,

Vianočný stolnotenisový turnaj 24.11.2018

FOTO

Tradičný turnaj sa tešil  mimoriadnemu záujmu. Sedemnásť súťažiacich a dvaja štedrí a prajní diváci, resp. diváčky, Monika Š.Janka M., ktoré nás pohostili výbornými domácimi koláčikmi a dobrou náladou, to tu už dávno nebolo. Na záver sme mali problém zmestiť sa do dohovoreného časového limitu a museli sme si pol hodinku doplatiť, aby sme turnaj mohli celý odohrať.

Jožko Ž. otvoril turnaj krátkou rekapituláciou dejín našich turnajov a zahájil žrebovanie do skupín.

Účastníci turnaja: Beatka M., Janka K., Hanka B., Ivanka M., Monika, Ž., Michal B., Vlado Z., Juraj S., Sveťo H., Paľo B., Ivan G., Adrián H.,  Andrej H., Ondrej M., Jozef Ž., Mário P., Milan P.

Bodové ohodnotenie prvých ôsmych súťažiacich

1. Sveťo H.         – 14 bodov
2. Hanka B.       – 10 bodov
3. Milan P.        – 10 bodov
4. Paľo B.          – 10 bodov
5. Ivanka M.     – 4  body
6. Adrián H.     –  4 body
7. Ondrej M.     –  2 body
8. Ivan G.          –  2 body

Nakoniec z tejto početnej skupiny sa najlepšie umiestnil Sveťo H., za ním na druhom mieste Hanka B. a ako tretí skončil Milan P., ktorý si toto miesto veľmi váži, lebo v takej konkurencii, aká sa dnes zišla, to bolo veľký úspech. Ovocné ceny, plné vitamínov, odovzdali najlepším Hanka, VladinoIvanka.

Ale nakoniec sme to uzavreli. Skonštatovaním, že najdôležitejšie bolo prísť a nie zvíťaziť. Veľmi si to, že prišla, pochvaľovala Beatka.

Turnaj sa niesol v dobrej atmosfére, ako to  vždy na našich športových stretnutiach býva. Aj sme sa nasmiali a tí, čo práve nehrali sa aj porozprávali na rôzne naše  témy.

Ostatné nech dopovedia fotografie.

Milan

Výlet na raketovú základňu

Vychádzka – nedeľa 11.11.2018, 10:00

 

Miesto stretnutia : Dubravka, dom kultury – zastavka Alexyho. Stoja tu spoje 4, 5, 20, 23, 27, 83, 84

Trasa: Dúbravka, dom kultúry – Dúbravská hlavica – Devínska Kobyla – Devín

Správa z vychádzky

Účastníci: Svetlana, Pišta, Arturko, Ľubka, Vladko, Matej, Miško, Milan, Peťo, Heňo, Jožko, Mário, Michal, psíci Dorka a Dodo.

Dva dni pred vychádzou mi volal Miško z Hraničnej, či môže prísť. Miško, si vždy vítaný, rovnako ako aj ostatní klubisti od vás.

Aj náš Matej volal, že ako vlastne tieto vychádzkyto fungujú a že by sa tiež rád pridal. Rád som Ťa videl Matej. A mimochodom všetko najlepšie k dnešným narodeninám.

Takže sme sa ráno zvítali, zagratulovali si a vyrazili smer raketová základňa.

Spočiatku som ako určovač smeru tápal, keďže som sa nevedel rozhodnúť, či pomáhať Jožkovi pri udržiavaní čistoty Dúbravských zelených plôch v zmysle zákona určujúceho povinnosti majiteľov psov, alebo či mám radšej udávať našej skupine smer a tempo. Do role majiteľa psa sa mi po krátkom, ale intenzívnom zamyslení dostať nepodarilo a tak som sa vydal k bezradne postávajúcej skupine, hľadajúcej turistickú značku, alebo iný záchytný bod dávajúci nádej, že sa domov dostaneme ešte dnes a ešte pred zotmením. Naštastie poradili Mário s Vladkom a pani v navigácii dodala istotu pokračovať v naplánovanej trase.

Na raketovú základňu sme došli už asi trošku vyčerpaní, lebo Svetkin a Pištov vnúčik Arturko sa potkol o porezal si rúčku na rozbitom skle. Našťastie to nebolo nič vážne a hlavne sme vybavení lekárničkou aj na takéto prípady.

Mňa raketová základňa celkom prekvapila, ale aj pobavila. Ani neviem ako, ale plynule som v reči прешиел до рускэго языка. Och prepáčte, ospravedlňujem sa. Ale naozaj som nebol jediný, kto sa takto rozcitlivel. Tento nostalgický  zážitok zahnal až strach o Mateja, ktorého priestory hangárov pre rakety protivzdušnej obrany z dôb nie až tak dávno minulých uchvátili natoľko, že sa vybral na prieskum útrob pahorku Dúbravská Hlavica. ”Mateeeej, kde siiii, vraaaaať saaaa, saaaa, saaaa”.

Potom sme ešte vybehli na vyhliadkovú vežu, čo je, ako sme sa dozvedeli, pozostatok rakety, trochu si vydýchli a vydali sme sa ďalej

No a vtedy sa začali diať zvláštne veci, ktorých pravý zmysel mi zostal utajený, ale som si istý, že Peťo mi uspokojivé vysvetlenie podá. Malý Artutko, ktorý, sa ešte pred chvíľou viezol na Vladkovi, chytil druhý dych, vytvoril s Peťom pakt proti bielovlasému deduškovi ( Heňo ), Pištovi a Milanovi a nastala nemilosrdná slovná vojna zahŕňajúca rôzne laserové obranné systémy, neviditeľné oblečenia, nadprirodzené schopnosti a taktické skrývanie sa v lese. Veľa som z toho nepochopil, ale čo mi bolo jasné je, že Arturko s Peťom rozobrali deduškov do stavu, v ktorom by aj transformer usedavo plakal.

V takomto bojovom rozpoložení sme došli až k Vladkovmu záhradnému domčeku, kde sme sa naobedovali. Vďaka za pozvanie Vladino.

Ozaj a na ceste späť sme ešte stretli strom MNOHO. To je taký veľmi pekný strom, ktorý sa oplatí vidieť. Ja si myslím, že na novoročnej vychádzke na Kobylu sa pri ňom určite zastavíme.

Ďakujem vám všetkým za dnešnú vychádzku. Dávam 9 protileteckých obranných rakiet z 10-tich, kvoli, z mojej strany, pokrivkávajúcemu začiatku.

PS1: Pre tých, čo sa o Mateja trochu báli, mám potešujúcu správu. Matej sa našiel a vrátil.

PS2: Čestný paroh by som dal rád Arturkovi, lebo napriek chorému srdiečku je veľký bojovník a kamoš.

Zapísal: Michal B.

Vychádzka na Kamzík

Dna 1.XI sme využili pekný jesenný deň a vyrazili na malú vychádzku zo Sliačskej (odbočka z Račianskej oproti Figaru) najskôr pomedzi domy a vilky, neskôr lesom až na Somársku lúku na Kolibe a potom na zastávku MHD.

Prechádzku sme stihli v naplánovanom rytme a čase.

Medzi turistami boli:
Mario a Laura, Michal, Marianka, Vlado. Kvôli deťom sme zobrali našu kamarátku Emoke a jej dcérku Lauru s psom Rubi, Katka, Jasminka, Viki a ja. Na bicykli okolo nás pár krát presvišťal Ivan B.

A potajomky nám oproti išiel Bohuš, ktorý sa pred nami zrazu zjavil ako duch lesa

Ďakujem všetkým zúčastneným. Na záver sme si dali spoločný desiato-obed.

Tomáš