Vychádzka – sobota, 11.11.2017, 13:00

 

Miesto stretnutia: Košarisko (rekreačná oblasť za Borinkou)

Trasa: Košarisko – Prepadlé – Kozí chrbát – Salaš – Košarisko

Trvanie: cca. 3 h

Vzdialenosť: cca. 11 km

Prevýšenie: 225 m

Počasie: teplota cca. 6 – 8 °C, polooblačno, zatiaľ sú tam nakreslené nejaké zrážky tesne poobede, možno nás to minie

Doprava: autami

 

Kontakt: Mário – 0908 126 006

 

Poznámka: Netradičná sobotňajšia a poobedňajšia vychádzka. Túto trasu sme ešte nešli, je pomerne nenáročná, nie sú tam žiadne šialené výstupy ani zostupy a napriek tomu pôjdeme kúsok po hrebeni (Kozí chrbát a zostup k Salašu po červenej). Keďže sa začína už okolo pol piatej stmievať, vezmime si pre istotu okrem čaju aj baterky.

 

Účastníci: Mišo, Katka, Ivanka, Danka B., Diana, Danka Ď., Heňo, Rišo, Mariana, Laura, Mário

 

Správa z cesty:

 

O trištvrte na dvanásť volá Katka, či ju má kto odviezť na výlet. Dohodne sa s Mišom. O štvrť na jednu nakladáme Marianku pred dúbravským Lídlom a rútime sa smerom na Stupavu. Volá Mišo, že budú pár minút meškať. Volá Ivanka, že budú pár minút meškať.
Pred jednou sme na Košarisku. Vonku je pomerne zima, takže sedíme v aute a čakáme. Prvá prichádza Ivankina posádka, tesne po nej Heňo so synom Rišom. Volá Mišo, že trochu blúdia a nech ešte chvíľu vydržíme. Je pomerne chladno, takže k slovu sa dostávajú čiapky, bufy, rukavice a čaje. O pol druhej sme komplet, dáme si úvodnú fotku a vyrážame po zelenej smerom do lesa.
Doobeda bol pekný slnečný deň, teraz sa začína trochu mračiť. V lese je prekvapivo blatisto, všetci jedenásti sa tisneme na úzkom vyvýšenom stredovom pásiku, ktorý je trochu pevnejší, a zaryto postupujeme vpred. Zatiaľ robíme minimálne prestávky, aby sme zbytočne nechladli. Kondične sme na tom celkom rovnako a držíme sa pokope.
Pri rozdeľovníku Kozí chrbát stretávame úplne náhodou Laurinho brata na bicykli. Určite to presne takto malo byť, lebo keby sme vyšli z lesa o minútu neskôr, už sa minieme.
Pokračujeme po červenej, cesta má príjemný klesajúci trend. Bez nejakých mimoriadnych zážitkov okrem plných pľúc zdravého lesného vzduchu a plných úst aj uší všelijakých láskavých slov sa dostávame k rozdeľovníku Salaš. Marianka sa bezradne obzerá, kedy už teda prídeme k tomu salašu, sadneme niekam do tepla k stolu a trošku si zajeme. Tak prosím pekne žiadny salaš tu už nestojí, jeme aj pijeme postojačky a v našom minikruhu koluje domáci cukinový koláčik z Jankinej pece, kokosové guľky a banány z dúbravského Tesca a slané praclíky z predajne U starého otca.
Urobíme si ešte jednu fotku a uháňame ďalej po modrej, ešte máme pred sebou zhruba hodinku. Svetla je zatiaľ dosť, napriek sklzu na štarte sa k čelovkám nakoniec možno nedostaneme.
Prechádzame okolo zlovestných močiarov, potom okolo kúska zelenožltého lesa uprostred hnedej jesene všade naokolo, a nakoniec sa vynoríme na asfaltke kúsok od áut.
Záverečná fotka, lúčenie, výmena posádok, odjazd. Pane, ďakujeme ti, že na nás ani v týchto chladnejších dňoch nezabúdaš a že si udržal tmu aj dážď na uzde. Prídeme aj nabudúce.

 

Čestný paroh: Mišovi. Na poslednú chvíľu dostal do auta najprv Katku a potom aj Marianku a postaral sa o ne ako o vlastné.