Za M.R. Štefánikom, výlet do Košarísk a na Bradlo, 25.5.2019

V sobotu 25.5.2019 sme sa skalní „Áčkari“ stretli pri Múzeu M.R.Štefánika. Najprv sme sa išli pozrieť do kostola na Košariskách, kde nám pani farárka pútavo porozprávala o histórii kostola a rodine M.R. Štefánika.
Potom sme pokračovali exkurziou krásneho múzea M.R. Štefánika. Dozvedeli sme sa zaujímavosti o jeho živote, štúdiách, dobrodružných cestách po svete a aj jeho posledných chvíľach, ktoré obetoval nášmu národu.
Paľko s manželkou taktiež dobrodružne blúdili po kopaničiarskom kraji, ale nakoniec exkurziu stihli.
Odhodlane sme pokračovali vo výlete na Bradlo. Slniečko svietilo a jeho lúče nás sprevádzali po celom výstupe na ikonickú travertínovú pamiatku. Tichý lesík obohatila vrava a smiech veselých Áčkarov. Kilometer po kilometri sme boli bližšie k cieľu, aby sme videli a pokochali sa krásou Kopaníc z výšky. Pár metrov pred cieľom sme sa rozdelili na dve skupinky, kde sa odvážny Ivan a Vlado podujali prejsť k Bradlu náročnejším terénom cez Hrombabu, na čele s Damianom a Dominikou. Ostatní išli menej náročnou trasou, aj keď podľa Milky a Dady aj tá bola ťažká. Veď nemali pracovať na záhradke, ale sa prichystať na túru. Po príjemnom výstupe lesíkom sa nám naskytol prekrásny pohľad na veľkolepú Mohylu. Pofotili sme sa a vychutnali si atmosféru daného momentu. Na ceste z Bradla sme si dali zaslúžený obed, kto si čo priniesol v batôžku.
Všetci vychádzku na Bradlo hrdinsky zvládli a tak sme si išli oddýchnuť k Dade na chutné tradičné cestenice a pagáčky, ktoré pre nás s láskou napiekla. Vychutnali sme si kávičku s pohľadom na pasúce sa ovečky.
Čerstvý vzduch a aktívny pohyb nás načerpal novou energiou a s pocitom úspešne zvládnutého výletu sa „Áčkari“ vydali na cestu domov.
Čestný paroh si zaslúži Ľubo, pretože po náročnom sadení gaštanov u Dady zvládol aj túru na Bradlo.

Zapísala a zdramatizovala: Dominika (vnučka Dady)

20190525_125350.jpg

20190525_125350.jpg

Výlet na Branč

Nedeľná prechádzka
Dátum a čas: 23.6.2019, 9:00 hod
Miesto stretnutia: Sobotište, parkovisko pri futbalovom ihrisku
Trasa: výstup okľukou na hrad Branč a späť skratkou
Vzdialenosť: 17 km
Prevýšenie: 567 m
Trvanie: pohodlných 5 hodín
Doprava: vlastná
Počasie: objednané je slnečné, ale je to ešte ďaleko, tak uvidíme
Trasa a výškový profil:
V Sobotišti majú miestny turisti pripravených pár trás po okolí. Existuje desiatka, dvanástka, pätnástka, tridsiatka, aj päťdesiatka. Vybral som dvanástku, ktorá je zaujímavá, okrem iného tým, že má 17 km.
Pre seniorov aj juniorov bude pripravená kratšia verzia. Pripravené bude ohnisko na opekanie vlastných produktov, takže sa to môže trošku natiahnuť, preto taký skorý štart. Po ceste sú pekné výhľady, či už na samotný hrad, alebo z hradu, ako aj na Bradlo, Malé aj Biele Karpaty.
Tak na takúto prechádzku vás kamaráti pozývam v jednu júnovú nedeľu.

Luhačovice 2.-5.5.2019

LUHAČOVICE 2019

V dňoch 2. – 5. 5. 2019 sme absolvovali športovo relaxačný pobyt v Luhačoviciach. Ubytovanie bolo v hoteli Adamatíno v malebnom prostredí Luhačovickej priehrady. Pobytu sa zúčastnilo 7 ľudí a niektorí sa podelili o svoje dojmy:

Sonička:
Ďakujem za krásne 4 dni v Luhačoviciach. Výborne zorganizovaný pobyt v hoteli Adamantíno. Každý deň zaujímavý výlet a skvelá, komorná atmosféra, umocnená pocitom spolupatričnosti urobila tieto dni pre mňa jedinečnými. Úžasný dojem na mňa urobila najmä Velehradská katedrála , v ktorej sme sa na chvíľu ocitli úplne sami a mohli sme si tak nerušene vychutnať jej krásu a majestátnosť. Tiež vodný tunel s obrovskými vyzami a nádherné kroje v Slováckom múzeu boli pre mňa nezabudnuteľný zážitok. Ale najviac sa mi páčilo ako sme si v skupine dobre rozumeli, ako sme sa spolu skvelo bavili, k čomu veľmi prispel aj Majkin manžel Ivan.

Zuzka:
Najsilnejší zážitok mám vždy z návštevy Baziliky vo Velehrade, napriek tomu, že som v nej bola niekoľkokrát. Žasnem vždy nad jej majestátnosťou, veľmi intenzívne vnímam silnú energiu, ktorá tam prúdi a magickosť tohto miesta. Páčila sa mi aj návšteva Živej vody v Modrej. Doteraz som nikdy nebola v akváriu so živými rybami. Konečne som videla naživo najväčšiu sladkovodnú rybu VYZU, ktorá sa pred časom bežne vyskytovala aj v Dunaji. Nemôžem vynechať aj nádherné stromy v parku Buchlovického zámku, ktoré poskytujú silný zážitok a veľkú úctu ľudí, ktorí sa o ne starajú a udržiavajú celý park v nádhernej symbióze. Napokon ma očarila okolitá príroda a v neposlednom rade prívetivosť tamojších ľudí. Slovácko má moje srdce.

Marika:
Ďakujem za skvelú spoločnosť a mimoriadne nádherné zážitky. Prvý krát som bola na území Slovácka a vôbec v tejto časti Južnej Moravy, pre mňa raj pre oči a dušu. Moja bázeň a pokora patria katedrále VELEHRAD, obdiv k jej výzdobe maliarskej, sochárskej. Mám satisfakciu, že som na vlastné oči videla ocenenie pápeža p.Pavla II.-ZLATÚ RUŽU. Ešte viac zosilnel môj pocit sympatií k Moravákom po návšteve múzea Slovácka v Uherskom Hradišti. Odporúčam vidieť na vlastné oči.
Úžas nad prírodou som zacítila v prekrásnom prostredí farmy, kde okrem iného som bola priam očarená akváriom a jeho osídlencami tak raritnými ako je veľkolepá ryba VYZA.
A zámok Buchlovice- krásny a nádhera stromov v parku, tak ÚŽASNOM sa nedá opísať. RADOSŤ TAM ZABLÚDIŤ.

Svetlanka:
Na pobyt som sa tešila, predpokladajúc, že nás bude asi ako v Bzinciach pod Javorinou. Vyrazili sme z Bratislavy, Sonička ako šofér Zuzka, Marika a ja, hneď od začiatku super zostava. Počas cesty sme sa dozvedeli, že náš konečný počet bude sedem – Majka, Ivan, Vlasta a my (s jednou Vlastou som sa zoznámila v Bzinciach pod Javorinou). Dorazili sme, Hotel Adamatino pri Luhačovickej priehrade nás vítal a zvítali sme sa všetci. Na takéto pobyty sa teším, lebo je dosť priestoru a podmienky umožnia, aby sme sa bližšie zoznámili s novými kamarátmi. V Luhačoviciach sme sa stretli v komornej zostave, bolo to úžasné, aj tam som zistila, koľko toho máme navzájom spoločného. Nebol problém vymyslieť si program, vybrať miesta, ktoré by sme chceli navštíviť. Aj počasie nám prialo, občas trochu spŕchlo, až v nedeľu pršalo a ochladilo sa, ráno bol + 1 stupeň. Vychádzky promenádou a okolo priehrady v Luhačoviciach, návšteva baziliky aj podzemia vo Velehrade, návšteva Slováckeho múzea v Uherskom Hradišti venovaná Slovácku a histórii, s archeologickou výstavou, návšteva Živej vody v Modrej aj terária, nášteva Buchlovického zámku s prekrásnymi záhradami i ďalších krásnych zákutí, boli umocnené našimi spoločnými zážitkami a Vami priatelia. Dávno som sa tak nenasmiala, ako posledný večer na izbe č.214, tak dobre nespala, ako prvý večer, nepoznávala toľko krásnych miest v úžasnej spoločnosti.
Ďakujem Majka, že si mala taký skvelý nápad a vymyslela výlet do Luhačovíc , a mohla som ísť s Tebou, Ivanovi za pekný výklad, príjemnú spoločnosť a prezentáciu pripravovanej fotoknihy z výletu, Vlastičke za to, že som Ťa mohla lepšie spoznať a stretla niekoho blízkeho, Soničke za bezpečný odvoz a pozitívnu energiu, ktorú okolo rozdávaš, Zuzke, za krásu, energiu a rozvahu, ktorú rozdávaš a Marike za úsmev, pohodu a lásku, ktorú šíriš vôkol seba. Pri Vás som sa cítila sama sebou, bola som šťastná, ďakujem

Luhačovice 2019 fotky

,

Cyklo-peší výlet na Malý Slavín – 1. máj 2019

Správa z Prvomájovej túry Endorfínu 1. 5. 2019.

Časť „Pešiaci“: Rača – Malý Slavín a späť.

FOTO

 

Účastníci: Alenka, Evka s rodinkou, Janka, Katka, Klaudika, Ľudka, Monika, Ivan, Marcel, Rišo1, Rišo2, 2 priatelia z Jaskáča.

Keď sme 10 minút pred limitom s Jankou dorazili na račianske miesto stretnutia, čakal tam už terénne maskovaný Rišo1, kým obďaleč objavujeme opustenú Katku a rozháňame jej obavy, že dnes si pôjde opekať sama. V krátkom čase sa postupne zvítame s ďalšími priateľmi so záujmom spoločne stráviť tento nádherný slnečný deň v blahodarnom náručí lesa.

O 10:10 Marcel odpočíta štart a vyberáme sa okolo kalných vôd kúpaliska, popri amfiteátri do ústia Knižkovej doliny, kde si počkáme na dohodnuté stretnutie s Evkou a jej rodinkou. Modrá serpentína nás nenáročne prevedie strmým úbočím Malej Bane a na nasledujúcom návrší sa dohodneme s Evkou, že oni budú pokračovať podľa detského tempa, pokiaľ budú vládať – turistická značka a mobilná navigácia im nedovolí zablúdiť. Základná skupina, zozadu spoľahlivo istená Rišom, postupne obchádza Malú Baňu a na lesnej ceste zaspomína na krásny jazyk predkov pri historickom pamätníku Floriana Brichtu: „Tady na temto míste vúz ho prejel a porad zemrel 31 mája 1871“. Na turistickej križovatke Vypálenisko pretíname hrebeňovú Štefánikovu magistrálu, ktorá si vyžiada zvýšenú pozornosť pre súvislú premávku cyklistov. Krása prírody nás očarí na slnkom zaliatej rozkvitnutej Pánovej lúke s čerstvo zelenými lipami. Tu sme sa krátko občerstvili a absolvovali sme prvý fotonástup pred Marcelovým statívom. Odtiaľto sme sa už poľahky skotúľali do údolia Vydrice a zakrátko sme sa zvítali s našimi cyklokamarátmi na piknikovej lúke Malého Slavína.

Na spiatočnú cestu si časť „pešiakov“ zvolila pochod cez Železnú studničku, siedmi členovia sa vrátili naspäť do Rače Marcelovým variantom trasy s obohacujúcimi panorámami zo starej vinohradníckej cesty. Počas putovania na Malý Slavín aj cestou späť panovala jedinečná družná atmosféra, počas ktorej si našiel čas hádam každý na každého a mohli sme sa porozprávať o čomkoľvek, čo nás v živote teší či kvári…

Ďakujeme všetkým za účasť, na ostatných sa tešíme nabudúce; zapísal Ivan.

 

Cyklisti

Cyklistická sekcia sa postretala o 10:00 hod., pred bývalou Vojenskou nemocnicou. Počkali sme ešte 10,- min., či sa náhodou neobjaví nejaký oneskorenec a vyrazili sme. Bolo nás 6 dospelých dve dievčatká, ktorých otecko sa volal Maroš G..

Účastníci: Maroš, jeho dcérky Maťka a Paulínka, Ivan G., Peter G., Jožko M., Mišo K., Milan P.. Pali B. sa pridal až na Malom Slavíne, keďže išiel z opačnej strany (od Rače).

Po úvodnej štartovnej fotografii sme pomaličky vyrazili. Väčšinu cesty sme nechali viesť Maťku, aby nám udávala tempo. Tempo udávala naozaj slušné a skutočne na svoj vek 9 rokov podávala výborný výkon. A vôbec obe dievčatká vynikali výborným správaním, nereptali, nefňukali… Maroš môže byť na svoje dcéry hrdý…. Času sme mali dostatok, takže sme si mohli dovoliť aj malú pauzu na Železnej studničke, kde si poniektorí dali kávu, čaj, či pagáčiky. Stúpanie bolo mierne, ale dosť dlhé. Maťka šliapala do pedálov ako skúsená pretekárka a celú cestu, okrem prestávok a záverečného, asi 100 metrového stúpania, nezosadla z bicykla. Maroš trpezlivo, bez reptania taktiež podával heroický výkon, nakoľko mal okrem veľkého ruksaku vzadu a mäkkých pneumatík, aj záťaž v podobe Paulínky, ktorá si celú cestu držala v ruke romanticky púpavu.

Na Malom Slavíne nás čakalo voľné ohnisko a riadne mokré drevo. Po určitom úsilí sa nám nakoniec podarilo založiť oheň. Medzitým, ako sme čakali na pešistov sme si začali opekať rôzne mäsové výrobky. Po asi  pol hodine sa objavili prví pešiaci. Zvítali sme sa tak, ako sa patrí na našincov. Marcel  začiatok fotografovania zveril svojej manželke Alenke a potom na záver naštartoval už tradičný dron, aby ním urobil nevšedné zábery našej skupiny z nebeskej výšky.

Panovala veľmi priateľská atmosféra, ktorá však panuje takmer vždy na našich stretnutiach. Poponúkali sme sa, poopekali dobroty, podebatovali – vážnejšie i s humorom a pomaly sa začali rozchádzať. Jedna časť išla smerom na Raču, druhá na Železnú studničku. Jedni išli skôr, iní sa ešte pri opekaní trochu zdržali. Naspäť to bola pre cyklistov oddychovka, nakoľko sme celú cestu išli z kopca. Na konci cesty Paulínka aj s púpavkou v sedačke zaspala.

Pekná akcia sa vydarila a tešíme sa na ďalšiu o rok. Zlatá špajla patrí jednoznačne Maťke za podaný výkon a pohodové správanie!

 

Milan P.