, ,

Cyklovýlet – Stará Bystrica – 11.-15.9.2020

 FOTO

Účastníci: Ľubka, Evička, Nataška, Drahuška, Ivan, Pali, Vladino, Edo, Ondrej, Milan, Natalka, Lili, a Sárka.

Situácia s koronavírusom, v ktorej sa nachádza Slovensko i celý svet, nám neumožňovala realizovať naše endorfínske plány. Dlho sme neboli spolu, a tak mi tento cyklovýlet do Starej Bystrici, v oblasti Kysúc, veľmi dobre padol. Od začiatku som sa na neho tešil, až som sa bál, či nebudem sklamaný. Sklamaný som nebol nie len preto, že som sa naučil nerobiť si dopredu konštrukcie, predstavy, ale nebol ani na sklamanie dôvod. Od začiatku, ako sme vystúpil z auta, zložili bicykle a išli sa ubytovať, som mal a myslím, že aj všetci ostatní, veľmi dobrý pocit, ktorý vychádzal najmä z krásneho priľahlého, upraveného  okolia, príjemného, čistého ubytovania, nádhernej okolitej prírody a v neposlednom rade s milými, ústretovými ľuďmi, s ktorými sme komunikovali pri vybavovaní ubytovania, či stravovania. Také príjemné zistenie bolo, že sa ľudia v dedine ešte zdravia, aj deti, hoci sa nepoznajú.

Stará Bystrica na nás pôsobila ako švajčiarska alpská lyžiarska dedina. Centrum je postavené z drevených zrubových stavieb, v ktorých sú reštaurácie. Obdivovali sme slovenský Orloj a peknú základnú školu. Večer všetko nádherne vysvietené. Príjemné, inšpirujúce prostredie dopĺňali exteriérové skulptúry od umelcov, ktorých tam bolo na ten malý priestor neobyčajne veľa.

Keďže boli s nami aj deti, nechodili sme na všetky akcie v kompletnej zostave. Rodiny s deťmi mali svoje výlety, aj keď sme spoločne dva krásne výlety absolvovali. Hneď na druhý deň sme sa vybrali do Oščadnice a Veľkej Rače.  Neuveriteľný výkon podala Vladinova 6-ročná (slovom šesťročná) vnučka Sárka, ktorá to dala až do Oščadnice, čo bolo 22 km, a to ešte v dobrej, veselej nálade, bez reptania, s úsmevom. S obdivom som jej zagratuloval, a to som ešte netušil, že prekoná aj tento rekord.

Po ceste do Oščadnice sme sa zastavili v Zborove, v modernom kostole, kde boli krásne vitráže, ale do kostola sme sa nedostali, tak sme ich obdivovali len tak, cez sklenené dvere, z nie veľmi vhodného uhlu. Vitráže sú Hložníkovým dielom, ale ako poznamenla Nataška, asi nie toho známeho Vincenta Hložníka, ale vraj jeho syna.

Odtiaľ sme už šliapali do Oščadnice, kde sme sa občerstvili kofolou, či kávou, podľa toho, komu čo dovolil jeho závislácky balík. Z  námestia nás čakalo dosť strmé stúpanie. Mnohí z nás bicykle aj tlačili, vrátane mňa. Nuž, roky sa už hlásia, aj keď sa snažím hýbať koľko sa len dá… Stúpanie končilo pri sedačkovej lanovke na Veľkú Raču. V miestnej reštaurácii sme si doplnili tekutiny a niečo pojedli. Naspäť, po slastnom zjazde z kopca, sme väčšinu cesty išli popri riečke Bystrica mierne do kopca. Do Apartmánov sme sa vrátili príjemne unavení a obohatení z krásneho výletu.

Na ďalší deň sme si naplánovali okruh okolo nádrže Nová Bystrica.  Nikto z nás ani netušil, čo nás tam čaká. Dalo by sa to nazvať galeje na bicykloch. Ešteže tam boli nádherné výhľady, ktoré nám dávali zabudnúť na to, čo sme prežili a čo nás ešte čaká. Terén bol veľmi kopcovitý. Aj takí borci, ako Palino, či Ondrej museli bicykle tlačiť. Asfaltu bolo poriedko, Väčšinou kamenistá drť, miestami s kameňmi 10 cm veľkými. Edo si tam zničil bicykel. Roztrhlo sa mu niekoľko špajlí, takže na ďalší výlet už nemohol ísť s nami. Bola to prekonávačka, ale zvládli sme to. Všetci sme mali pocit víťazstva, ale skonštatovali sme, že raz stačilo. Nabudúce sa tejto lokalite asi vyhneme, kým tam neurobia asfaltovú cestu.

Ďalší deň nás čakala Vychylovka. Tu som otváral oči, čo opäť dokázala malá Sárka. Celú cestu v pohode na bicykli, s večným úsmevom, s malými prestávkami, zvládla. 13,5 km tam a 13,5 späť, spolu 27 km !!! Navrhli sme ju na ocenenie Zlatý pedál, ktoré aj symbolicky dostala. Chcel by som ešte oceniť aj výkon Ondrejovej pani manželky Drahušky, ktorá so zdravotnými problémami dokázala s nami držať krok, a kde to bolo ťažšie, hneď ochotne nabehol Ondrej a pomáhal jej.

Vo Vychylovke sme sa odviezli vláčikom po prvú úvrať, lebo železnicu opravujú. Ale aj tak to bolo pekný zážitok, najmä pre deti. Prešli sme sa aj po priľahlom skanzene, kde sme sa opäť občerstvili, naobedovali a pofotili miestnu ľudovú architektúru – viď foto. Podvečer sme sa opäť príjemne unavení a plní zážitkov vrátili do základného tábora.

Posledný deň sme si už robili program viac-menej individuálne. Niektorí sa po raňajkách chystali už ísť domov, ďalší sa vybrali na výstup na blízku rozhľadňu. Pali si dal ešte záverečnú takmer štyridsiatku na bicykli. Keďže Ivan bol jediný účastník bez bicykla a musel si robiť pešie túry sám, sa konečne mohol k nám pridať a spoločne vystúpiť na vrch Bobovec, kde rozhľadňa stála. Výstup bol strmý, ale nie dlhý, Výhľady z rozhľadne boli nádherné, len pre oko fotografa slniečko nie veľmi vhodné. Ešte by som chcel vyzdvihnúť aj Ivanove túry. Robil sám hrebeňovky cez 20 km. Dobrý!

Ako som spomenul, stravovanie bolo výborné, aj keď sa stalo, že jeden večer bol slabší výber jedál, lebo mali cez deň veľkú návštevnosť a neodhadli to. Nataška, ktorá sa väčšinou stravovala sama a vraj veľmi zdravo, povedala, že nabudúce sa bude stravovať už s nami, aj keď už menej zdravo.

Pri poslednej večeri sme sa porozprávali na tému, ako ďalej s Endorfínom a svorne sa dohodli, že sa sem ešte vrátime a pozrieme si okolie, ktoré sme nestihli prebádať.

Bolo výborne!

Na záver chcem ešte poďakovať Ivanovi G. , ktorý dal na túto lokalitu tip Vladinovi a Vladino to perfektne zorganizoval. Vďaka!

Milan

/1 Comment/od
,

Cyklo-kultúrny výlet do Danubiany – 2.8.2020

Stretli sme sa pod Prístavným mostom o 10:00 hod., v počte šesť ľudí: Nataška, Ivan, Vladino, Miro, Henrich a Milan. Po ceste sme ešte zobrali Janku a Riša. Na Riša sme chvíľu čakali. Prišiel celý upachtený, aby sa nakoniec rozhodol, že vzhľadom na slabšiu kondičku, pôjde s nami len určitý úsek cesty a vráti sa domov. Veríme, že aj tak mal s nami pekný zážitok. S Rišom sme sa rozlúčili a poprosili ho, aby nám dal o sebe vedieť, keď príde domov, či je v poriadku.

Bolo dosť teplo, ale tým, že sme si zvoli pohodové tempo a vetrík nás príjemne ovieval, sa to dalo zvládnuť. Bohužiaľ záver etapy neskončil šťastne. Tesne pred bufetom Obrátka, na konci hrádze, kde sme si chceli dať pauzu, Miro nešťastne spadol a zlomil si bedrový kĺb. Najprv sme nevedeli, čo sa stalo. Dúfali sme, že to má len udreté. Bolesť znášal veľmi statočne. Sanitka prišla do cca 20 min. a odviezla ho do nemocnice. Odtiaľ nám Miro poslal informáciu, že čo sa mu vlastne stalo. Ešte sme chvíľu počkali na Mirovho syna, ktorý mu zobral bicykel autom domov.

Vladino a Ivanom do Danubiany s nami nepokračovali, lebo mali v pláne, že preplávajú loďou na druhý breh Dunaja a odtiaľ budú pokračovať ďalej. Ivan domov do Senca a Vladino do Dunajskej Lužnej, do záhrady. V oklieštenej zostave sme po rozlúčke vkročili do príjemne vychladených, nádherných výstavných priestorov. Bol to naozaj zážitok. Boli tam vystavené diela našich i zahraničných výtvarníkov. Z našich zaujal Kompánek, Hložník, Ormandík, či fotograf Kallay. Exteriér okolo výstavnej budovy je taktiež nádherný. Na pekne upravenom trávniku stáli skulptúry našich i zahraničných sochárov. Lepšie to vyjadria fotografie, ktoré si môžete pozrieť v sekcii Fotografie.

Po kultúrnom vyžití sme išli podľa plánu na obed do Čunova. Obed nám dobre padol. Miro nám poslal správu z nemocnice, že mu budú dávať umelý kĺb. Poslali sme mu podporné slová a pozdravy a vyrazili sme na cestu k čunovskému jazeru, kde sme si chvíľu zaplávali a pokračovali do Rusoviec, kde nás čakala výborná zmrzlina.

Pekný výlet dosť zatemňoval ten nešťastný Mirov pád. Celú cestu sme nad tým rozmýšľali, ako to s ním nakoniec dopadne. Skutočne musím opäť zdôrazniť, že to neuveriteľne statočne znášal. Držíme mu palce, aby to sním dopadlo čo najlepšie a bol čoskoro medzi nami, ako ho poznáme, plný síl a energie.

Milan

/0 Podľa komentárov/od
,

Vianočný stolnotenisový turnaj – 2019

FOTO

Účastníci Vianočného stolnotenisového turnaja 2019

Ivanka M., Evička C., Paľo B., Vlado K., Adrián H., Jozef Z., Ivan G., Jakub T., Juraj S., Ondrej M., Andrej H., Sveťo H., Milan P., teda 13 pekných, zdravých kúskov.
Z tých skalných chýbala Janka K., ktorá sa doma  lieči z chrípky. Poslala nám však výborné koláčiky, za ktoré veľmi pekne ďakujeme. Naozaj chutili výborne, o chvíľu nebolo po nich ani stopy. Ondrej priniesol taktiež výborné jabĺčka. Boli aj minerálky, takže nám nič nechýbalo, ani dobrá nálada.  Štefan K. síce prišiel pozrieť na turnaj, ale o chvíľu  odišiel, lebo sa necítil na to, aby mohol hrať. Štefanov brat leží v nemocnici s ťažkou diagnózou, takže jeho rozhodnutie nehrať, je pochopiteľné.

Tento turnaj sme hrali po prvý krát v priestoroch školy na Hálovej ul. a zdá sa, že si to ešte zopakujeme. Venovali sme ho nášmu dobrému kamarátovi Mariánovi F., ktorý nás nedávno navždy opustil. V minulosti bol veľmi aktívnym hráčom a nechýbal na žiadnom z našich turnajov. Začínal s nami ešte v priestoroch sanatória na Osuského ul.. Mariánovu pamiatku sme si uctili minútou ticha. Potom sa Jožko Ž. ujal práce na „pavúku“, do ktorého nás spravodlivo porozdeľovalo losovanie.
Turnaj vyhral podľa očakávania Sveťo H. Druhý skončil po výbornom výkone Aďo H. a na treťom mieste sa umiestnil Milan P.

Prví traja si odniesli, ako obyčajne, chutné ovocné ceny.

Turnaj sa vydaril. Okrem zdravého pohybu, panovala aj zdravá dobrá, prajná nálada a pocit spolupatričnosti.

Ostatné dopovedia fotografie.

 

Milan P.

/0 Podľa komentárov/od

Svätoštefanská vychádzka, 2019

Dobrý deň vinšujem a touto cestou oznamujem, že dňa 26.12.2019 (štvrtok) sa uskutoční tradičná vianočná vychádzka na Kačín. Zraz je o 10:00 pri vjazde do areálu Vojenskej nemocnice a pôjdeme ako vždy po červenej značke cez Klanec (tam býva prestávka na vydýchanie) na odpočinkové miesto na Kačíne. Tradícia tejto vychádzky vznikla z potreby vzájomného kontaktu našincov aj počas najkrajších sviatkov v roku, ktoré však bývajú niekedy zložité. Zíďme sa teda aj tento rok, podeľme sa o seba (aj o vianočné pečivko) a prežime spolu vzácny čas.

 

Teším sa, dovtedy všetko dobré.

 

Mário, 0908 126 006

/0 Podľa komentárov/od

Terénna terapia v Suchej nad Parnou

Milí priatelia,

pozývame vás na spoločné  predvianočné víkendové stretnutie v Penzióne na Priehrade  v Suchej nad Parnou v termíne 13. – 15.12.2019.

Všetky podrobnosti sú v priloženom letáčiku.

Prihlasovať sa môžte priamo na kluboch, alebo :

Majka  Zuzulová –  A1- 0903 400 884, maria.zuzulova@gmail.com

Monika Žilinská – A2 –  0907 089 885, monika.zilinska@gmail.com

Verím , že strávený čas bude pre nás veľkým prínosom a naplní nás nielen novými rozhodnutiami, ale aj veľkými emočnými hodnotami a radosťou zo spoločne strávených chvíľ.

Tešíme sa ,

Majka a Monika

/0 Podľa komentárov/od

Osrblie 2019

Správa z rodinnej terénnej terapie

 

Štvrtok 7.3.2019

Hurá na hory! Čaká nás biatlonový areál v Osrblí, bežky a lyžovačka na Táloch a Mýte pod Ďumbierom. Pre milovníkov lyžovania je jeden termín málo (Kubínska Hoľa – Január 2019) a tak sme rozšírili zimné pobyty na svahoch aj o lyžovačku v Osrblí. Tento rok to je už tretia v poradí. V roku 2018 sa zimnej terénnej terapie zúčastnilo až 70 účastníkov. Z toho 30 škôlkarov a školopovinných detí. Tento rok je detí už menej, lebo sme dostali od riaditeľa hotela Zerrenpach termín týždeň po jarných prázdninách Bratislavy. Aj napriek nie najlepšiemu termínu sa športovo-relaxačnej akcie zúčastnilo desať detí. Nástup bol vo štvrtok 7.3.2019 do 18:00 hod. Po kamarátskom a srdečnom zvítaní od 10:00 – 18:00 hod. hlásili príchod všetci účastníci. Po večeri o 19:00 hod. sme sa zišli v spoločenskej miestnosti, povedali o sebe pár slov, koľko abstinujeme, do ktorého klubu chodíme, ako chceme tieto dni, ktoré spoločne strávime využiť na posilnenie nášho abstinenčného presvedčenia. Všetci sa zhodujeme v tom, že spoločne strávené dni utužujú naše priateľstvá a upevňujú rozhodnutie žiť v abstinencii.

Piatok 8.3.2019

Po už tradičnom budíčku „Dobré ráno svetlo mojich očí“, kde nášho kapelníka Mária P. s úspechom zastupoval Janko M. a Slávko K., za spevu účastníkov sme prešli naše poschodia a zobudili ešte tých ktorí spali. Po krásnom a milom budíčku sme nastúpili na rozcvičku, ktorú už tradične na Osrblí precvičuje Katka P.

Bohaté raňajky vo forme švédskych stolov a hor sa na svahy. Lyžovačka bola výborná, svahy upravené, slniečko svietilo a prizerajúcich udivovali svojou odvahou dvojičky Henrich a Eliška, ktorí pod vedením skúsenej inštruktorky a pod láskavým dohľadom dobrého dedka Bohuša zvládali základy lyžiarskeho umenia.

Po lyžovačke sme spoločne navštívili wellness v Bystrej, čo bol výborný relax na unavené nohy i celé telo.

Nelyžujúci účastníci pod vedením Jožka Ž. urobili pešiu túru k hotelu Partizán. Po večeri a po prečítaní kroniky a organizačných pokynov na nasledujúci deň,  sa v zamyslení Jirko H. vyznáva zo svojich pocitov a názorov na návštevu klubov, ako mu kluby pomáhajú v abstinencii a v rozhodovaní v zložitých životných situáciách. Pod jeho vedením sa rozbieha diskusia na tému „kluby“, poznatky z klubov a ich formovanie mojich rozhodnutí. Všetci si uvedomujeme potrebu návštevy klubov.

Sobota 9.3.2019

Po budíčku za gitarového doprovodu Janka M. a výdatných raňajkách, hor sa opäť na svahy. Malí lyžiari sú už netrpezliví a pre nich sú svahy na Táloch hotovým lyžiarskym rajom. Opäť inštruktori, opäť zlepšenie lyžiarskeho umenia u najmenších účastníkov.

Peší turisti sa pod vedením Ľudmily M. vydávajú do Krpáčova.

Snehové podmienky sú výborné, svahy upravené všetky vleky spustené a tak jazdíme až do 15:00 hod. Po lyžovačke sa časť lyžiarov opäť zastavuje vo wellness v Bystrej. Marcelko a Alenka relaxujú v saune, ostatní využívajú relaxačný a plavecký bazén. Po športových výkonoch samozrejme chutí večera. Taniere sa rýchlo vyprázdňujú a mlaď sa chystá do detského kútika. Starší sa schádzajú po chvíľke oddychu v spoločenskej miestnosti a pokračujú v zamyslení. Téma je všetkým blízka: „Čo robím pre posilnenie abstinencie.“ Zamyslenie vedie Marcel R. a rozprúdi sa živá debata. Záver zamyslenia je ten, že musíme neustále posilňovať svoje rozhodnutie abstinovať. Spoločné rodinné „terénne terapie“ sú významný pomocníkom pri dodržiavaní zásad abstinencie a posilňovanie rozhodnutia abstinovať.

Večer ako vždy už tradične končí vyjadreniami účastníkov aký prínos je pre nich terénna terapia, aké majú pripomienky, návrhy na zlepšenie a pod. Na záver sa zaspieva „Muránska hymna“ a tak končí ďalší radostný deň prežitý v kruhu priateľov a ich rodinných príslušníkov.

Nedeľa 10.3.2019

Budíček, raňajky, balenie, lúčenie, príprava na odchod. Časť odchádza ešte na svahy, využiť pekné počasie na lyžovanie a časť účastníkov sadá do áut  a po spoločnej foto odchádzajú domov. Lúčenie je plné emócií a ďakovania zo spoločne príjemne prežitých dní a v Osrblí.

Na záver len jedno prianie, ktoré vyslovil pri lúčení Marcel R.: „Dovidenia o rok v Osrblí priatelia.“

 

/0 Podľa komentárov/od

Výlet na Raxalpe

Turistika Raxalpe (Preiner Wand)
21.09.2019 (sobota)
Miesto stretnutia 1 : AT Sanatórium, Osuského 10, o 6:50 hod. Odchod 7:00. Z Bratislavy vyrazíme smer Viedeň (A4) – Graz (A2) – Bruck an der Mur (S6). Pri mestečku Glognitz zídeme z diaľnice smer na Reichenau an der Rax (B27).
Miesto stretnutia 2 : Parkovisko pri lanovke Rax-Seilbahn za dedinkou Hirschwang an der Rax o 9:00. Tu bude čakať Marcel s Alenkou.
Trasa z BA (ATS) je dlhá 164 km a nemala by zabrať viac ako 2 hodiny. Je potrebná AT diaľničná známka (10 dňová stojí 9,20 EUR).
Na náhornú planinu Raxalpen sa vyvezieme lanovkou Rax-Seilbahn. Spiatočný lístok stojí 28 EUR. Ceny a zľavy sú tú : https://www.raxalpe.com/de/tickets-preise-gutscheine
Lanovka nás za necelých 10 minút vyvezie do výšky 1540 m. Pôjdeme na okruh s dĺžkou cca 12 kilometrov a celkovým prevýšením do 500 metrov.
Trasa našej túry
Výškový profil
Z vrcholovej stanice vyrazíme smerom k chate Otto-Schutzhaus. Cesta k nej nám zaberie 30-45 minút a budeme sa môcť kochať výhľadmi na masív Schneebergu s ktorým sme zápolili pred dvoma rokmi.
Výhľad na Schneeberg / Klosterwappen (2076 m)
Otto-Schutzhaus (1650 m), vpravo Jakobskogel (1736 m)
Až potiaľto je túra v podstate „kočíková“, teda vhodná aj pre rodiny s malými deťmi a podobne. Skrátka variant pre „podporné“ družstvo. Z chaty sa dá vybehnúť na blízky Jakobskogel, resp. zbehnúť cca 10 minút dole k ceste Törlweg odkiaľ je známy výhľad cez okienko
Pohľad na Ottoshutz-Haus z Törlweg …
… a okienko
A družstvo („vrcholové“) bude pokračovať ďalej smerom na Hohe Kanzel, kam by sme mali doraziť po ďalšej polhodine. Cesta vedie po náhornej planine s kosodrevinou a nádhernými výhľadmi.
Pohľad z Hohe Kanzel späť na Jakobskogel. V pozadí Schneeberg.
Po zhruba ďalšej polhodine sa ľahkým krokom dostaneme k prvému cieľu našej túry – vrcholu Preiner Wand.
Preiner Wand (1783 m)
Preiner Wand je cieľovým bodom mnohých lezeckých trás a najdlhšej ferraty široko – ďaleko. Volá sa Hans von Haidsteig, má dĺžku (výšku) 930 metrov a ak budeme mať šťastie uvidíme po zostupe smerom na západ od Preiner Wand sledovať lezcov na jej záverečnej časti. Okrem lezcov sa môžeme tešiť na kamzíky, ktoré sa dolinkách pod vrcholom radi vyhrievajú a pasú.
Kamzíky pod Preiner Wand
Z Preiner Wandu zostúpime na Neue Seehütte, kde si dáme spoločný obed. Chata je síce v prevádzke, ale my štandardne sa spoľahneme vlastné zásoby.
Neue Seehütte učupená v sedle pod Schneehütte (kto uhádne prečo sa tak volá? 😉)
Späť k Otto-Schutzhaus sa vydáme po „servisnej“ ceste vedúcej krížom cez náhornú planinu. Na chate vyzdvihneme podporný tým a spoločne doputujeme k východiskovému bodu našej túry. Nadol sa opäť zvezieme lanovkou. Spiatočný lístok sa kupuje na konkrétny čas už pri ceste hore. Plán si dáme s dostatočnou rezervou – 5 hodín. Ak to celé otočíme rýchlejšie, lístky sa dajú na pokladni preobjednať na skorší termín – ak je voľno. Ale na Raxoch je krásne a ponáhľať sa nie je kam 😉.
Bonusový program : do Steinhaus am Semmering je to z údolnej stanice 30-40 autom minút. Je to trochu zachádzka, ale všetkých účastníkov pozývame na malé občerstvenie v Rebro Hütte 😉.
Organizátor : Marcel – A2, marcel@rebro.sk, +421-903-705083

/0 Podľa komentárov/od

Splav, Jelka, 2019

Tradičný Splav Malého Dunaja v Jelke

 

ZO Endorfín Vás týmto srdečne pozýva na tradičný splav Malého Dunaja

dňa 4.8.2019 (nedeľa) o 10 hod.

 

Zraz: Jelka, Reštaurácia Ister

Cieľ 1.:  Vodný mlyn, Jelka – dĺžka splavu cca. 1,5 – 2 hod

Cieľ 2.: Park Madarász, Blahová – dĺžka splavu cca. 4 – 4,5 hod

 

Jednotná cena:   8,– EUR (úhrada aj na účet: SK30 5600 0000 0056 0704 4002)

(cena obsahuje požičanie člnov + vesty + sudy, ich spätný odvoz, opekanie pri Vodnom mlyne)

 

Posledný termín prihlásenia a úhrady: 29.7.2019 (kvôli rezervácii člnov).  

 

Prosím zapisovať sa podľa dĺžky splavu a výberu druhu člnu (2-miestne kanoe, 4-miestna pramica, 7-miestny čln).

 

Bližšie informácie: Monika Žilinská, tel.: 0907 089 885

                               

 

 

 

 

 

 

 

 

                

 

 

 

/0 Podľa komentárov/od
,

Cyklo-peší výlet na Malý Slavín – 1. máj 2019

Správa z Prvomájovej túry Endorfínu 1. 5. 2019.

Časť „Pešiaci“: Rača – Malý Slavín a späť.

FOTO

 

Účastníci: Alenka, Evka s rodinkou, Janka, Katka, Klaudika, Ľudka, Monika, Ivan, Marcel, Rišo1, Rišo2, 2 priatelia z Jaskáča.

Keď sme 10 minút pred limitom s Jankou dorazili na račianske miesto stretnutia, čakal tam už terénne maskovaný Rišo1, kým obďaleč objavujeme opustenú Katku a rozháňame jej obavy, že dnes si pôjde opekať sama. V krátkom čase sa postupne zvítame s ďalšími priateľmi so záujmom spoločne stráviť tento nádherný slnečný deň v blahodarnom náručí lesa.

O 10:10 Marcel odpočíta štart a vyberáme sa okolo kalných vôd kúpaliska, popri amfiteátri do ústia Knižkovej doliny, kde si počkáme na dohodnuté stretnutie s Evkou a jej rodinkou. Modrá serpentína nás nenáročne prevedie strmým úbočím Malej Bane a na nasledujúcom návrší sa dohodneme s Evkou, že oni budú pokračovať podľa detského tempa, pokiaľ budú vládať – turistická značka a mobilná navigácia im nedovolí zablúdiť. Základná skupina, zozadu spoľahlivo istená Rišom, postupne obchádza Malú Baňu a na lesnej ceste zaspomína na krásny jazyk predkov pri historickom pamätníku Floriana Brichtu: „Tady na temto míste vúz ho prejel a porad zemrel 31 mája 1871“. Na turistickej križovatke Vypálenisko pretíname hrebeňovú Štefánikovu magistrálu, ktorá si vyžiada zvýšenú pozornosť pre súvislú premávku cyklistov. Krása prírody nás očarí na slnkom zaliatej rozkvitnutej Pánovej lúke s čerstvo zelenými lipami. Tu sme sa krátko občerstvili a absolvovali sme prvý fotonástup pred Marcelovým statívom. Odtiaľto sme sa už poľahky skotúľali do údolia Vydrice a zakrátko sme sa zvítali s našimi cyklokamarátmi na piknikovej lúke Malého Slavína.

Na spiatočnú cestu si časť „pešiakov“ zvolila pochod cez Železnú studničku, siedmi členovia sa vrátili naspäť do Rače Marcelovým variantom trasy s obohacujúcimi panorámami zo starej vinohradníckej cesty. Počas putovania na Malý Slavín aj cestou späť panovala jedinečná družná atmosféra, počas ktorej si našiel čas hádam každý na každého a mohli sme sa porozprávať o čomkoľvek, čo nás v živote teší či kvári…

Ďakujeme všetkým za účasť, na ostatných sa tešíme nabudúce; zapísal Ivan.

 

Cyklisti

Cyklistická sekcia sa postretala o 10:00 hod., pred bývalou Vojenskou nemocnicou. Počkali sme ešte 10,- min., či sa náhodou neobjaví nejaký oneskorenec a vyrazili sme. Bolo nás 6 dospelých dve dievčatká, ktorých otecko sa volal Maroš G..

Účastníci: Maroš, jeho dcérky Maťka a Paulínka, Ivan G., Peter G., Jožko M., Mišo K., Milan P.. Pali B. sa pridal až na Malom Slavíne, keďže išiel z opačnej strany (od Rače).

Po úvodnej štartovnej fotografii sme pomaličky vyrazili. Väčšinu cesty sme nechali viesť Maťku, aby nám udávala tempo. Tempo udávala naozaj slušné a skutočne na svoj vek 9 rokov podávala výborný výkon. A vôbec obe dievčatká vynikali výborným správaním, nereptali, nefňukali… Maroš môže byť na svoje dcéry hrdý…. Času sme mali dostatok, takže sme si mohli dovoliť aj malú pauzu na Železnej studničke, kde si poniektorí dali kávu, čaj, či pagáčiky. Stúpanie bolo mierne, ale dosť dlhé. Maťka šliapala do pedálov ako skúsená pretekárka a celú cestu, okrem prestávok a záverečného, asi 100 metrového stúpania, nezosadla z bicykla. Maroš trpezlivo, bez reptania taktiež podával heroický výkon, nakoľko mal okrem veľkého ruksaku vzadu a mäkkých pneumatík, aj záťaž v podobe Paulínky, ktorá si celú cestu držala v ruke romanticky púpavu.

Na Malom Slavíne nás čakalo voľné ohnisko a riadne mokré drevo. Po určitom úsilí sa nám nakoniec podarilo založiť oheň. Medzitým, ako sme čakali na pešistov sme si začali opekať rôzne mäsové výrobky. Po asi  pol hodine sa objavili prví pešiaci. Zvítali sme sa tak, ako sa patrí na našincov. Marcel  začiatok fotografovania zveril svojej manželke Alenke a potom na záver naštartoval už tradičný dron, aby ním urobil nevšedné zábery našej skupiny z nebeskej výšky.

Panovala veľmi priateľská atmosféra, ktorá však panuje takmer vždy na našich stretnutiach. Poponúkali sme sa, poopekali dobroty, podebatovali – vážnejšie i s humorom a pomaly sa začali rozchádzať. Jedna časť išla smerom na Raču, druhá na Železnú studničku. Jedni išli skôr, iní sa ešte pri opekaní trochu zdržali. Naspäť to bola pre cyklistov oddychovka, nakoľko sme celú cestu išli z kopca. Na konci cesty Paulínka aj s púpavkou v sedačke zaspala.

Pekná akcia sa vydarila a tešíme sa na ďalšiu o rok. Zlatá špajla patrí jednoznačne Maťke za podaný výkon a pohodové správanie!

 

Milan P.

 

/0 Podľa komentárov/od

Veľkonočná vychádzka

Veľkonočná vychádzka – pondelok 22.4.2019, 10:00

 

Miesto stretnutia:     Bratislava, Krasňany, zastávka električiek Pekná cesta

Trasa:                         Krasňany – Pekná cesta, záhrady – Spariská – Malinský vrch – Marianka

Vzdialenosť:              cca. 10 km

Prevýšenie:                cca 280 m

Trvanie:                     cca. 3 hodiny

Doprava:                    MHD, električky aj autobusy (z Marianky autobus 13:47, 14:47 alebo 15:47)

Kontakt:                    Mário 0908 126 006

 

Poznámka:

Presne na Veľkonočný pondelok chodíme každoročne na pochod z Bratislavy do Marianky. Po obedovej prestávke v okolí Malinského vrchu (keby sme Malinský vrch minuli alebo keby bolo mokro, dáme si obed na Malom Slavíne) sa zastavíme na pútnickom mieste v Marianke na tiché zamyslenie. V blízkosti pútnického miesta je verejne prístupný minerálny prameň. Z Marianky sa zvyčajne ešte pokračuje peši do Záhorskej Bystrice, uvidíme, aký budeme mať medzičas.

/0 Podľa komentárov/od