Výlet z Košariska na Skalu

Vychádzka – nedeľa 19.6.2022, 10:00

Miesto stretnutia : Borinka, Košarisko

Trasa: Košarisko – Prepadlé – Skala a späť

Prevýšenie: cca. 230 m

Trvanie: cca. 3,5 h

Doprava: autami

Predpoveď počasia: teplota do 30 °C, oblaky budú postupne pribúdať, ale pršať by nemalo

Kontakt: Mário, 0908 126 006

Poznámka:

Z kopca Skala je krásny výhľad na Záhorskú nížinu. Znovu bude mimoriadne teplo, ale znovu pôjdeme takmer stále po lese, takže by sme mali byť v relatívnom bezpečí. V každom prípade treba zobrať vodu, krém na opaľovanie a pre istotu aj niečo proti kliešťom. Cestou späť sa zastavíme v kameňolome nad Borinkou obzrieť si miestne skaly a kto bude mať čas, môže s nami po výlete zostať pri potoku kúsok za Borinkou, kde sa dá príjemne posedieť a počľapotať.https://mapy.dennikn.sk/?hpid=ZEniO

Účastníci: Marcel, Julka, Pali, Tomáš, Nina, Nataša, Jožo, Dano, Mário, Laura, Anička, Bella, Dorka, Dodko, Mia

Správa z cesty: Pár minút po pol desiatej sme na námestí v Borinke. V kostole pod nami sa práve slúži sviatok Božieho tela, z reproduktorov vychádzajú pokojné piesne a hlboké slová. Po nás prichádza Tomášova posádka, po nich Marcel a nakoniec Jožči. Nikoho ďalšieho nečakáme, sadáme preto za volanty a vezieme sa na Košarisko. Je suchý horúci deň a ostávajú za nami oblaky prachu.
Kúsok po štarte sa našťastie ponárame do hustého lesa a ideme po zelenej až k rozdeľovníku Prepadlé. Bella nemôže štekať, lebo má na krku zavesené trestadlo, tak nás iba mlčky a pozorne sprevádza. Rovnako pozorne sa o celú svorku stará Dorka, ktorá na svojich kratučkých nožičkách neúnavne behá od jedného turistu k druhému.
Od Prepadlého prechádzame na modrú značku a práve keď sa opäť pohneme, pridáva sa k nám ďalší známy pes a ďalší známy človek Dano. Nestihol štart, ale našťastie nás stihol dobehnúť. Pokračujeme príjemnou širokou cestou a záverečným stúpaním vychádzame na Skalu.
Výhľad naozaj stojí za to, vidíme ďaleko do Rakúska a asi trochu aj do Čiech. Nataša sa pýta, čím sú ten kopec a mohyla s dvojkrížom zaujímavé. Nevieme, nepripravili sme sa, tak narýchlo googlim a vygooglim, že ide o „neznáme krásne miesto“. To je všetko, čo sa mi podarí nájsť, ale podľa všetkého to vôbec nie je málo, pretože Marcel z toho bez mihnutia oka urobí parafrázu „Stretnutie krásnych známych ľudí na krásnom neznámom mieste“. Veľmi výstižné.
Po spoločnej fotografii jedenástich ľudí zavesených na dvojkríži štandardnej veľkosti (zmestila sa medzi nás aj Bella) schádzame rovnakou trasou dolu, akurát po spoločnej dohode šetríme choré kolená, lýtka a hlavy a namiesto prudkého klesania volíme miernejšiu neznačenú obslužnú lesnú cestu. Pred pol druhou sme pri autách a lúčime sa. Obhliadku rozpáleného kameňolomu sme z bezpečnostných dôvodov preložili na iný, menej horúci termín.
Pane, ďakujeme ti za ochrannú klenbu lesa, ktorú si nad nami celý čas držal, za všetky novinky, ktoré sme si stihli porozprávať, a za cestu, ktorou sme sa chvalabohu spolu rozhodli ísť. Teším sa zase nabudúce.