Výlet na hrad

NEDEĽNÁ VYCHÁDZKA – SAD JANKA KRÁĽA A BRATISLAVSKÝ HRAD

Nedeľa 1. marca 2015, 10:00

Zraz: 10:00 Parkovisko na Krasovského (medzi divadlom Aréna a Mýtnym domčekom na Petržalskej strane bývalého Starého mosta)

Trasa: Divadlo Aréna – Tyršovo nábrežie – Most SNP – Beblavého ulica – Bratislavský hrad – Námestie Alexandra Dubčeka – Mudroňova ulica – Strmá cesta – Dvořákovo námestie – Most SNP – Sad Janka Kráľa – Divadlo Aréna

Trvanie: cca 3 hodiny.

Počasie: 2° – 6° C, snáď jasno, viac v nedeľu na www.okno

Opäť jedna rodinná (aj kočíková) vychádzka do Starého mesta po oboch stranách nábrežia Dunaja. Napriek tomu, že Starý most je v rekonštrukcii, stretneme sa na parkovisku pri jeho zbytkoch a snáď nových základoch na Petržalskej, pravej strane Dunaja. Prejdeme sa po Tyršovom nábreží a cez Nový most sa premostíme pod dóm Svätého Martina. Po Beblavého ulici sa dostaneme k Žigmundovej bráne Bratislavského hradu a popozeráme sa, čo nového na Hradnom vrchu a na Hrade samotnom. Potom sa okolo budovy Parlamentu dostaneme k nenápadnej Strmej ceste, ktorá je skutočne strmá a privedie nás opäť k Dunaju k River parku. Po Dvořákovom nábreží a Novom moste sa presunieme späť na Petržalskú stranu aby sme prechádzočkou v sade Janka Kráľa ukončili nedeľnú vychádzku.

Výlet k Červenému domčeku

Vychádzka – nedeľa 22.2.2015, 10:00

Miesto stretnutia: Košarisko (nad Borinkou)
Trasa: Košarisko – Staré Hájne – Pod Kamenným vŕškom – Lintavy (Červený domček) – Košarisko
Vzdialenosť: cca. 13 km
Prevýšenie: cca. 180 m
Trvanie: cca. 3,5 hodiny
Počasie: teplota -2 – 4 °C, pravdepodobne pekný slnečný deň bez zrážok
Doprava: autami

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:
Turistický okruh po lesoch, časť vedie po lesných cestách a časť po asfaltke. Obedovú prestávku si dáme pravdepodobne pri Červenom domčeku cca. o pol jednej až jednej, jedlo si treba vziať so sebou. Na Košarisku je celoročne otvorený bufet, po skončení túry možnosť doplnenia zásob. Na niektorých úsekoch bude určite ešte sneh, snehové návleky výhodou.

Účastníci:
Juro, Georgios, Hela, Edita, Inge, Saša, Vašo, Ivan, Mário

Správa z cesty:
Cesta na Košarisko je ťažko zjazdná. Džordžo to dokonca kúsok za Borinkou v jednej chvíli vzdáva, ale keď okolo neho previští Edita na svojom Puntiaku (Fiat Punto), opäť v sebe kriesi nádej a spolu s Jurom prichádzajú na miesto stretnutia v tesnom závese za závodným Fiatom. Ďalšia posádka sú Inge so Sašou, posledný prichádza Vašo. My s Helou sme na štarte samozrejme prví, to snáď netreba nejako zvlášť zdôrazňovať.
Po úvodnej fotke vchádzame do lesa a prehrýzame sa ťažkým vodnatým snehom smerom k Starým Hájnym. Napriek zlým predpovediam vyšlo slnko, asi bolo zvedavé, čo za partiu sa v takomto teréne púšťa na cesty.
Ideme mimoriadne disciplinovane v husom pochode, občas prehodíme nejaký ten vtip (ako napríklad Edita o ľadovom medveďovi, ktorému je strašná zima; neviem, prečo jej ten vtip napadol práve na tejto túre) alebo nejakú tú veselú príhodu zo života. Všetky pokusy o vytvorenie diskusných dvojíc stroskotávajú na úzkom vyšliapanom chodníku pre jednu osobu.
Pri rozdeľovníku Staré Hájne si dávame kratučkú pauzu a púšťame sa do zostupu. Sneh postupne mizne a výrazne sa otepľuje. Skupina sa nám delí na mužskú a ženskú časť (sily sú vzácne vyrovnané) a preberané témy sú zjavne mimoriadne delikátne, pretože vzdialenosť medzi nami je čoraz väčšia. Dobiehame sa až za Kamenným vŕškom, pretože nie je zrejmé, kade pokračuje naša trasa.
OK, našli sme sa a pokračujeme smerom k Červenému domčeku. Máme výborné tempo, už o trištvrte na dvanásť sa rozkladáme na pohostinných stoloch a vyberáme obedový proviant. Rozhovor sa točí najmä okolo starej Bratislavy, na ktorú je najväčší odborník Juraj. My mladší iba mlčky prikyvujeme a niekedy zakontrujeme vetou typu „To som sa práve narodil“. Vašo sa od nás odpája, nadväzuje záhadné telefonické spojenie a počas rozhovoru obchádza okolo Červeného domčeka. Pôvodne síce tvrdil, že pracuje s recyklovaným odpadom, ale podľa mňa je tajný realitný agent a práve Červený domček niekomu predáva.
Máme dojedené a čaká nás posledný najmenej upravený úsek cesty. Po miernom výstupe opäť klesáme, prechádzame okolo polozamrznutej vodnej nádrže a vynárame sa na asfaltovej ceste, ktorá vedie do Lozorna. Pár metrov pred autami nám ide oproti akýsi povedomý cyklista a áno, je to Ivan! Tak to je fantastické stretnutie, Ivan vstal ráno 4:30, aby stihol prísť zo Senca do Pezinka a cez Pezinskú babu a Lozorno sem na Košarisko. Za jeho úctyhodný výkon sa s nami môže odfotiť. Svojou odmenou je mimoriadne poctený, však uvidíte na fotkách .
Pane, ďakujeme ti za krásne počasie, ktoré si pre nás objednal, za vytrvalé nohy, ktoré si na nás vypestoval, a za energiu, ktorú sme si mohli z tvojho lesa odniesť. Vidíme sa.

Čestný paroh: Helene. Bola na turistike prvý raz a nachystala nám výborné ovocné pohostenie.

Výlet na Kramáre

Vychádzka – nedeľa 15.2.2015, 10:00

Miesto stretnutia: Koliba, konečná zastávka trolejbusu č. 203
Trasa: Koliba – Kamzík – Krásna Hôrka, NOÚ – Kamzík – Koliba
Vzdialenosť: cca. 6 km
Prevýšenie: cca. 250 m
Trvanie: cca. 3 hodiny
Počasie: teplota -3 – 2 °C, polooblačno
Doprava: autami resp. MHD (trolejbus č. 203)

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:
Nenáročná prechádzka ponad Kramáre, bude sa dať ukončiť aj v polovici cesty. Cieľom cesty je zakývať do okna nášmu momentálne hospitalizovanému kamarátovi Ľubošovi S. Ak ho medzitým pustia do domácej opatery, nepôjdeme z Kamzíka na Kramáre, ale dáme si okruh po modrej a vrátime sa späť na Kolibu. Sneh sa zatiaľ nechystá opustiť lesy, treba sa dobre obuť aj obliecť.

Účastníci:
Pali, Klaudika, Jožo Su., Danka S., Danka Ď., Juro, Georgios, Peťo, Jožo St., Jožko Ž., Magda, Vlado, Ľubka, Mariana, Laura, Mário, Čiba

Správa z cesty:
Ráno nakladáme pred Lídlom Danku Ď. a fujazdíme na Kolibu. Na Kramároch nás začne sledovať podozrivé biele vozidlo s košickou EČV. Snažíme sa mu ujsť, križujeme sídlisko aj uličky na Kolibe, biely Ford je nám však stále v pätách. Rezignujeme a parkujeme na konečnej trolejbusu č. 203. Čakáme. Z podozrivého bieleho vozidla vystupujú dvaja kukláči Jožko Su. a Danka S., ich násilný prepad však zmaria mierumilovný Jožko Ž. s Magdou, ktorí práve zostupujú z kopca.
Vystrojíme sa na cestu a schádzame k zastávke, pretože sme tam zazreli Vladina s Ľubkou. Medzitým sa rozrástli o ďalších turistov, takže nakoniec nás je 15. A to ešte volá Mariana, že je pri Vojenskej nemocnici a že za nami príde k bufetom.
Vyrážame ulicou smerom k bežeckej trati, ktorú objavil Jožko Su. a doteraz sa mu ju darí udržovať v prísnej tajnosti. Našľapujeme s najvyššou opatrnosťou, aby sme mu náhodou nepoškodili zabehané koľaje, ale je to ťažké, pretože všade sú kopy snehu a šmýka sa. Radšej sa teda odpájame po modrej značke a cez vyjazdenú somársku lúku prechádzame smerom k bufetom, pričom sa snažíme vyhýbať deťom na superrýchlych boboch, ktoré sa nám neustále mihajú pod nohami.
Dávame si krátku pauzu na občerstvenie a lúčime sa s Jožkom Ž a s Magdou. Vraj majú povinnosti, ale ja si skôr myslím, že ich odradila ďalšia trasa s prudkým klesaním a následným prudkým stúpaním. Pôvodne chcela odradiť aj Marianu, nakoniec si to však rozmyslela a ostala s nami až do samého konca.
Na Spariskách sa odpája Jožo S. aj s Čibou. Čiba sa na Kolibe vyoblizovala asi s dvanástimi psami rôznych plemien od čivavy až po afganského chrta a zrejme sa už v pustom lese začínala trochu nudiť, takže sme Jožov odchod v tento chladný deň prijali s chladným porozumením.
Zvyšok partie sa vracia k bufetom, kde sa delíme na dve skupiny. Srdečne sa lúčime a jedna skupina ide pod Vladinovým vedením hore na televíznu vežu na čaj a na výhľad. Druhá schádza v priateľskom rozhovore naspäť k autám. Ako sa neskôr dozvedáme, vo veži bola okrem kaviarne aj obrazová galéria a výhľad bol ozaj nádherný. Škoda len, že Peťo si nemal kam sadnúť a musel sa voľky nevoľky pobrať domov.
Pane, ďakujeme ti za tento krásnym slnkom a krásnymi ľuďmi prežiarený deň a nadeľ stokrát viac, ak sa ti dá.

Čestný paroh: Mariane. Napriek tomu, že si pomýlila miesto štartu, nevzdala to a dobehla nás na Kolibe. Peťovi. Dávno s nami nebol a za ten čas sa mu podarili v živote veľké veci. Geogiosovi. Zrejme to myslí s Mladými srncami vážne, lebo si kúpil nové turistické topánky.

Lyžovačka na Kubínskej holi – 2015

FOTO

Lyžovačka na Kubínskej holi

5. – 8. februára 2015

Účastníci:  Ivanka M., Alexandra M., Elenka M., Vlado S., Miška S., Alo S., Sonička S., Pali B., Klaudia B., Braňo B., Goro V. a jeho priateľka Anna, Ivan G., Janko D., Majka G., Majkine vnučky Natálka a Ninka, Janka Z. Vladino Z., Milan P. Janka K., Paľo V. Elenka V., Jozef M., Anka M., Edo M. Evička M., Evičkina Natálka, Evička Č., Miloš Č., Katka H., Dada Š.

Už piatu sezónu sme strávili peknú lyžovačku v krásnom prostredí Kubínskej holi. Hotel BELEZ, ktorý bol svojimi profesionálnymi i ľudskými službami významným faktorom pri našom rozhodovaní, rozhodol, že si túto lyžovačku zopakujeme aj na budúcu sezónu. Dvadsaťosem dospelých a štyri deti, od 1 roka po cca 11, tvorilo našu výbornú partiu. Ako sme postupne prichádzali, personál nás vítal takmer s rodinným prístupom. Bolo vidieť, že sa z našej prítomnosti úprimne tešia. Niektorí, ktorým sa štyri dni málilo, prišli už v utorok. Tí nám hneď podali správu, aké sú podmienky na lyžovanie a boli veľmi dobré. V piatok nás síce trochu potrápil silný vietor, ale všetko sa vynahradilo v sobotu, kedy svietilo nádherné slniečko, teplota bola slabo nad nulou a panovalo takmer bezvetrie.

Vo štvrtok, po večeri, sme si urobili tradičné zoznamovacie koliesko. Pritom bola daná ponuka všetkým zúčastneným, aby využili možnosť vypovedať svoj problém, ak by nejaký mali. Nikto sa neprihlásil, a tak sme pokračovali vo vzájomnom predstavovaní sa. Na záver večera sa rozlúčili s nami Katka H. a Dada Š., ktoré boli ubytované v neďalekom penzióne u Sovy, nakoľko náš hotel už praskal vo švíkoch. Pôsobili ale veľmi vytešene, lebo boli bez detí a vyslovene si užívali tento pocit, že sa chvíľu môžu venovať sebe a čerpať nové sily do ďalšieho života. Tým, že s nami nebývali, boli od nás tak trochu odsadené a nezúčastnili sa ani záverečného sedenia, lebo si naplánovali kúpanie v Dolnom Kubíne. Škoda.

V piatok sme sa postupne podopravovali hotelovým skibusom na pľac. Keďže bola celá hoľa zasnežená veľkým množstvo snehu (údajne 85cm), a teda mal každý možnosť nájsť si svoj svah, z dôvodu roztratenosti sme sa dosť málo na svahu stretávali, čo mnohí pri záverečnom hodnotení aj ľutovali, lebo po iné roky to boli príjemné oddychové stretnutia. Skrátka osud tak chcel. O to lepšia bola atmosféra večer po príchode do hotela. Veľmi veselo bolo pri stolnom tenise, kde sme objavili niekoľko nových talentov, akými boli Elenka M., či Anička M.. Aj Pali B. bol spokojný, lebo si dobre zahral s Milanom P. A nasmiali sme sa do popuku. Bohužiaľ v sobotu sa už hrať nedalo, lebo domáci potrebovali ping-pongáreň na oslavu kohosi narodenín. Popoludní sme mali voľný program, ktorý Milan s Jankou využili na už tradičnú návštevu kubínskej galérie, kde si s veľkým záujmom prezreli výstavu olejomalieb a pastelov Janka Alexiho a fotografie fotografa Breira. Ivan G. s Jankom D. si zobrali na starosť vnučky Majky G. Natálku a Ninku a hybáj do dolnokubínského bazéna. Všetko dobre dopadlo!  Deti boli zlaté, dokázali sa vyhrať (najmä malá Miška) medzi množstvo hračiek v ping-pongárni a vôbec im nevadili dospeláci so stolnotenisovými raketami.

Sobota bola nádherná, ale trochu smolná pre Vladina Z., ktorý zhodou nešťastných náhod a iných lyžiarov spadol pri vysadaní zo sedačky a privalil si pravú ruku vlastným telom. Nuž, riadne mu ruka pri zápästí napuchla, a tak sa radšej vybral do mesta na RTG. Našťastie nič nemal zlomené, len narazené, ale bolelo to vraj viac ako zlomenina. Lyžovania sa však nevzdal, aj keď pri tom riadne trpel, hrdina. Aby toho nebolo málo, ochorela nám aj malá Natálka Evičky M., a tak Edo rozhodol, že nebudú riskovať, keď jej teplota stúpala na 39 st. a rozhodli sa predčasne odísť. Ale, aby to nebolo len o úrazoch a chorobách, spomeniem ešte našu bežkársku partiu v podaní Evičky Č., Miloša Č., Anky M., a Jozefa M., ktorá si užila krásne výhľady v slnečnom počasí. Prišli už na sklonku dňa síce trochu unavení, ale s rozžiarenými tvárami a bez úrazu. Sonička s Klaudiou a Ivankou si v rámci individuálneho programu urobili zopár menej náročných, ale i náročnejších prechádzok a túr do okolia. Ich tváre pri návratoch prezrádzali spokojnosť. V sobotu sa od nás oddelili Majka G. s vnučkami Natálkou a Ninkou, lebo v nedeľu ich čakala ďalšia lyžovačka.

V nedeľu už sa väčšina po raňajkách začala chystať na odchod. Počasie sa zhoršilo, začalo snežiť a predpovede počasia neboli príjemné. Len Vladino s Ľubkou, ktorá prišla v sobotu a vystriedala Vladinovu dcéru Jajku, ešte ostali lyžovať do pondelka.

Počas záverečného hodnotenia všetci vysoko hodnotili úroveň ubytovania a služieb personálu hotela BELEZ a vyslovili sa za opätovný návrat na budúci rok. Len Ivan G. sa vyslovil za zmenu prostredia, lebo on má rád zmeny, ale že sa prispôsobí väčšine, a tak sa prispôsobil. Všetci účastníci vyjadrili spokojnosť aj s dobrou, nekonfliktnou  partiou. Našlo sa veľa priestoru aj na individuálne rozhovory na vážnejšie témy, týkajúce sa našich  i iných problémov. Milan P. na záver  poďakoval miestnemu personálu za perfektné služby a ľudský prístup, s prísľubom, že o rok sme tu znova.

Milan P.