Prechádzka po Šurskom pralese, január 2019

„Turistický výlet do šúrskej rezervácie pri Sv. Jure

 

Zraz o 10.00 hod. 27.1.2018 za mostom cez Šúrsky potok.

 

Popis príchodu na miesto zrazu:

 

Pred Jurom (a veľkými logistickými skladmi) cca.  500 m pre prvými semaformi odbočiť doprava na vracák (treba veľmi spomaliť, aby sme ho

neprebehli) a potom po asfaltke smerom akoby do BA, súbežne s hlavnou cestou sa asi po 1 km dostaneme na most cez šúrsky potok. Hneď za ním je malé parkovisko a to je miesto zrazu.

 

Trasa podľa kondície a počasia cca. 5 až 8 km.

 

Prevýšenie cca. 1 m – kto si vyskočí aj 2 m.

 

Počasie: polojasno, mierne pod nulou, skoro bezvetrie (Ľubko je jaká rosnička – uvidíme či to vyjde 🙂 pozn. M.B.)

 

Telefón: 0907 114 121, L. Sládek“.

 

PS: Tešíme sa s Ľuboškom v nedeľu na Vás priatelia. Ak by ste mali logistický problém, volajte Ľubkovi, alebo teda aj mne, aj keď navigovanie po telefóne nie je moja silná disciplína  – Maja t.č. 0911 014 583.

 

Ahojte kamaráti milí,

 

aj keď ako som avizovala v pozvánke na dnešnú prechádzku, naše športové jadro sa momentálne nachádza na Kubínskej holi, nedeľná vychádzka bola na podnet Ľubka Sládeka zorganizovaná v tradičnom čase o 10.00 hod. v Šúrskej rezervácii (to je tam, kde sa narodil Ľudovít Šúr :-). Napriek zdravotným komplikáciám Ľubka zo soboty a mojej veľkej sobotnej obave zo zasypania snehom (čo sa v nedeľu ráno potvrdilo, ale vozidlo sa podarilo

vyhrabať) sa prechádzka aj úspešne uskutočnila. Stretli sme sa na mieste zrazu 3 ks – Ľubko, ja a Stanko z Jaskáču. Aj keď mapka trasy a miesta zrazu priložená k pozvánke bola úplne jasná, ešte sme pre istotu ešte cca. 14 minút čakali, či sa nejaká duša zblúdeného klubistu neobjaví. Bol to však konečný počet účastníkov a ukázalo sa, že ideálny (ideálny by bol akýkoľvek počet účastníkov, aký by samozrejme prišiel, ideálny je vždy ten počet, ktorý je, pozn. aut.). S úsmevom sme vyrazili do miernej hmly, ktorá počas celej vychádzky vytvárala krásnu a mystickú atmosféru.

Bolo cca. – 2 stupne pána Celzia, takže žiadna ruská zima a ohľadom poveternostných podmienok je dôležité spomenúť aj čerstvo napadanú vrstvu snehu. Všetky tieto faktory spolu krásne hrali a ladili – spolu s nami samozrejme. Prešli sme si tieto končiny krížom krážom, okolo zamrznutých jazierok a krásneho dreveného kostolíka, postaveného na počesť Ľubkovho narodenia, čo hneď aj avizoval okoloidúcim turistom, ktorí nám vyhotovili spoločnú fotku. Počas cesty sme mali príjemné rozhovory o všeličom, o stromoch, o pravekom osídlení, o jabĺčkach, o hubách, o bylinkách a o všetkom možnom. Po ceste sme minuli aj pár majestátnych dubov, ktoré vyžarovali úžasnú energiu múdrosti z prežitej minulosti (keď si prestavíme, že zažili ešte časy Márie Terézie) v tejto prítomnosti. Keď nás cesta zaviedla okolo jedného z mnohých jazierok, museli sme preskakovať nezamrznuté vodné plochy, takže prevýšenie trasy bolo nakoniec ten cca. 1,5 m. Vychádzka nám trvala asi hodinku a 20 minút a keďže nedisponujeme žiadnymi meracími zariadeniam, defenestrálnym odhadom je možné určiť dĺžku trasy na 5 km a 734 m. Tempo sme mali svižné a také bolo aj celé toto predpoludnie, jednoduché skvelé. Som zaň veľmi vďačná. Ku koncu sme si dali nejaké tie prísľuby na plánovanie ďalších vychádzok, ktoré Vám budeme priebežne odhaľovať.

 

Ďakujem priatelia za to, že ste a že Vám môžem zaslať túto správu.

 

Krásnu nedeľu ešte a vidíme sa v stredu.

 

MB.

Lyžovačka na Kubínskej holi, január 2019

Kubínska hoľa, január 2019

Správa z výletu

Tak ako každý rok, aj na tomto lyžiarskom zraze nás tu niektorí športovci čakajú už od utorka. Snehu je neúrekom a na lyžovačku počúvame zatiaľ väčšinou chvály. Je síce trochu zima a občas zasneží, ale na svahu sa dá vydržať kľudne celý deň.

Štvrtok, 24.1.

Postupne sa schádzame. Každé stretnutie a každé objatie zahreje, s niektorými sme sa videli naposledy presne pred rokom, s niektorými ešte nikdy. Po večeri dáme dohromady stoly, povieme nejaké organizačné pokyny a svojimi slovami sa predstavíme. Potom si vezme slovo Marcel a ponúkne nám na zamyslenie tému Abstinencia a šport. A hneď zatína do živého, keď popisuje, ako si dokážeme na športe uletieť a ako si pri ňom musíme strážiť hranice tak ako pri všetkom. Niektorí s ním súhlasíme, ďalší tvrdíme, že šport nám iba pomáha a nemáme v ňom žiadny únik ani prehnané ambície. V závere konštatujeme, že prínos športu pre abstinenciu a pre život ako taký je nesporný, pokiaľ si doňho nenápadne nenamontujeme závislosť. Pomaly sa rozchádzame do izieb a tešíme sa na zajtrajší deň.

Piatok, 25.1.

Aňuška P. je už od včerajška poriadne chorá, berieme ju teda do Kubína na vyšetrenie a máme v pláne návrat do Bratislavy. Stav je však taký vážny, že Laura s Aňuškou ostávajú na nemocničných lôžkach a bývalý šéf výpravy (medzitým stihol veliteľstvo odovzdať Palovi B.) sa vracia do hotela. Palo B. mu veľkoryso ponúka voľné lôžko vo svojej izbe, pani prevádzkarka však na základe dlhoročných skúsenosti jeho ponuku zamieta. V určitom veku vraj už treba rešpektovať súkromie.
Prevažná časť účastníkov sa vrhá na svah. Je piatok, čiže ľudí nie je až toľko ako cez víkend. Ľudka sa vyvezie až pod vlek Skibusom a naspäť sa odvážne vracia peši, za čo si vyslúži niekoľko uznanlivých pohľadov od pohodlných šoférov. Eva s Mirom odchádzajú na Oravský hrad, odkiaľ prinesú niekoľko naozaj vydarených dobových záberov. Večer sa podľa rokmi overenej tradície presúvame na plaváreň v Dolnom Kubíne. Najväčší zážitok z nás majú určite plavčíci, lebo zrejme sa im bežne nestáva, že si tam príde zablbnúť 15-členná partia s vekovým priemerom 55 rokov (a do toho rátam aj sedemročnú Mišku).

Sobota, 26.1.

Na programe je stále lyžovanie. Evka Č. s Milošom odchádzajú na bežkársku túru (zvolili podobnú trasu ako vo štvrtok, ale prešli asi o sedem kilometrov viac, čiže dokopy možno aj 25). Marcel si obúva skialpy a vrhá sa na hrebeň. Všetkých ostatných kolegov necháva ďaleko za sebou, ale potom mu príde akosi smutno, tak to otočí a ešte raz ich všetkých pozdraví. Evka M. s Edom a s deťmi volia tentoraz zasnežený kopec za hotelom, kde sa im podarí odhrabať nikým nestráženú trampolínu. Na zimu celkom neobvyklá aktivitka. Monike s Ľudkou sa podarí zohnať motorové vozidlo, tak sa doňho nenápadne naložia a inšpirované Evkou s Mirom trielia tiež na Oravský hrad. 660 schodov, ľudia! Svalovica alebo smrť. Tesne poobede má Miro K. na svahu nepríjemnú nehodu. Odvážajú ho do nemocnice, kde vysvitne, že má zlomenú ramennú kosť. Tvári sa pritom tak, ako keby si narazil palec, ale nie je to úplne sranda. Večer preňho prichádza syn a berú ho do nemocnice v Ružinove na operáciu. Držíme palce. Inak lyžiarskych nehôd bolo tento rok viac, spadol aj Palo V. a do Janka nabúral zozadu nepozorný snowboardista. Musíme dávať bacha, chlapi, nech môžeme prísť aj nabudúce. Večer máme hodnotiace kolečko a ďalšie zamyslenie. Výsledkom hodnotenia je, že sa sem vrátime aj o rok. Tému zamyslenia vyberá tentokrát Palo B. a debatujeme o tom, akým spôsobom upevňujeme svoje rozhodnutie abstinovať. Palovi B. sa dokonca podarí dostať pár slov aj z Pala Z. Katke H. to možno vyjde nabudúce.

Nedeľa, 27.1.

Asi desiati sa ideme ešte lyžovať, Marcel sa ešte raz prebehne na skialpoch a Natálka má dohodnutú ďalšiu hodinu lyžovania (videl som ju v akcii, budúci rok nás všetkých schová do vačku). Ľudka nás vyprevádza na svah, hrdinsky sa tam zdrží takmer dve hodiny a vracia sa s nami späť do hotela. Lúčime sa. Ďalší ročník za nami a zároveň ďalší ročník pred nami. Laura s Aňuškou sú stále v nemocnici, ale Aňuška je už v poriadku, v pondelok nás určite pustia domov. Ďakujem, priatelia.

Vychádzka do Rusoviec

Vychádzka
20.1.2019, 10.00 hod.
Kaštieľ Rusovce Rusovský park
Miesto stretnutia: budova Slovenskej pošty, Gerulatská ul., Rusovce (v pozadí Evanielický kostol)
Trasa: Rusovský park – Kaštiel Rusovce – Rusovský park
Vzdialenosť: cca 7 km Prevýšenie: cca 0 m
Trvanie: 2,0 – 2, 5 hodiny Doprava: MHD
Kontakt: Roman W., 0905 477-843 Počasie:
Info: Kaštiel Rusovce leží v mestskej časti Bratislavy – Rusovce a bol postavený v roku 1840. Svoj príťažlivý vzhľad
nadobudol uplatnením romantizujúceho slohu tzv. windsorského typu napodobňujúci anglickú gotiku. Pri kaštieli sa rozprestiera
majestátny Rusovský park, ktorým sa prejdeme. Z domu si môžeme zoberať čajík, dačo malé pod zub a po skončení vychádzky
môžeme pokračovať v peknom nedeľnom popoludní, napr. teplým obedom doma.
Teším sa na vás

Vychádzka na Biely kríž

Dátum a čas:                   13.1.2019, 10.00 hod.

Miesto stretnutia:         zastávka električiek Detvianska (Rača)

Trasa:                               Detvianska – Piesky – Biely kríž (Klinec) – Červený kríž

Vzdialenosť:                    cca 7 km

Prevýšenie:                     cca 350 m

Trvanie:                            2,5 – 3 hodiny

Doprava:                          MHD

Kontakt:                           Roman W., 0905 477-843

 

Poznámka:                      Milí kamaráti, pozývam Vás na nedeľnú vychádzku do prírody. Počasie nám bude priať a zvolil som trasu vhodnú pre deti aj seniorov. V polke výletu si dáme pauzu, najeme sa toho, čo si donesieme z domu, dáme teplý čaj a vrátime sa po tej istej trase naspäť.

Teším sa na vás

 

Účastníci: Martin, Vlado Z., Julko 😊, Jana Z., Štefan K, Svetlana, Michal K., Klaudia B., Mário P., Monika Š., Michal B., Mariana M., Miška S., Tom Ď., Nina B., Marcel R., Paľo B., Roman W., Yveta V. labrador Kevin

 

13.01.18, 10:00 hod.

WAO, Bratislava je super! Máme to všade blízko; Viedeň, Budapešť, Brno a na skok do krásnej prírody. A, keďže máme zimu, zopakovali sme si tradičnú vychádzku do Rače na Červený kríž.

Na miesto som dorazil 9.45 hod. spolu s Yvett, s ktorou sme túto vychádzku robili pred rokom… Medzičasom som sa naučil, že v pozvánke treba skontrolovať na mhd.sk aj názov zastávky…. …a stálo to za to, pretože zastávka sa počas roka premenovala z Detvianska na Cintorín Rača.

10 08 hod. sme boli všetci zídení. Veľmi ma potešili Merry s Katkou a vnučkou, ktorí nás prišli odprevadiť na vychádzku, a aj účasť Beatky M., ktorá s nami išla 30 min. a potom sa vrátila naspäť. Vďaka dievčatá za účasť!

10 10 hod. sa Pišta rozhodol vyraziť a hneď sme si určili „prvého“, a „posledného“, ktorým bol Michal B.

Potešil som sa, že na vychádzku prišli aj skúsení turisti, a hneď som mal istotu, že ma nenechajú v štichu, keď nebudem vedieť prečítať značku na strome… Dlho netrvalo a na displeji telefónu vidím „volá Marcel“, ktorý mi oznámil, že „idem s vami“ a touto krásnou prírodou nás previedol, pretože najlepšie pozná zľadovatenosť ciest, ktoré denne behá.

Po hodine a pol pomalým tempom sme sa dostali na Červený kríž, kde sme sa na chvíľu zložili, občerstvili čajom a jedlom, ponúkli ovocím a zeleninou a druhú časť vychádzky sme išli po odhrnutej ceste. Vychádzka trvala 2.40 hod. a podľa môjho krokomeru sme prešli 10,5 km.

Myslím si, že sme prežili jedno pekné a milé dopoludnie, do ktorého nám aj počasie prialo.

Čestný paroh získava naša kamarátka Miška S., ktorá napriek tomu, že je teenegerka, išla s nami, dospelákmi, na vychádzku.

 

Ďakujem, kamaráti, že ste prišli. Potešili ste ma.

Zapísal: Roman W

Foto: Marcel