie, padá drobný dážď. Búrka na hrádzi? To nie je bohvieaká predstava. Volá Hanka, že nás počká pri bufete Shimano. Naobliekaní ako členovia polárnej výpravy vyrážame k Jurki pumpe. Sme tam sami. Počkáme do 10:05, keby sa náhodou chcel niekto objaviť…Nikde nikto. Nastavujeme teda kurz lodenica a ideme. Pred bufetom Shimano stojí Hanka nahodená v krátkych nohaviciach a v tričku s krátkymi rukávmi. Kývame jej v našich šuštiakových vetrovkách. Vyzerá to tak, že sa k nám nepridá nielen nikto z klubistov, ale vôbec nikto, pretože hrádza je úplne prázdna, nikde ani človiečika.
Prechádzame okolo bufetu Jamaica, míňame hájovňu Bajdel a zastavujeme oproti rozdeľovníku Na Sihoť. Toto miesto som vybral zámerne, pretože výlet je zameraný na pozorovanie vodného vtáctva a myslím, že tu by sa mohol ďalekohľad trochu zahriať. Voľným okom vidíme jednu labuť, ďalekohľadom v diaľke rozoznávame jedného kormorána a štyri kačice. Po krátkom občerstvení pokračujeme. Hneď za najbližšou zákrutou sa Dunaj plní vtáctvom od výmyslu sveta, okrem labutí, kačíc a kormoránov pribúdajú celé húfy lysiek, volavky, potáplice a bociany. Smutne sa na nich pozeráme a je nám ľúto, že sme nevyužili posledný zjazd z hrádze k rieke.
V Hamuliakove sme okolo pol dvanástej. Bufet u surfistov zíva prázdnotou a preto prejdeme ešte zo dva kilometre a schádzame výjazdom z hrádze do dediny. Vytipujeme si bufet, do ktorého sa vrátime na obed, a ideme sa povoziť po dedine. Naozaj pekne upravená obec toto Hamuliakovo, obecný úrad ako z nejakej severskej rozprávky, pekne upravený Dom kultúry, jeden park, druhý park, detské ihrisko. Je tu ticho, prejde zopár áut a nejakí cyklisti. Po malej hrádzi sa vraciame späť do bufetu Na hrádzi a objednávame si kráľovský obed. Laura syr s hranolkami, Hanka a ja pečeného hejka a ja som si dovolil ešte fazuľovú polievku. Naozaj chutné jedlo a veľmi príjemné prostredie. Určite sa sem ešte niekedy vrátime.
Naspäť ideme poľnou cestou popri Dunaji a na mieste s najvyššou koncentráciou vodného vtáctva zastavujeme. Je tu približne 100 labutí a 200 lysiek a ďalšie vtáky rozoznávame ďalekohľadom na ostrove uprostred toku. Vyšlo nám slnko, je veľmi teplo a dusno. Na hrádzi sa vyrojili cyklisti, ktorí od rána váhali, či ísť alebo neísť. Hodíme ešte pár žabiek a sadáme na dvojkolesové kone, aby sme s jednou malou prestávkou dorazili až k bufetu Shimano, miestu to nášho ranného stretnutia. Lúčime sa s Hankou, robíme si navzájom chúťky na večeru a ďakujeme si za pekný výlet. Super bolo.

Čestný paroh Mladého srnca: Laure. Bojí sa búrok a napriek tomu to ráno nevzdala.

Foto