Výlet na stupavskú biofarmu

Vychádzka – nedeľa 31.5.2015, 10:00

Miesto stretnutia: Biofarma Stupava (parkuje sa na ceste pred vstupom na farmu)
Trasa: Biofarma Stupava – Červený domček – Biofarma Stupava
Vzdialenosť: cca. 9 km
Prevýšenie: cca. 220 m
Trvanie: cca. 2,5 hodiny
Počasie: polojasno, teplota cca. 16 – 20 °C, pravdepodobnosť zrážok nulová
Doprava: autami

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:
Cieľom výpravy je obhliadka stupavskej biofarmy, ale aby sme si to zaslúžili, dáme si predtým ľahký dvojhodinový pochod k Červenému domčeku a späť. Kto by mal záujem o ťažší výstup, môže pokračovať až na kopec Skala, prevýšenie je potom nejakých 350 m a časovo to vychádza približne na šesť hodín.
Na stupavskej biofarme chovajú rozličnú zverinu od kačíc až po slepého koníka Kubka a je tam aj celkom príjemná reštaurácia s domácimi špecialitami typu ovčí a kozí syr a halušky.

Účastníci: Boris, Štefka, Ľubo, Heňo, Hela, Juro, Palo, Janka, Anka R., Milka, Štefan, dve vnučky (jedna sa tuším volala Tara), Tomáš, Katka, Jazmínka, Viki, Sofia, Milan, Laura, Mário, Anka P., Falco

Správa z cesty:
O desiatej pristávame aj s Helou na parkovisku pred Biofarmou Stupava. Ľudí a áut je zatiaľ chvalabohu pomenej. Vedľa nás parkuje Jankin modrý tátoš, sme teda dobre. Pred orientačnou mapou vidíme Ľuba, ktorý sa tu zjavne výborne vyzná a špicatou palicou ukazuje Heňovi aj Jurovi, čo všetko sa v okolí nachádza.
Postupne sa nás zhromaždí 12, urobíme si úvodnú foto a chceme sa dať na pochod. Laura nás však zastavuje a pohárikom s výživou nám naznačuje, že bábätko sa najprv musí nadesiatovať, inak nebude vládať ležať v kočíku a spinkať. Čakáme. Z areálu biofarmy ešte na chvíľu vybehne Milka, aby nás pozdravila.
Z asfaltky prechádzame na lesnú cestu. Včera pomerne výdatne pršalo, je mokro a blatisto. Cesta mierne stúpa a je mi jasné, prečo sa v takomto teréne nikto nepreteká, aby mohol tlačiť kočík.
Volá Milka, ktorá sa aj so Štefanom a vnučkami predsa vybrala za nami, že to otáčajú a vracajú sa na farmu. My ostatní pokračujeme smerom na Červený domček.
Okolo štvrť na dvanásť sa bábätko zahemží a pozorní rodičia okamžite trúbia na ústup. Pridávajú sa k nám aj Janka s Palim. Velenie dobrovoľne preberá Juro.
Približne o štvrť na jednu vchádzame na Biofarmu. Janka s Palim sa idú naobedovať, my sa rozkladáme na tráve pod sympatickou borovicou. Laura kŕmi Anku, ja sa zatiaľ zvítam s Milanom, ktorý prišiel peši takmer až z Gajarov, a s Tomášom, ktorý je tu s celou rodinou a ešte si doviezli aj malinkú vnučku Sofiu. Program je voľný. Obedujeme, hojdáme sa, obzeráme zvieratká, ležíme…
Okolo jednej prichádzajú zmorení turisti. Vraj nakoniec dorazili až k Červenému domčeku, ktorý je v skutočnosti už niekoľko rokov oranžový, ale keďže tam nebola žiadna otvorená cukráreň ani stánok s čajom, protestne sa otočili a rezkým krokom zbehli späť na biofarmu. Modrá deka pod stromami sa stáva našou základňou, z ktorej podníkáme výjazdy do stajní, na súťažné polia aj do miestnej predajne s bačovskými špecialitami.
V súťažiach bodujú najmä Jazmínka a Vikinka. Obidvom ide výborne napríklad chôdza na chodúľoch a darí sa im aj v riadení dreveného rebrináka. Dopravný prostriedok je už staršieho dáta výroby, čo na vlastnej koži pociťuje Vikinka, keď sa jej rebriny rozpadávajú pod rukami priamo počas súťaže. Našťastie dostáva ešte jednu šancu.
Zvieratká sme popozerali, najedli sme sa, niečo sme aj nakúpili, zasúťažili sme si… a začíname sa postupne rozchádzať. Pane, ďakujeme za skvelé počasie, za pekné miesto a za výbornú partiu. Dovidenia nabudúce.

Čestný paroh: Milanovi. Napriek zlému dopravnému spojeniu neostal sedieť na ubytovni a dostal sa až k nám.

/0 Podľa komentárov/od

Trenčianske Teplice – 2015

Pre účastníkov wellness akcie sa najkrajší mesiac v roku, máj, začal v Trenčianskych Tepliciach. Uskutočnil sa v dňoch 1. až 3. mája 2015, ako jedna z plánovaných terénnych terapií OZ ENDORFÍN.

     Už druhý krát sa osvedčilo ubytovanie v Domove speváckeho zboru slovenských učiteľov, kde sme našli konfortnú starostlivosť a ochotný personál za veľmi prijateľnú cenu. Keďže charakter tejto terénnej terapie je odlišný od klasických klubových „teréniek“, bol aj program pobytu prispôsobený, teda najmä na kúpeľné procedúry, masáže, plávanie a turistiku.
     Účastníci wellness pobytu sa stretli v prvý večer, aby sa zoznámili a určili si program pobytu.
     Na druhý deň doobeda sme sa vybrali na turistiku k Zlatému jeleňovi, kde nás zaviedol Milan s Dadkou po krásnej lesnej ceste so všetkým kúzlom jarného lesa. Po dosiahnutí cieľa cesty a po impozantných výhľadoch na okolité scenérie sme  sa vrátili späť.
Poobede sme sa zúčastnili otvorenia kúpeľnej sezóny, ktorú zahájil 20 členný dievčenských saxafonický orchester z Luhačovíc. Bol to skvelý zážitok. Niektorí z nás sa previezli historickou železničkou a zažili jej niekdajšiu slávu.
      Posledný deň pobytu niektorí účastníci  mali možnosť vypočuť si už v ranných hodinách vystúpenie ostravského komorného speváckeho zboru s nádherným repertoárom a speváckymi výkonmi. Využili sme ešte čas na kúpeľné procedúry a rozišli sme sa domov šťastní, že sme opäť bohatší o krásne spoločné zážitky.
Zuzka Š.
/0 Podľa komentárov/od
,

Cyklo-peší výlet na Malý Slavín – 2015

Účastníci :
Betka, Juraj, Tomáš H., Katka, Jasmínka, Kristínka, Danka, Jožo, Ivana, Ivanka, Klaudia, Peter, Ferko, Ľuboš, Henrich, Milka, Ingrid, Anka, Klaudia, Boris, Števka, falco + Mário, Laura, Anička, Tomáš Ď. + Milan P., Milan M., Silvia,
 Pavol
Správa z (pechotnej časti) vychádzky: 
Pred 70.rokmi sa (dúfajme naposledy) kdekade po Európe presúvali ozbrojené roty a pluky.
3 roty našincov (pešia, bicyklová, a bojové vozidlo pechoty riadené plukovníčkou Aničkou)
sa na výročie ukončenia všeobecného zabíjania presúvali z Rače, Patrónky a Záhoria na Malý Slavín.
Ozbrojené tiež všetkým čo treba.
Čo je hlavne :
slanina, cibuľa, horčica a chleba.
Koordináciu všetkých 3 rôt zabezpečoval motorizovaný plukovník Juraj v helme a krycom svetlozelenom plášti.
Rotu 19 pešiakov viedol poručík-absolvent Jožo, tentoraz napodiv trafiac bez kondičnej odbočky cez Záruby.
V rote mal veteránov i nováčikov (i jeden mix oboch) :
Ferka, ktorého turistická palica sa túto sezónu neustálym chodením skrátila už o 7 cm,
Henricha-niekoľkodňového klubistu skočeného z krčmy rovnými nohami do komunity
…a s radosťou sme tam našli aj plukovníka Petra, ktorý pricestoval zaprášeným autom rovno zo zahraničnej samovražednej misie.
Počas dlhej 7 ročnej švédskej zimy sme ho už doma viackrát vyhlásili za nezvestného. Snáď sa našiel definitívne.
3 nerozlučné dievčatká (Ivanka, Jasmínka a Kristínka) cestou testovali trvanlivosť svojich nohavíc, hĺbku mlák a brzdy z lesa a dolesa rútiacich cyklistov.
Na cieľovú lúku pešiaci dorazili takmer súčasne s bikermi a kočíkarmi.
Nastalo všeobecné zvítanie, opekanie, jedenie a rozhovorovanie.
Väčšina sa zahĺbila do opekania.
Peter a Pavol sa zahĺbili do zásadného rozhovoru.
Peter analyzoval brilantne svoju anabázu a čo na to primár, a ako to vlastne celé je.
Pavol mu na to len odkýval: „Jasne Peter, veď primár rozmýšľa ako ja.“
Už len aby aj Peter rozmýšľal ako Pavol a oblaky sa rozostúpia.
Oblaky sa rozostúpili a keď sa z pechotného vozidla vygúľala na lúku Anička, slniečko priam zažiarilo.
Lozila po deke ako ovečka, išla po dámskych retiazkach, mŕtvych muchách, načatých čokoládach a paradajkách.
Čo neutieklo, padlo jej za obeť a za obed. Rozlišuje už dobre medzi mamou a chovajúcimi tetami, oteckom a rôznymi divnými ujami.
Kto to psychicky nezvládol bol Števkin falco, ktorého ovládol žiarlivý záchvat a ukľudnil sa až keď chovajúca teta Števka konečne vrátila Aničku mame.
Opekali a rozchádzali sme disciplinovane, naraz, aj odchod a rozchod bol abstinentsky presný hlavne kvôli Ivane a Ivanke,
Bol s nami Milan P., čo znamenalo, že sme sa fotili kvalitne a dôkladne, aj  s pomocou okoloturistikujúcej dievčiny s psíkom.
Nový príslušník roty Henrich bol tým celý nadšený a delil sa o svoju eufóriu s každým.
Ale všetci sme sa intenzívne tešili : slnku, jari, zelenej lúke, zdravému vzduchu, nezdravým špekáčkam , sebe navzájom i tmoliacim sa detičkám, psíkom a rýchlo behajúcim chrobáčikom.
„Zatiaľ nám to vychádza, takže nevidíme dôvod aby to zase nevyšlo“ ako vraví Milan.
Čestný paroh mladého srnca: tentoraz vyšiel na novoveteránov :
Ferkovi, za jeho neúnavné turistikovanie a dranie 25 palíc za rok,
Henrichovi za jeho bleskovú inváziu do komunity (snáď bude trvalá)
a Petrovi za to že už snáď.. po rokoch, konečne… šak vieme.
A ešte Tomášovi Ď., ktorý napriek prestrelenému bruchu sa ako Meresiev doplazil k svojim.
Ďakujeme počasiu, zúčastneným, padlým hrdinom i povstalším našincom za príjemný voľný piatok. Ďalšia vychádzka je tuším…zajtra?
/0 Podľa komentárov/od

Výlet do Sadu Janka Kráľa

Vychádzka – nedeľa 10.5.2015, 10:00

Miesto stretnutia: parkovisko pod mostom Lafranconi na staromestskej strane
Trasa: Most Lafranconi – Eurovea – Most Apollo – Sad Janka Kráľa – Nový Most – Most Lafranconi
Vzdialenosť: cca. 6 km
Prevýšenie: cca. 10 m
Trvanie: cca. 2,5 hodiny
Počasie: polojasno, teplota cca. 16 °C, pravdepodobne nám aj trochu spŕchne
Doprava: autami resp. MHD

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:
Mestská prechádzka po obidvoch brehoch Dunaja, počas ktorej zdoláme všetky bratislavské mosty okrem Prístavného. V Sade Janka Kráľa je plánovaná prestávka na detskom ihrisku, pre dospelých sú pripravené nábrežné lavičky s výhľadom na Euroveu, na bratislavský hrad a na dve výškové budovy v pokročilom štádiu rozostavanosti. Cestou sa dá výdatne zacvičiť na street worku pred Euroveou.

Účastníci:
Milka, Tomáš, Boris, Štefka, Ľubo, Heňo, Hela, Jožo, Saša, Juro, Aďa, Juro Jr., Silvia, Janka, Laura, Mário, Anka, Falco, Čiba

Správa z cesty:
Pod Mostom Lafranconi je na prvý pohľad pomerne pusto. Na druhý pohľad sa však vynára Jožo s Čibou, Tomáš na bicykli, Juro, Ľubo… zase je nás dobrých 15. Poučení z minulej vychádzky čakáme povinnú štvrťhodinku navyše a zatiaľ čo my nervózne prešľapujeme na mieste, Anka spokojne desiatuje banánik s jablkom. Po poslednom súste si dáme spoločné foto a presúvame sa na nábrežie, kde už urputne bicykluje Juraj junior pod dohľadom starostlivej maminy.
Prechádzame okolo River Parku a popod Nový most. Juraj s rodinou sa s nami lúčia, my ostatní mierime k Eurovee. Prestavba Starého mosta nám však skrížila plány, pretože cez nábrežný chodník je natiahnutý plot a za ním sa čulo pracuje. Ešteže je tu stánok so zmrzlinou, inak by sme určite upadli do značnej namrzenosti.
Popred Euroveu prechádzame po chodníku popri kaviarňach a Laura odbieha kúpiť opaľovací krém. Čakáme ju pod sochou Štefánika a cítime sa mimoriadne veľkolepo.
Po moste Apollo sa dostávame na druhú stranu Dunaja. Starý most tu takisto narušil premávku a namiesto cyklistickej cesty musíme použiť diaľnicu. Anka je už hore a živo sa zaujíma najmä o vozidlá, ktoré idú 50 km/h a menej, čiže traktory a menšie skútre.
Popred Aupark prechádzame do Sadu Janka Kráľa a pri fontáne si dávame prestávku na obed. K nášmu pikniku na deke sa nikto nepridáva, preto po polhodinke balíme košíky s jedlom aj vyšívané dečky a pokračujeme smerom k Novému mostu. Na chvíľku sa k nám pridávajú Silvia s Jankou, strmé stúpanie na most ich však odradí a tak sa radšej vrátia k autu, ktorému hrozí papuča na všetkých štyroch kolesách a následné odtiahnutie.
Začíname byť mierne unavení. Ľubo, Saša a Jožo s Čibou využívajú dostupnosť MHD a opúšťajú nás. Zvyšok partie pokračuje po preplnenom nábreží smerom k River Parku. Heňo sa so svojím povestným šarmom venuje dvom dámam naraz a keď sa šéf výpravy nepozerá, nenápadne ich pozýva na kávu. Súhlasia pod podmienkou, že si ju zoberú so sebou a budú ju chlipkať počas rýchlej chôdze.
Pod most Lafranconi teda slávnostne vchádzame šiesti (okrem nás ešte Boris so Štefkou a s Falcom a Tomáš). Anka sa nesie na krku a unavená hlavička jej visí až na tatovo plece. Lúčime sa a ďakujeme si za vyše štvorhodinovú ľahkú mestskú prechádzku.
Pane, ďakujeme ti za krásne počasie, za nástrahy, ktorými si dnes teda nešetril, a aj za to, že sme zase mohli nazrieť do seba a popýtať sa, či sme ešte stále najkrajší na svete.

Čestný paroh: Silvii. Prebojovala sa cez nemocničnú ostrahu, aby sa mohla s nami na pár minút vidieť.

/0 Podľa komentárov/od
,

Cyklo-peší výlet na Malý Slavín

Pozvánka na spoločný cyklo-peší výlet Veselých cyklistov s Mladými srncami na Malý Slavín, ktorý sa uskutoční 8. mája.

Cyklisti sa stretnú pred Vojenskou nemocnicou o 10.00 hod. a pešiaci o 9:30 hod na Detvianskej ul. v Rači (bývalá konečná električiek), pri Slov. sporiteľni.

Obidve skupiny sa stretnú cca o 12.00 hod. na Malom Slavíne. Prineste si niečo na opekanie.

Cyklistov organizuje Milan P. a pre pešiakov zatiaľ vodcu nemáme, takže poprosím jedného dobrovoľníka, ktorý by si zobral na starosť pešiu časť túry (napíšte mi alebo zavolajte – 0908126006).

Už len počasie aby vyšlo, ale zatiaľ nám vychádza, takže nevidíme dôvod, aby znova nevyšlo.

Mário (použil som časť vlaňajšej Milanovej pozvánky)

/0 Podľa komentárov/od