Vychádzka Veľká Homoľa

Foto

Miesto stretnutia : Modra, Harmónia, 13:00

 Trasa: Harmónia – Pod Peprovcom – Veľká Homoľa – Nad hvezdárňou – Zámčisko – Harmónia

Prevýšenie: cca. 495 m

Trvanie: cca. 4:00 h

 Dopravné spojenie:

Musíme sa natlačiť do áut.

 Predpoveď počasia: Veľmi oblačno, úhrn zrážok 0,1 mm (tak to hádam ani kapucňu netreba zaťahovať), teplota 6 – 10 °C.

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka: Na Veľkej Homoli je rozhľadňa. Pokúšame sa vybaviť rozostúpenie oblačnosti aspoň na desať minút, výhľad rokovaní je zatiaľ pomerne neurčitý.

Účastníci: Roman, Zuzka, Jožo Su., Jožo St., Dežo, Rišo, Georgios, Marián, Kristína, Jožko Ž., Magda, Laura, Mário

Správa z cesty:

Pár minút pred jednou pristávame na parkovisku v Harmónii. Zatiaľ sme štyria, Roman so Zuzkou, Laura a ja. O chvíľku volá Jožo Su., že práve vyrážajú z chaty a že vysokohorskej turistiky sa chcú zúčastniť siedmi. Teším sa, budeme riadna družina. Zuzka si všimne dámsku postavu v zelenej vetrovke, ktorú ihneď identifikujeme ako Magdu a radostne sa k nej hrnieme. Cestou však narazíme na Jožka Ž., pozdravíme sa teda najprv s ním. Dozvedáme sa, že si zvolili inú trasu. Že sa autom zvezú na Zošku a odtiaľ je na Homoľu iba hodina cesty.
Čakáme na zvyšok výpravy a debatujeme o všeličom. Áno, aj o politike. Voľby sú za dverami, je to horúca téma. Napríklad ten Slota…ale nebudeme zachádzať do detailov, lebo práve prichádza Jožo Su. a všetci účastníci terénky. Rozdeľujeme sa na tri skupinky. Jedna pod vedením Jančiho odchádza na tzv. malý okruh, Jožko Ž. s Magdou mieria na Zošku a my ideme tzv. veľký okruh.
Hneď na začiatku musím spomenúť, že nám zhora nadelili nádherné počasie. Slnko, jasnomodré nebo, pomerne teplo (hneď som aj oľutoval, že som sa naobliekal ako medveď). Po pár sto metroch asfaltky nás zelená značka ženie do lesa a stúpanie sa nenápadne zostruje. Kým si to stihneme všimnúť, sme spotení až po uši a dychčíme ako na dostihoch. Mimoriadny výkon podal Rišo, ktorý pri našom zbesilom tempe stíhal ešte aj zaostávať, fotiť a potom zase dobiehať.
V lesíku kúsok pod rozhľadňou si dávame prestávku na čaj. Strašne tu fučí, tak sa rýchlo občerstvíme, posťažujeme sa navzájom, aká nám je zima a cválame ďalej. Posledný úsek, rozhľadňa je na dohľad. Strmé stúpanie, zmrznutý sneh po kolená, prepadávame sa, šmýkame, bojujeme. Sme hore!
Rozhľadňa udrží max. 10 osôb. Je nás jedenásť. Čo teraz? Premýšľame, koho necháme dolu. Nakoniec sa akosi prirodzene rozdelíme napoly, prvá polovica uteká na rozhľadňu berúc schody po dvoch. Je krásny výhľad na všetky strany, vidíme Modru, Pezinok, Kuklu, Záruby, Jaslovské Bohunice, Inovec, Zobor, v diaľke v opare sa stráca Vtáčnik. Trošku fúka a rozhľadňou lomcuje zo strany na stranu, dlho sa nezdržíme. Dolu si dáme skupinové foto a ideme ďalej po červenej smerom k Hvezdárni.

Ticho…to bolo stádo laní.

Ďalšiu zastávku máme až na Zámčisku s ďalším krásnym výhľadom. Posledné hlty a hryzy a schádzame medzi domy.
Jožo Su. nám na chate, v ktorej majú terénku (Na lúke), vybavil čajík, sadáme si teda a ohrievame sa. Chata je naozaj pekná, zvonka aj zvnútra. A čaj prichádza veľmi vhod. Ešte chvíľku rozprávame, chvíľku počúvame, potom sa my cezpoľní lúčime a vyrážame späť do Bratislavy.
Od Jožka Ž. prišla správa, že cesta zo Zošky bola rozrytá od lesných mechanizmov a nedalo sa po nej dostať nikam, takže si spravili kondičnú prechádzku po modrej smerom na Kuchyňu a potom sa išli ohriať do reštaurácie, kde ich objavili účastníci tzv. malého okruhu. Takže takto sa nakoniec malý aj veľký okruh uzavrel. Ďakujeme za počasie aj za ľudí a tešíme sa na ďalší výlet.

Čestný paroh Mladého srnca: Rišovi za udatný minimálne dvojnásobný výkon aj za skupinové foto.

Foto

Vychádzka na Kačín a Železnú studničku

nedeľa 26.2.2012, 10:00

 Foto

Miesto stretnutia : Bratislava, Pod Červeným mostom

 

Trasa: Pod Červeným mostom – Klanec – Kačín – Za Kačínom – Snežienka – Železná studnička – Pod Červeným mostom

Prevýšenie: cca. 195 m

Trvanie: cca. 4:00 h

 

Dopravné spojenie:

MHD

 

Predpoveď počasia: Jasno. Teplota 4 – 8 °C.

Kontakt: Mário 0908126006

 

Účastníci: Jožko, Magda, Milan, Janka, Pali, Klaudia, Roman, Zuzka, Tomáš, Vierka, Ivan, Laura, Mário

Správa z cesty:

Postupne sa schádzame na parkovisku Pod Červeným mostom. Úplne náhodou sa okolo mihnú Laurini rodičia, pozdravia, zaželajú šťastnú cestu a zmiznú dolu schodmi vedľa cesty. Medzitým sa objaví Ivan so svojím povestným úsmevom a nesie plnú škatuľu čerstvých jahôd veľkých ako broskyne. Vraj práve natrhal v lese. Vrháme sa na ne ako supy. Milan nás fotí pri značke Zákaz vjazdu (žiadna turistická značka práve nebola poruke) a vyrážame po červenej smerom na Klanec. Ivan s nami nejde, vraj má dohodnutú neodkladnú cyklistickú terapiu s manželkou.
Cesta je mierne zapadaná lístím a poriadne zanesená bahnom. Bahno nám zatiaľ nevadí. Na Klanci si dávame malú prestávku na občerstvenie a robíme ďalšie skupinové foto. Milan objavil použiteľnú stoličku, ktorú najprv použil ako statív (snáď nám nebude všetkým vidno iba nohy) a následne na ňu usadil pána organizátora výpravy, aby ho vzápätí zvrhol z trónu a urobil ešte jednu fotku s prázdnou stoličkou. Veľmi potupné. (Organizátor a autor tohto článku sú tá istá osoba, pozn. autora).
Postupujeme divočinou smerom na Kačín, skupina sa nám mierne naťahuje. Zrazu sa zo zadnej časti skupiny oddelí Jožko, ponáhľa sa k nám a vlečie tri batohy. Svoj lup už z diaľky pyšne ukazuje a nabáda nás, aby sme utekali, kým nás nechytia. Až neskôr vysvitne, že obeťou bol on a že batohmi ho ovešali naše vlastné baby.
Na Kačíne máme ďalšiu prestávku, jeme, pijeme čaj, diskutujeme. Ešte jedna skupinová fotka pod kamenným oblúkom. Tu zahviezdil Roman voľne prevesený nad našimi hlavami.
Aby sme si nezmáčali sviatočnú obuv, pokračujeme ďalej po asfaltke až po odbočku na žltú. Prišlo sa na nás pozrieť dokonca aj slnko, hreje nás do zátylkov a niektorých otočených opačne aj do predtylkov (či do tvárí a zátvárí? Asi podľa toho, ako sa kto zatvári). Žltá bohužiaľ odbočuje z asfaltky do lesa. Naša sviatočná obuv žalostne zaplače, potom ešte žalostnejšie zahreší a zaborí sa až po členky do bahna. Bahno nám zatiaľ nevadí.
Kúsok pred Snežienkou sa nám stavia do cesty prudké klesanie. Bojujeme, potíme sa, funíme, niektorí aj padáme. Tým, ktorí nepadáme, bahno stále nevadí. Zuzka pri odbočke do lesa a pri účelovom znížení ťažiska objavuje prvé snežienky. Nadšene na nás volá, ale nemôžeme sa ísť pozrieť, lebo rešpektujeme jej  súkromie.
Zostupujeme na asfaltku smerom k Železnej studničke. Magda nastupuje do autobusu, kýva nám a vezie sa dolu na parkovisko. Nezávidíme, kdeže. Prechádzame sa radi. Návrat je pomerne kľudný, Pali s Klaudiou sa lúčia prví a utekajú (teda Pali) do práce, Jožko s Vierkou a s kľúčmi od bytu sa vydávajú hľadať Magdu a my ostatní odchádzame domov. Ďakujeme za účasť, za počasie aj za zážitok, dovidenia o týždeň.

 

Čestný paroh Mladého srnca: Magde a Vierke za dva hrdinské a mimoriadne estetické pády na zadok. Opakovať! Opakovať!

Foto

Cyklistické výlety…

Veselí cyklisti v súčasnosti leštia, mažú svoje bicykle a plánujú akcie na tento rok.

Tri kamenné kopce

Foto

nedeľa 19.2.2012, 10:00
Miesto stretnutia : Pezinská Baba
Trasa: Pezinská Baba – Slnečné údolie – Žilová – Šenkárka – Tri kamenné kopce – Pezinská Baba
Prevýšenie: cca. 150 m
Trvanie: cca. 4:10 h
Dopravné spojenie: Musíme sa natlačiť do áut.
Predpoveď počasia: oblačno až zamračené, môže aj posnežiť čo to. Teplota – 1 až + 4 °C.

Účastníci: Mišo, Janka, Miška, Janko, Betka, Jožo, Danka, Tomáš, Zuzka, Laura, Mário, Lassie, Audrey

Správa z cesty:

Na parkovisko prichádzame poslední, päť minút po termíne. Podľa telefonátov sú už všetci ostatní na mieste. Hanba, čo? Okolo štvrť na jedenásť sme všetci na jednom mieste, vyrážame cez parkovisko a okolo stánkov s občerstvením po modrej značke smerom na Žilovú. Hneď na začiatku cesty sa nám niekde zatúla Lassie. Traja pátrači (Tomáš, lebo ďaleko dovidí, Zuzka, lebo Lassie je jej pes a Laura, lebo jej je zima) vyrážajú do terénu a o päť minút vlečú lapenú Lassie späť. Odniesla si to s miernym napomenutím.
Cesta je zapadaná hlbokým a primrznutým snehom, márne sa Miška vrhá k zemi, aby v ňom urobila orla alebo anjela. Vyčerpá ju to však natoľko, že ju musí Betka zásobiť hroznovým cukrom na dvadsať kilometrov dopredu. Po tejto energetickej bombe Miška chytá druhý dych a berie snehové záveje po dvoch.
Audrey sa pokúša s Lassie skamarátiť, priateľsky ju váľa na bok a podráža jej nohy. Lassie ako dáma v rokoch si takéto šantenie neželá, vrčí na Audrey a príležitostne ju hryzká do krku.
Sme na Žilovej, dávame si prestávku na občerstvenie. Mišo s rodinou sa lúči, vracajú sa späť tou istou trasou. Jankovi, ktorý zatiaľ s nami nekráča a tato ho vlečie na pleciach, sa to samozrejme nepáči a chce ísť ďalej s nami. Trpezlivo mu vysvetľujeme, že nemôže, lebo ocko nevládze.
Pokračujeme po žltej smerom na Slnečné údolie. Zuzka sa teší, ako nám bude môcť ukázať svoju chatu. Chcela nás pôvodne pozvať na čaj, ale keď sa dozvedela, koľko nás bude, pre istotu nezakúrila  a potom sa vyhovárala na zimu. Chvalabohu, že poskytla aspoň latrínu.
Z nádherného Slnečného údolia (na môj vkus tam bolo inak dosť zamračené) pokračujeme smerom na Šenkárku, lesnícky dom je ale zatvorený, ideme teda bez prestávky až na Tri kamenné kopce. Tam si dávame druhú prestávku na občerstvenie a s dvomi bežkárkami debatujeme o ukrutných poľovníkoch, ktorí na tomto území bez váhania hlušia psov pletúcich sa bez dozoru po revíri. Surovci, pomyslím si a pohľad mi nevdojak zablúdi k Lassie, ktorá je až po lopatky zaborená v snehu a pravdepodobne vyhrabáva z nory nejakého toho spiaceho jazvečka alebo líšku.
Posledný úsek ideme po červenej a motáme sa vedľa bežkárskej stopy. Je tu naozaj pekne, padá hustý jemný sneh a keby sme tak nehučali, určite by sme započuli božské lesné ticho. Tomáš ešte cestou stretáva nejakého starého známeho, ktorý sa rekreačne zaoberá niekoľkými druhmi športu (vymenoval asi 25, zapamätal som si beh, plávanie, kiting, tenis, bedminton…). Ponúkol nám, že keď si vymyslíme nejaký pekný výlet, za lacný peniaz nás tam odvezie. Dobrá firma, myslím.
Konečne sme dole, s hodinovým meškaním. My sme neboli pomalí, to sneh. To všetko ten sneh. Sme príjemne zadýchaní a červení, lúčime sa pri autách a všemožne zakrývame roztrasené nohy. Dovidenia na ďalšej túre.

Čestný paroh Mladého srnca: Zuzke ako prvoúčastníčke, za poskytnutie latríny a za to, že si za svoju karpatskú turistickú premiéru vybrala túto ťažkú zimnú túru.
                                           Betke, že sa vybrala s nami na túru bez Jožka a že sa udatne starala o Mišku.

Foto

Salaš – Biely kríž

Trasa: Neštich – Hradisko – Salaš – Biely kríž – Neštich
Miesto stretnutia : Svätý Jur, Neštich
Prevýšenie: cca. 300 m
Trvanie: cca. 4 h
Predpoveď počasia: zamračené, teplota – 10 °C
Účastníci: Paľo a Klaudia B., Peťo M., Mário a Laura P.
Správa z cesty:
9:51 prichádzame na parkovisko na konci Svätého Jura. O chvíľu po nás dosviští Paliho červený blesk. Počkáme symbolicky do 10:00, keby náhodou niekto…Nikto. Ideme po modrej smerom na Salaš. Cestou debatujeme hlavne o politike a keďže máme na posledné udalosti rôzne názory, téma nám vydrží až po prvé odpočívadlo, dokonca si ani nevšimneme, že sme zdolali prudké a jediné stúpanie tejto túry.
Od Salaša sa napájame na Štefánikovu magistrálu a pokračujeme až po Biely kríž. Podaril sa nám naozaj pekný deň, je síce príšerná zima, ale svieti slnko a vzduch sa trbliece. Hore je súvislý zmrznutý sneh, pri chôdzi vydáva všelijaké pazvuky.
Na Bielom kríži nás vítajú divé svine a stredoázijský ovčiak, ktorý visí počas celej našej pauzy s hlavou zavesenou na plote. Tvárime sa, že len tak stojíme, že nejeme nič chutné ani voňavé. Peťo robí fotky diviaka.
Pokračujeme po žltej späť k Svätému Juru, tesne pred dedinou sa nám do cesty stavia zrúcanina Biely kameň. Nikdy predtým sme tu neboli, Peťo navrhuje, aby sme niekedy túto trasu zopakovali a dali si aspoň pol hodinu na prehliadku hradu. Poznačené, raz sa sem isto vrátime.
O druhej sme pri autách, želáme si pekný deň a vraciame sa do Bratislavy. Banán, ktorý sme zabudli na Bielom kríži, si určite nájde majiteľa.
Čestný paroh Mladého srnca: Peťovi ako prvoúčastníkovi, fotografovi a vášnivému diskutérovi.

Hrad Pajštún

Miesto stretnutia : Borinka, námestie
Trasa: Borinka – Pajštún – Borinka
Prevýšenie: cca. 200 m
Trvanie: cca. 3 h
Účastníci: Paľo a Klaudia B., Ľubka M., Mário P., Laura P.
Správa z cesty:
10:15 nakladáme Ľubku na pumpe na Bajkalskej, ideme vyzdvihnúť Paliho s Klaudiou k Vojenskej nemocnici. Sú na mieste, spoločne vyrážame do Borinky. Počkáme do jedenástej, keby sa k nám náhodou chcel ešte niekto pridať, nikto sa však neobjaví. V päťčlennej zostave mierime do kopca smerom na Pajštún. Prší. Ľubka mierne zaostáva, ale našťastie je pri nej Pali a neúprosne ju motivuje k výkonu. O trištvrte hodinu sme všetci hore a kocháme sa na hradbách pekným výhľadom do doliny na jednej aj na druhej strane. Dáme si nejaké horalky, trochu čaju, Ľubka mi dáva k meninám obrovskú horkú čokoládu. Ponúkam ostatných, je výborná.
Pokúšame sa dostať späť na značkovanú cestu, je klzko. Nakoniec sa to podarí, pokračujeme po červenej smerom k rozdeľovníku Pod Kozliskom. Cestou sa zastavujeme pri pamätníku Borisa Perfeckého a spomíname na Milana P.
Bez zranení a bez pádov sa nám podarí zostúpiť po žltej až k asfaltke, odtiaľ nás čaká ešte kúsok cesty k autám. Okolo druhej poobede štartujeme smer Bratislava. Cestou sa nám ešte na chvíľku ukážu pasúce sa daniele.
Čestný paroh Mladého srnca: Neudelený, zavedený až 29.1.2012

Staré Hájne

Foto

Miesto stretnutia : Stupava, autobusová zastávka Obora
Trasa: Stupava, Obora – Pod Kamenným vŕškom – Červený domček – Pri Suchom potoku – Košarisko – Staré Hájne – Pod Kamenným vŕškom – Obora
Prevýšenie: cca. 200 m
Trvanie: cca. 4 h
Predpoveď počasia: zamračené, teplota 1°C
Účastníci: Paľo a Klaudia B., Tomáš Ď., Vlado a Ľuba K. aj s deťmi, Mário a Laura P., Michal  a Janka S. s deťmi a so psom (Audrey)
Správa z cesty:
9:30 parkujeme za stupavskou autobusovou zastávkou Obora. Sme prví. O chvíľu prichádzajú Paľo a Klaudia. Medzitým mi volá Mišo, že malý Janko sa práve zobudil, takže môžu vyraziť. Čakáme na nich. Volá aj Ľuba K., že sú v Stupave a čo majú robiť. Vysvetľujem. Do desiatich minút sme komplet, Laura povie prvú polovicu uvítacieho prejavu, ja druhú. Prepracujeme sa k prvej informačnej ceduli, ale keďže fuzáč alpský ani salamandra škvrnitá nikoho nezaujímajú, pokračujeme po zelenej smerom k Červenému domčeku.
Okolo jedenástej sme tam. Rozkladáme poživeň a čaje, hostíme sa, hojdáme sa, debatujeme. Michal a Janka S. sa rozhodnú nepokračovať a vrátiť sa od Červeného domčeka späť k autám. Až neskôr to vyhodnotím ako výborný nápad. Janka nám urobí spoločné foto, náhlivo sa lúčime a pokračujeme smerom na Košarisko.
Hneď prvý rozdeľovník ma zmätie, Tomáš mi pripomína, že od horského vodcu Kurta mám ešte ďaleko. Nakoniec sa pohneme po poloznačenej žltočervenej ceste. Cesta vedie celkom pekným lesom. Na Košarisko prichádzame o pol jednej, dozvedáme sa, že do cieľa cesty máme ešte dve hodiny.
Pokračujeme v neľútostných poveternostných podmienkach, dvakrát sa nám postaví do cesty tiahle stúpanie a raz dokonca na toto ročné obdobie úplne nečakaný súvislý pás snehu. K rozdeľovníku Staré Hájne prichádzame niektorí skrz naskrz prepotení, začína sa krívať a hladovať. Pokúšam sa rozdávať čokoládu a dobrú náladu. Zdá sa, že viac-menej úspešne.
Pali nás vyzýva, aby sme si to švihli cez Pajštún, návrh ani nie že zamietame, ale priam zavrhujeme. Čaká nás posledná hodina a dvadsať minúť. Sneh ustupuje, otepľuje sa. Konečne schádzame späť do Stupavy, oproti plánu máme jeden a pol hodinové meškanie. Lúčime sa a ja si želám, aby z tohto výletu nikto preboha neochorel.
Čestný paroh Mladého srnca:
– Vlado a Ľubka K. za to, že sa prekonali. Bolo vidno, že nechodia na turistiku pravidelne a napriek tomu takmer bez reptania absolvovali celý okruh. Osobitný výkon podal Jerguš, ktorý predstieral, že ho bolí noha, aby mohol celú cestu podopierať maminu. Dokonca jej zobral obidve turistické palice, aby jej neboli na obtiaž.
– Pali B. za to, že nás chcel všetkých neplánovane vyhnať na kondičný výstup na Pajštún, čím potvrdil, že je telom aj dušou oddaný filozofii turistického oddielu Mladí srnci. Jeho abstinencia tým vzrástla minimálne o 100 kilokurtov.

Foto

Hrad Tematín

piatok 6.1.2012, 9:00
Miesto stretnutia : Bratislava Rača, supermarket Kaufland
Trasa: Lúka – Tematín – Lúka
Prevýšenie: cca. 300 m
Trvanie: cca. 2 h
Účastníci: Hanka B., Tomáš Ď., Mário P., Laura P., Zuzka W.
Správa z cesty:
O 10:00 parkujeme na konci dediny Lúka a vyrážame po modrej značke smerom na zrúcaninu hradu Tematín. Máme pekný slnečný deň, je trochu mokro. Od cca. 400 m nadmorskej výšky začína súvislý sneh. Do areálu hradu vstupujeme okolo pol dvanástej, prechádzame sa po vnútornej ploche a okolo hradieb. Nakoniec ostaneme na vyhliadke orientovanej smerom na juh. Je výborná viditeľnosť, v diaľke vidíme bratislavskú Kolibu, na druhej strane Zobor a oproti Veľkú Javorinu. Obedujeme, Hanka má výbornú slaninu. Fúka, takže sa dlho nezdržíme. Od Tomáša sa dozvedáme o zavedení novej hmotnostnej fyzikálnej jednotky, ktorou sa meria abstinencia. Ide o tzv. kilokurt. Abstinencia nad 150 KK (kilokurtov, pozn. autora) už má svoju váhu.
Rovnakou cestou schádzame naspäť do dediny Lúka, blahoželáme si k dosiahnutiu cieľa a vyrážame späť do Bratislavy. Cestou stojíme na diaľničnom odpočívadle s občerstvením Tip Top a konzumujeme. Tomáš nadväzuje priateľský kontakt s pokladníčkou, ktorá cíti, že Tomáš je dobrý a čestný chlap. Príjazd do Bratislavy okolo druhej popoludní, rozlúčka a rozchod.
Čestný paroh Mladého srnca: Neudelený, zavedený až 29.1.2012

Biely kríž

Miesto stretnutia : Bratislava Rača, amfiteáter
Trasa: Amfiteáter – Biely kríž – Amfiteáter
Prevýšenie: cca. 200 m
Trvanie: cca. 3 h
Účastníci: Hanka B., Mário P., Laura P., Zuzka W.
Správa z cesty:
O 10:00 parkujeme pri račianskom amfiteátri. Baby nikde. 10:06 volá Hanka, že budú meškať. Prechádzame sa v občasnom snežení okolo kúpaliska. O chvíľku sa na kopci objaví Hanka so Zuzkou a v pätách sa im vlečie veľmi zle vyzerajúci pes. Zuzka ho predstaví ako svojho domáceho miláčika a tvári sa, že ho chce vziať so sebou. Pes kríva a pohľadom nás od túry odhovára. Sme pevní ako skaly, chtiac-nechtiac sa musí podvoliť a ísť s nami.
Vyrážame po modrej, Hanka cestou vešia po stromoch plesnivé klobásy, vraj pre úbohé vtáčence. Okolo poletujúce sýkorky sa tvária, že by si radšej dali chlebík, Zuzkin pes nápadne zaostáva. Klobásy bohužiaľ visia príliš vysoko.
Prichádzame na biely kríž, Zuzkin pes už asi 2 kilometre melie z posledného. Dáme si keksíky a čaj, Zuzka pozdraví známeho bufetára. Zohriati a posilnení schádzame po inej modrej späť do Rače. Zuzka nás pozýva na langoše, ale bohužiaľ som mal cez víkend črevný vírus, zdvorilo odmietame. Zuzkin pes domlel z posledného až domov, tuhý koreň. Hanka Zuzkine pozvanie na langoše prijíma, takže sa lúčime a vraciame sa k autu.
Čestný paroh Mladého srnca: Neudelený, zavedený až 29.1.2012, Dodatočne ho dostáva Zuzkin pes za chrabrosť.