Výlet na Košarisko

Vychádzka – nedeľa 31.1.2016, 10:00

Miesto stretnutia : Stupava, autobusová zastávka Obora

Trasa: Stupava, Obora – Pod Kamenným vŕškom – Červený domček – Pri Suchom potoku – Košarisko – Staré Hájne – Pod Kamenným vŕškom – Obora
Prevýšenie: cca. 200 m
Trvanie: cca. 4 h

Dopravné spojenie:
Tam:
8:40 odjazd autobusu z Bratislavy, aut. stanica Mlynské nivy, zastávka č. 65, príjazd na zastávku Stupava, Obora 9:23.
Späť:
13:48 odjazd autobusu zo zastávky Stupava, Obora smer Bratislava
14:33, 14:36, 14:42, 15:10, 15:13, 15:40 odjazdy autobusov zo Stupavy, aut. stanica, smer Bratislava

Predpoveď počasia: teplota 0 – 2°C, oblačno, pravdepodobnosť zrážok nízka
Kontakt: Mário, 0908126006

Poznámka: Podobnú túru sme absolvovali pred štyrmi rokmi, keď sa spolok Mladých srncov dával dohromady. Trvala nám 5,5 hodiny, ale teraz sme v oveľa lepšej forme a určite to dáme v stanovenom čase. Treba sa pripraviť na to, že les môže byť mierne blatistý.

Účastníci: Igor, Gabi, Philip, Tomáš, Monika, Vladino, Peťo Š., Táňa, Peťo, Pali, Klaudika, Yvetka, Andy, Mário, Laura, Vuki
Správa z cesty:
Ráno volá Yvetka, či sa ide na výlet aj v takomto lejaku. Pozerám z okna, ale u nás v Dúbravke svieti slnko. Yvetka sa upokojí a sľúbuje, že príde. V Stupave dobiehame Vladinovu Hondu a svorne parkujeme v uličke pri zastávke Obora. Víta nás tam kopec našincov, radostne sa objímame a potajomky sa na seba usmievame. Po úvodnej fotke prejdeme poza domy na modrú značku a vydávame sa smerom k Červenému domčeku.
Tesne pred ním si dáme prestávku na pitie a na vyzlečenie zbytočných kusov odevu. Oslepujúco zasvietia Tomášove a potom aj moje stehná a niekde v pozadí cvakne zákerný foťák. Dúfam, že to nebude na Facebooku skôr, ako sa vrátime k autám.
Červený domček, kde sme mali pôvodne desiatovať, po dohode opatrne obchádzame a pokračujeme lesnou cestou k rybníku na Košarisku. Je nádherný jarný deň. Les vonia mokrým lístím, sem-tam zacítime aj nejaké hnilšie bahno. Rozhovory sa točia okolo ľahkých aj ťažších tém, niekedy, hlavne v strmších úsekoch, mierne viaznu, potom sa zase rozbiehajú kade tade.
Za rybníkom vychádzame na asfaltku a okolo obeda schádzame k osade Košarisko. Obedujeme na stoloch pred country bufetom, po dlhšom čase zase koluje Vladinova zeleninová dózka a tradíciou začínajú byť koláčiky z Monikinej pekárskej rúry. Mňam, výborné.
Máme mierny sklz oproti plánu, vydávame sa teda do lesa smerom na Pajštún. Oproti nám sa blíži bežec, ktorý si ako posilu zobral hneď troch záprahových psov. Správne však odhadol bojovú kapacitu našej turistickej hordy a obozretne nás obchádza cez les. Do fyzického kontaktu sa dostáva iba Peťov Vuki, ale myslím, že zuby sa nakoniec iba obtreli o srsť. Žiadna krv, ide sa ďalej.
Na rozcestníku Staré hájne máme poslednú zastávku na pitie, potom sa už len valíme dolu kopcom. O pol tretej sme pri autách a tých 18 kilometrov veru cítime v nohách. Pane, ďakujeme, že nás takto zoceľuješ, určite máš s nami ešte veľké plány.
Čestný paroh:
Monike. Koláčiky, výdrž, úsmevy, rady. Philipovi. Vyrástol z neho krásny človek.

/0 Podľa komentárov/od

Výlet okolo Zochovej chaty

Miesto stretnutia: Zochova chata parkovisko – Nedeľa 24.1. o 10:00

Trasa: Zochova chata – Čermáková lúka – Hubalová – Zochova chata

Prevýšenie: 211 m

Vzdialenosť: cca 9,5 km, cca. 3 hodiny

Počasie: Podľa dostupných predpovedí dobré, 0-2 °C, bez zrážok

Kontakt: Jožo S. – 0910 230 231, Betka K. – 0904 655 106

Poznámka: Toto je ľahká a krátka horská túra, bez veľkých stúpakov a klesákov, je však treba rátať s prípadným snehom ak perinababa dá. Bodne aj teplý čaj.

Účastníci:
Mário, Tomáš, Paľo, Klaudika, Iveta, Andrej, Denis, Philip, Gaby, Danka, Jožo Su., Zuzka, Betka, Jožo St., Jano, Monika, Daniela, Eva, Dominik, Jana, psice Kira a Čiba.
Správa z vychádzky:
Jožo Su. – organizátor č.1 rútiac sa po diaľnici s Dankou, Gabi a Philippom za organizátorkou č. 2 Betkou do Zlatých klasov veľkoryso prehliadol novú odbočku na Senec.
Tak musel chybu naprávať na diaľnici, čo je náročné.
Ako naprávanie každej chyby.
Nielen na diaľnici.
Otočil sa o 180 stupňov až skoro v Trnave, vrátil sa do Klasov po Betku a so zanedbateľným 29 minútovým meškaním zapikoval v 29 cm snehu na parkovisku pred Zoškou.
Okrem asi celej Bratislavy ho tam čakalo 17 ľudí, detí a psov. Nestihol ani začať svoje ospravedlňujúci prejav a skupina sa už netrpezlivo pohla pomedzi autá celej Bratislavy po žltej.
V čele Monika s Tomášom, Jankom a Danielou. Potom Pali s Kladiou, Ivetka s Denisom, Jožko St Čibou, Gabi s Philippom, Zuzka, Betka s koláčikmi, Evka s Dominikom, Mário bez Laury, Janko bez záväzkov, Tomáš s veselými historkami z natáčania klipu, Jožo Su. s Dankou a výčitkami svedomia a Andrej s cigaretou.
Všade bol biely sneh, išli sme však po žltej značke, takže občas bol aj žltý. K tomu dopomáhali žltým značkovaním obaja psi.
Sú to proste značkoví psi, atletická Čiba a značkovo elegantne nahodená Kira.
Sneh sa topil, rozhovory sa miešali od vážnych až po zásadné a čoskoro sme jedli koláčiky na Čermákovej lúke čo je veľmi príjemné miesto.
(…Pomenovaná je po miestnom horárovi a vynálezcovi Josefovi Csermakovi,
ktorý tu v roku v roku 1842 vynašiel párové turistické palice keď tu hľadal miestnemu sedliakovi Aloisovi Hirnerovi zabehnutého tura.
Tura mu dvoma palicami zahnal do maštale a cestou späť zistil, že sa mu omnoho ľahšie kráča s dvoma palicami s prenášaním váhy na ruky.
Nedal si to však patentovať, a palice po pol roku zahodil,
takže mu vynález vyfúkol Nór Norbert Walking ktorý ich znovuobjavil v roku 1886 a vylepšil ich do dokonalosti pridaním remienkov na ruky.
Modrania však boli a sú na svojho rodáka hrdí, dvojo palíc nosieva ako súčasť kroja celý Modranský chotár.
Ľudovít Štúr s nimi chodil dokonca aj na poľovačky aj keď to bolo nebezpečné, nakoľko sa mu puška potom voľne hompáľala okolo krku.
Koniec historického okienka…)
Sneh sa statočne topil , občas boli aj výhľady a na otočke Hubalová (chodievajú tam totiž hľadať huby hubáli) – sme sa ani nezastavili.
Dole to išlo rýchlejšie a pelotón sa predĺžil na kilometer – aj rozhovory každého s každým sa rýchlili – občas až do podoby ponuky.
Bolo bezvetrie, priam teplo.
Odmäk.
Psi sa naťahovali navzájom o svoju haluz, my sme sa sa naťahovali navzájom o svoju pravdu.
A boli sme radi, že sme po 3 a pol hodinách zas na parkovisku,skoro v stanovenom čase.
Lúčiac a sadiac sa do teplých a suchých áut,
a ďakujúc zvýšenej energii (Higher Power) za peknú miernu zimnú potulku.
Čestný paroh mladého srnca patrí novým turistkám Janke a Evke za ich prvoturistiku medzi nami.
Končím opäť spomienkou na Ľudevíta Štúra, ktorý tadiaľto chodieval s túr-palicami a veršoval svoje Dumki večerný (vtedy bolo ešte mäkké a tvrdé i obrátené) :
Choďže my rýchlo brat !
Y z palicami dvoma…
Y zletíš z Homôľ rád,
Keď večernia sa háj,
Y z temna sy už doma !
Zapísal Jožo Su.

/0 Podľa komentárov/od

Výlet do Horského parku

FOTO

Nedeľa 17. Januára 2015, 10:00

Zraz: 10:00 križovatka ulíc Sokolská a Hlboká (kúsok od Ministerstva zahraničných vecí),

zastávka MHD – SAV, potom pokračovať pár metrov k ústiu Hlbokej ulice

Trasa: Hlboká ulica – Kalvária – Kostol Panny Márie Snežnej – Lurdská jaskyňa – Horáreň v Horskom parku – Horský park – Slavín

Trvanie: cca 3 hodiny

Počasie: Oblačno, sem-tam môže posnežievať. Výstraha: Veľmi chladno, má sa ochladiť až na -8° C

Po pozitívnych reakciách z minulého roku si túto vychádzku zopakujeme aj tento víkend. Po Sokolskej ulici sa dostaneme ku Kalvárii (teda k jej zostatkom), odtiaľ prejdeme ku kostolu Panny Márii Snežnej, kde si pozrieme aj Lurdskú jaskyňu. Odtiaľ sa presunieme ku (snáď otvorenej) Kaviarničke pri Horárni, kde sa občerstvíme a deti si možno zajazdia na poníkovi. Pokračovať budeme po chodníčkoch Horského parku. Naše mestsko-parkové putovanie ukončíme na Slavíne.

NEDEĽNÁ VYCHÁDZKA – KALVÁRIA a  HORSKÝ PARK

Nedeľa 17. Januára 2016

 Trasa:             Hlboká ulica – Kalvária – Kostol Panny Márie Snežnej – Lurdská jaskyňa – Horáreň v Horskom parku – Horský park – Slavín

Účastníci:       Janka, Milan P., Klaudika, Pali, Zuzka Š., Ľubo, Laura, Mário, Alenka, Zuzka V., Lucka, Roman, Ivan, Lucia, Monika, Ľubka K., Vlado, Ľubka M., Yvetka, Danka, Betka, Helenka, Milka, Pišta V., Nelka, Ingrid, Jirko, Lukáš, Silvia, Milan M., Jožo, Tomáš, Janko, Svetlanka, Pišta K., Jožko Ž. + vnuci, Eva, Dominik, Saša, Peťo a ďalší…

Správa

Túto vychádzku sme si naplánovali ako repete po pozitívnych reakciách na akciu z minulého roku. A keď plánovať tak riadne – aj počasie nám vychádza podobne ako vlani – zima až praští, ale zato slniečko nám dodáva energiu a vyvoláva spolu s privítaním sa s kamarátmi dobrú náladu. Zhromaždilo sa nás požehnane (42 kúskov), a to k nám budú po ceste ešte ďalší pribúdať. Milan vykoná obligátnu foto-prezenčnú dokumentáciu; možno ani nebolo treba – určite sme zaznamenaní aj kamerami priľahlého ministerstva, ale k tým by bol asi ťažší prístup a o kvalite v porovnaním s Milanovým foto-kumštom ani nehovoriac. Ako kráčame po Sokolskej ulici, ozve sa telefonicky Pišta so Svetlankou, že sú za Sokolovňou. Asi nie je za Sokolovňou ako Za Sokolovňou, lebo pri prvom zastavení na začiatku Kalvárie sa nestretáme a po čakaní sa dozvieme, že podľa všetkého sa vybrali alternatívnou trasou. Táto vychádzka by kľudne zniesla pomenovanie krížová cesta, nie kvôli utrpeniu ale vzhľadom na počet zastavení, ktoré sme počas nej vykonali. Takže ďalšie zastavenie sme mali na vrchole kopca Kalvária, kde sme sa pokochali pekným výhľadom na Bratislavu a jej prijímaciu kanceláriu – Hlavnú železničnú stanicu. Pri Lurdskej jaskyni a kostole Panny Márie Snežnej stojíme opäť, niektorí nedočkaví a znavení kvôli občerstveniu po namáhavom výstupe, iní pre obhliadku priestorov okolo jaskyne a kostola a mnohí len tak na rozjímanie a zamyslenie. Tu sa aj zvítame so zblúdilými a znovu nájdenými sa Svetlankou s Pištom a tiež s Jožkom Ž. a jeho vnukmi. Presunieme sa k ďalšiemu cieľu našej vychádzky – k Horárničke v Horskom parku; tu je ten pravý čas na občerstvenie a dve pevne odhodlané bežkyne Janka a Ľubka sa vydajú na zdolanie pevných 242-tich schodov v pevnej turistickej obuvi. Nevšimol som si v čom bežali Marco a Dominik, ale tí naše devy negentlemansky predbehli. O tom koľko veľa nás bolo svedčí aj priebeh nasledujúcej Horsko-parkovej etapy vychádzky: po odchode z horárne sa zastavujeme pri Justiho pamätníku, kde mi volá Mário, čoby uzatvárač pelotónu, že oni sú ešte v horárni. Pelotónovej uzávere povolíme teda skratku, aby sme úspešne spojili celú skupinku pri pomníku padlým v prvej svetovej vojne na Murmánskej výšine. Prejdeme k ďalšiemu vojnovému pamätníku – Slavínu, kde sa zhodneme, že čas nám krásne vyšiel a ušiel a spoločnou fotkou uzatvárame naše príjemné nedeľné mestsko-parkové potulovanie. Ďakujeme vyššej moci za krásny čas a všetkým účastníkom za príma atmosféru.

Paroh Mladých srncov, a či skôr Zlatú špajgľu, udeľujeme Ivanovi, ktorý nás sprevádzal v tej zime na bicykli, nezištne šiel hľadať zatúlaných Svetlanku s Pištom a zdolanie kopca Kalvária, kde sa popasoval s kopcom a tlačením svojho bicykla.

Vlado

/0 Podľa komentárov/od

Výlet na Kamzík

Vychádzka – nedeľa 10.1.2016, 10:00

Miesto stretnutia: NOÚ Kramáre
Trasa: NOÚ Kramáre – Kamzík, lúka – Koliba – NOÚ Kramáre
Vzdialenosť: cca. 5 km
Prevýšenie: 130 m
Trvanie: cca. 2,5 hodiny
Doprava: MHD č. 209, 211
Počasie: teplota 2 – 4 °C, zvýšená oblačnosť, pravdepodobnosť zrážok nulová

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:
Úplne nenáročná vychádzka, z miesta stretnutia je to na Kamzík kúsok, v cieli si môžeme dať čaj a pozrieť sa na bobovú dráhu, prípadne odvážnejší aj vyskúšať. Neviem, ako budeme so snehom, podľa teploty to asi nebude nič moc, ale keby náhodou niečo nasnežilo, na Kamzíku by sa to mohlo udržať, tak treba vziať nejaké ľahké boby, lopatky pod zadok alebo aspoň sáčky. Späť pôjdeme po zelenej na Kolibu a tam si dáme asi rozchod, ja osobne pôjdem pomedzi rodinné domy späť k NOÚ k autu.

Účastníci: Jožo, Danka, Gabi, Philip, Saša, Milka, Pišta, Sveťa, Tomáš Ď., Monika, Tomáš H., Jazmínka, Vikinka, Vladino, Mário, Laura, Anka
Správa z cesty:
Už druhý deň prší. Volá Milan, že ho bolí chrbát a ostáva doma. Milke sa nechce, ale nakoniec sa predsa rozhodne pre čerstvý vzduch. Naša posádka po úvodnom blúdení nakoniec pristáva na dohodnutom mieste a je nás tam úctyhodných 15, tak to sa naozaj teším.
Ohromné turistické teleso vyráža po modrej značke k lesu. Pre istotu volám Milke, či sa niekde nezabudla. Stojí na Patrónke a všetky spoje jej ušli pred nosom, tak sa pre ňu vraciam autom a cestou nakladám aj Sašu, ktorá by nás určite svojím svižným mladistvým krokom bola bývala dobehla aj sama.
Hlavnú skupinu dobiehame kúsok za sídliskom. Podľa prežúvajúcich čeľustí súdim, že prebieha desiatová prestávka, takže sa radostne pridávame a nechávame sa Jazmínkou a Vikinkou ponúkať doma upečenými cookies. Najviac si zaslúži Anička, má po jednom čokoládovom keksíku v každej ruke a jeden cmúľa v ústach.
Dávame si povinné skupinové foto a pokračujeme po modrej do karpatských kopcov. Na ceste je nasnežená, roztopená a zmrznutá vrstva, ide sa ťažko. Vladino sa ujíma kočíka, ja s Laurou sa striedame s Aničkou v náručí. Na rovinkách samozrejme ide sama a vykračuje si krokom odpozeraným od prvých astronautov na Mesiaci.
Sme na Kamzíku. Je tu síce sneh, ale je mokrý a šmykľavý a zo stromov na nás padá roztopená hmota, ktorá zanecháva rovnako pustošivé následky ako obyčajný intenzívny dážď. Nepomáha ani studené zimné slnko. Deti sa rozbiehajú po preliezkach, my ostatní si dávame drobné prevažne ovocné občerstvenie. Monika už tradične stojí vo svojom kútiku hanby, potom sa pridáva k Tomášovi a k Jožčimu a náruživo debatujú o správne a včas ukončených vzťahoch.
Na televíznu vežu sa nakoniec nejde, veď sa ani nemalo, takže balíme veci, lúčime sa s Gabi a Philipom a ležérnym krokom schádzame po asfaltke dolu ku Kolibe. Stále nás je hrozivých 15 a veľké čierne terénne autá nás s rešpektom z diaľky obchádzajú. Keďže máme deti, neodvážia sa ani trúbiť.
Tomáš H. s deťmi ostávajú na parkovisku pri reštaurácii Stroodel, Milka, Pišta, Vladino a Sveťa sa odpájajú na Kolibe.
My ostatní máme v pláne čo najrýchlejšie prekľučkovať cez Kramáre k autám, lenže na sídlisku sa beznádejne strácame v labyrinte jednosmeriek a slepých ulíc. Nakoniec sa nám podarí nájsť cestu s trolejbusovým vedením, ktoré nás dovedie na naše parkovisko. Fuh, už som si myslel…
Pane, ďakujeme za takúto nečakanú účasť, za krásne počasie aj za osviežujúci zimný les. O týždeň pokračujeme prechádzkou po meste pod Vladinovým vedením.

Čestný paroh: Jazmínke a Vikinke. Celú cestu sa obetavo starali, aby mala Anička čo jesť, aby mala s kým ísť a aby mohla bezstarostne vystrájať.

/0 Podľa komentárov/od

Novoročný výlet na Devínsku kobylu-2016

Účastníci:

Mojmír, priateľka, pes, Saška, Peťo, Pali, Klaudika, Ferko, Tomáš, Philip, Gaby, Danka, Jožo, Zuzka, Betka, Iveta, Stano, Stano Š., Eva Š.

 Správa z vychádzky:

Starý zaslúžilý rok a Mladý nádejný rôčik sa stretávajú spolu s našincami tradične 01.01.o 10:00 v starej Dúbravke.

 

Postupne sa pred hasičskú zbrojnicu dotrúsila partia kamarátov Stano a Stano s Evkou z Jaskáča,

Miro s priateľkou a psíkom, Saška s Petrom, Betka so Zuzkou, Ferko s turistickou palicou,

Jožo s Dankou, Palo s Kludikou a Ivetou, Gaby s Philippom, Tomáš s Mérivou.

A nakoniec Mário s chrípkou.

Mário si totiž chystal na balkóne celú novoročnú noc novoročný prezidentský prejav – nachladol pritom a tak nás prišiel len pozdraviť.

 

Bolo 01.01. čas 10:10 a tak po prezenčnej fotke Jožo zahučal svoje “ O 10 sekúnd IDEMÉÉE“…

A vystrelili sme hore a hore, vedený friškým tempom Ferka, Mojmíra a Sašky.

 

Okolo bunkrov – ktoré sme však nenašli, nakoľko ich postavili počas vojen dúbravskí partizáni, ktorí boli tak veľmi dobrí, že ich tiež nikdy nikto nenašiel.

Niektorí historici dokonca pochybujú že existovali. Ja však viem, že boli. A ako jediní partizáni páchali len čisté dobro.

 

Zdieľali sme si navzájom zážitky zo sviatkov, z hôr, z akcií, z rodín, z klubov,  z našich minulých životov a tak cesta ubiehala rýchlo a poučne.

Rozprávali sme sa tradične o našich obľúbených témach – o nás i o tam práve neprítomných kamarátoch.

Jožo s Palim dokonca debatovali aj o Bohu. Ten je však všadeprítomný všade – takže to bolo v poriadku.

 

A zrazu …sme boli na vrchole. Krása.

„To akože kvôli TOMUTO sme tu išli?“ zatváril sa bratislavsky znechutene Tomáš.

„Veď RAKÚSKO pozret – né?“ odvetil bratislavsky snobsky Jožo.

Kvôli tomuto a ešte kvôli rakúskemu kopčisku Schneeberg, ktorý tradične vyzerala Betka.

 

Na vrchole nás už čakal Stanko s Jaskáča s Evou, ktorí prišli na zraz neskôr ale o to skôr vyšli na vrchol ako to už býva.

 

Betka nám ponúkla svoje koláčiky, Danka nám ponúkla svoj čaj, Mirov psík nám ponúkal celý čas svoje psie prosebné oči spod stola, Ivetka nám ponúkla svoje tlaky z klubu a všadeprítomná Zvýšená Energia,(Higher Power) nám ponúkla novoročné výhľady na ohyb Dunaja, Hainburg, Braunsberg, Devín, driemajúcu prírodu a čarovnú januárovú mlhu v ktorej vidno veci minulé i budúce naraz.

 

Len sa treba dívať hlavne kľudne a sústredene ako Betka na Schneeberg.

Ponúkali sme si navzájom, jedli, pili a dívali sa.

Všetko bolo tak ako malo byť.

 

A zrazu začal poletovať sneh.

 

Prvý tohto roku.

Ale aj túto zimu.

Tak ako to má byť.

Znak toho, že snáď bude s týmto rokom všetko tak ako to má byť..

 

Dole – rovno, do áut sme sa súšťali po asfaltke.

A lúčiac a priac si všetko najlepšie do Nového roka a do Nového dňa…

A do áut sa nakoniec rozdeliac ako na Muráni.

 

Čestný paroh mladého srnca patrí Ferkovi, ktorý ročne zoderie pár turistických palíc a je to vidno na jeho tempe i chuti  na turistiku.

 

Pekná vydarená vychádzka, ktorá veští, že ako na Nový rok, tak aj celý rok – bude partia mladých srncov pokračovať v liečivej a bohulibej turistike v blízkom i ďalekom okolí.

Šťastný nový rok 2016 priatelia !

/0 Podľa komentárov/od