Chcete dlho žiť? Nechoďte k lekárovi

Netreba sa chorobami zbytočne zaoberať. Nehovorte o problémoch druhých, nehľadajte zbytočné signály, že trpíte rovnakými syndrómami ako vaša kamarátka a mali by ste navštíviť lekára, lebo ste určite chorá.
Ak si sami budete stanovovať diagnózu, stáva sa z vás okamžite pacient. Najskôr hypochonder. Je rozumné, chodiť preventívne na prehliadky. Ak máte pocit nekomfortu, radšej sa informovať, čo sa s vašim telom deje. Ak to však s návštevou lekára preháňate, pokojne môže byť z vymyslenej choroby skutočná.

Prečo nechodiť s každou bolesťou k lekárovi? Tým, že sa odovzdávate do absolútnej starostlivosti lekára, prestávate byť v liečbe aktívni. Potrebujete skôr vlastný doping, ako sa spoliehať na to, že vám zo všetkého pomôžu iba predpísané tabletky.

 

Zdravotníctvo je tiež obchod

Aj preto sa tak darí podnikateľom, ktorí sa venujú práve zdravotníctvu. Tí budú prosperovať zrejme naveky. Liečenie chorôb je výborný biznis. Uzdravením pacienta sa nemocnica vlastne stáva stratovou.

Aj keď sa to možno zdá pritiahnuté za vlasy, ale poznáme mnoho prípadov tunelovania a korupcie s farmaceutickými firmami. Zmeny sa stále čakajú na úrovni platov lekárov. Byť dnes pacientom znamená testovať na sebe nové lieky, platiť si za každý, aj mierny nadštandard.

Mnoho predpísaných liekov a ošetrení je zbytočných. Aj preto netreba chodiť lekárovi, keď to nie je nevyhnutné. Zamyslite sa, čo vám chce telo naznačiť. Aj sami viete, čo vám chýba, prečo sa cítite zle. Prevencia je dôležitá v stomatológii a gynekológií, tam netreba nič podceňovať. Ľahko zvýšený cholesterol však nie je smrteľná choroba. Rozhodujte o svojom zdraví a liečte sa trochu aj sami.

Autor: Mia

 

Lieky užívajú, aj keď nemusia. K závislosti majú blízko

Bratislava – Lieky užívajú aj ľudia, ktorí by ich vôbec nemuseli brať. Faktorov, prečo sa tak deje, je viacero. Podľa lekárov z Fóra nezávislých názorov je na príčine tlak farmaceutických spoločností, ako aj nekritickosť lekárov a nezáujem pacientov.

Ako hovorí Ladislav Laho z Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici, farmapriemysel má schopnosť skrze rôzne cesty vytvoriť aj u zdravého človeka pocit, že potrebuje lieky. Aj preto podľa neho stúpa počet ľudí, ktorí sa stávajú závislí od rôznych chemických zlúčenín.

Priblížil, že napríklad spotreba statínov, ktorými sa znižuje cholesterol, stúpla za posledných šesť rokov až o 400 percent. „Už nikto netuší, kde je hranica, ktorí ľudia už tieto lieky nepotrebujú,“ komentoval.

Všetko „vyrieši“ tabletka

Imunológ a alergológ ružinovskej nemocnice v Bratislave Stanislav Janota prízvukuje, že vyše polovica výdavkov v zdravotníctve nejde na akútne život ohrozujúce choroby, ale na lieky a zdravotnícke postupy, ktoré sú určené na choroby zo zlej životosprávy ľudí.

„Ľudia s vysokým tlakom namiesto toho, aby sa pozerali na svoju životosprávu, ďalej solia, ďalej sa správajú neracionálne, a keď dostanú liek, tak ich to uspokojí. Majú pocit ochrany, a o to viac môžu hrešiť na svojom zdraví,“ vysvetľuje.

Pripomína, že zaujímavým fenoménom je napríklad užívanie liekov proti bolesti. Tá má človeku signalizovať, že čosi nerobí správne, že niekde v tele je problém. Keď teda človek užíva lieky proti bolesti, chémia ju tlmí, no porucha sa stupňuje. Nasleduje užívanie väčšieho množstva silnejších liekov. K závislosti už takto niet ďaleko.

Janota poznamenal, že ako alergológ si všíma, že ak napríklad už zdravý človek, ktorý bral antialergiká, prestane dané liečivá užívať, trpí pocitom svrbenia na celom tele. Svrbenie potom môže v pacientovi evokovať, že nie je celkom v poriadku a ďalej si liek preto vyžaduje.

Môžu si za to aj pacienti

Na zbytočnom užívaní liekov majú svoj podiel aj pacienti. Tí niekedy z ordinácie odchádzajú krútiac hlavou, ako je možné, že im lekár nepredpísal žiadny liek. Preto sa lieku dožadujú za každú cenu inde.

Veľkým problémom sa stáva, ak pacient užíva viacero liekov naraz. Medzi látkami totiž môžu vznikať rôzne interakcie, ktoré nemusia zdravotný stav posúvať tam, kde je žiaduce. Zlé výsledky z laboratória sa potom zasa riešia ďalšími liekmi, opäť stúpa spotreba.

„Starí ľudia navštevujú viacerých špecialistov – internistu, ortopéda, kardiológa, očného lekára, kožného lekára. Každý z nich predpíše nejaký liek. Potom sa stáva, že pacient je hospitalizovaný aj s 15-položkovou dennou medikáciou,“ hovorí Branislav Sepeši z Onkologickej kliniky Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrici.

Problém pri užívaní viacerých liečiv vidí aj v tom, že lekári nie sú v súčasnosti dostatočne uzrozumení s krokmi kolegov. „Postoj lekárov aj na otázku pacienta, či sa lieky nebudú biť, je: ´toto nie je moja parketa, nebudem kolegovi liezť do kapusty, predpisujem tento liek a som presvedčený, že interakcie nenastanú´.“

Podľa neho by pomohol lekár „koordinátor“, ktorý by vedel posúdiť, čo môže ktorá kombinácia liekov so sebou priniesť.

Viac kritických lekárov

Do predstavy o tom, čo treba a čo netreba užívať, však vstupujú aj samotní lekári. A to najmä vo vzťahu k tlakom farmafiriem, ktoré lobujú za svoje lieky, za to, aby s nimi na receptoch lekár nešetril a hľadal choroby, kde sa dá.

„V týchto rokoch sme s kolegami robili grafy a ako pribúdal počet alergológov, tak pribúdal počet alergií. Ako pribúdal počet ľudí, ktorí sa zaoberali hľadaním deficitov imunity, tak pribúdal počet imunodeficitov medzi našimi deťmi, a to sa týkalo každého okresu,“ vysvetľuje Janota.

Viac kritiky by podľa neho zniesli aj štúdie, ktoré farmafirmy prezentujú na rôznych konferenciách. Hovorí o takzvanej kontaminácii medicíny založenej na dôkazoch.

Podľa neho sa v mnohých štúdiách môžu nájsť mnohé sporné body, ktoré sa tam zvyknú nenápadne prepašovať. „Väčšina lekárov nehľadá, či to bolo naozaj skúmané, ale z prednášky si to zapamätá. Až sa to stane učebnicovou skutočnosťou.“

ww.aktualne.sk

 

Závislosť

Závislosť je v medicíne podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie choroba (teda nie len prejav slabého charakteru či vôle), a to choroba definovaná takto: duševný, prípadne aj telesný stav, ktorý je charakterizovaný prítomnosťou naliehavej túžby alebo nepremožiteľnej potreby opakovane a periodicky privádzať do svojho tela príslušnú látku.

Alternatívny názov pre drogovú závislosť je toxikománia (slovo pochádza z gréčtiny: toxikos – smrteľný, jedovatý; mania – šialenstvo). Niekedy sa nesprávne označuje názvom narkománia. V psychológii je definícia rozšírená aj o túžbu a potrebu po istých formách správania. Závislosť (návyk) je nekontrolované nutkanie opakovať svoje správanie bez ohľadu na jeho dôsledky. Závislosť patrí do odboru klinickej psychopatológie.

Rysy závislosti

Prejavy závislosti na určitý predmet závislosti môžeme zhrnúť nasledovne[1]:

  • silná túžba a rastúca chuť po predmete závislosti
  • znížené sebaovládanie (súvisí počiatkom, ukončením alebo množstvom užívania predmetu závislosti)
  • zvyšovanie tolerancie voči predmetu závislosti a následné zvyšovanie dávok
  • možné abstinenčné príznaky po vysadení (psychické: podráždenosť, depresívnosť, agresivita, ale môžu sa vyskytnúť i silné telesné príznaky)
  • pokračovanie v užívaní škodlivej látky či v nebezpečnom správaní i napriek jasným dôkazom o škodlivosti
  • zanedbávanie povinností, rodiny, priateľov, koníčkov…

Delenie

Závislosti môžeme rozdeliť podľa predmetu závislosti na dve hlavné skupiny:

  • drogové závislosti
  • návykové konanie (závislosti na určitých činnostiach).

Drogové závislosti sa delia podľa užívaného typu drogy:

  1. alkoholo – barbiturátový typ (napr. Diazepam, Lexaurin, Xanax, Neurol, Meprobamat)
  2. amfetamínový typ
  3. kanabisový typ (napr. hašiš, marihuana)
  4. kokainový typ
  5. halucinogénny typ (napr. Mescalin, LSD)
  6. opiátový typ (napr. Alnagon)
  7. solvenciový typ (napr. čuchanie toluénu, acetónu)
  8. nikotinizmus
  9. kofeinizmus

Tento zoznam drogových závislostí vytvorila Svetová zdravotnícka organizácia[2]. Nezahŕňa alkoholizmus, aj keď alkoholické nápoje sú jedny z najčastejšie užívaných drog.

Návykové konanie môže byť mimoriadne rôznorodé, ako príklad spomedzi mnohých môžeme uviesť nasledujúce závislosti:

Príčiny

Pre mechanizmus vzniku závislosti existuje viacero teórií a medicínsky výskum ostatných rokov posunul túto problematiku o veľký krok vpred. Významnú úlohu vo patobiológii vzniku závislosti zohráva tzv. endokanabinoidný systém /EKS/, ktorý bol objavený v 80-tych rokoch minulého storočia. Ľudské telo si aj samé produkuje svoje vlastné drogy-narkotiká. Ich účinok sa prejavuje cez príslušné receptory. Ich aktivácia ovplyvňuje početné neurohormonálne systémy organizmu.

Endokanabionoidný systém organizmu spoluzodpovedá nielen za vznik závislosti na niektorých návykových látkach. EKS získal svoj názov od rastliny konope /Cannabis sp./. Účinnými psychoaktívnymi látkami, ktoré konopa obsahuje sú lipofilné alkaloidy, nazývané kanabinoidy. Tie pôsobia, podobne ako ďalšie drogy v ľudskom tele o.i. prostredníctvom aktivácie 2 typov kanabinoidných receptorov CB1 a CB2 /CB, z angl. cannabinoid/.

Predklinickými štúdiami na zvieratách sa dokázalo, že CB1 receptory sú exprimované centrálne, v rôznych oblastiach mozgu, ale aj periférne, v kostrovom svalstve, tukovom tkanive a pečeni. Aktivácia týchto receptorov spoluzodpovedá na úrovni CNS za psychotropné účinky, má však aj celkový anabolický efekt na organizmus. Dochádza však k narušeniu energetickej rovnováhy. Význam stimulácie CB2 receptorov je viac menej neznámy. Sú prevažne súčasťou membrán bielych krviniek.

Prirodzenými aktivátormi, agonistami týchto receptorov sú látky telu vlastné – endokanabinoidy – odvodené od kyseliny arachidonovej s autokrinno-parakrinnými účinkami – anandamid a 2-arachidonylglycerol. Pozoruhodné je, že aktivita EKS je za normálnych okolností nízka. Endokanabinoidy sa syntetizujú za normálnych okolností on demand a hneď podliehajú rýchlej degradácii. Stimulácia je teda iba krátkodobá a obmedzená na tie bunky a tkanivá, ktoré boli vystavené stresu akéhokoľvek druhu a zvyčajne končí, keď sa organizmus z prechodného nerovnovážneho stavu zotaví. Niektoré chronické patologické stavy ako napr. dlhotrvajúci nadmerný príjem potravy. alkoholu, nikotínu a iných drog, stresu v užšom zmysle slova /veľa práce, vysedávanie pri PC, nedostatok pohybu/, vedú k dlhotrvajúcej a nadmernej stimulácii EKS , a z toho vyplývajúcich psychotropné ale aj mnohé metabolické a vaskulárne dôsledky .

Summa summarum, príčiny vzniku závislostí sú: 1. patofyziologické

  • Chemické pôsobenie drogy: Užitie určitého minimálneho množstva drogy vedie k závislosti. Drogy viac či menej ovplyvňujú činnosť celého organizmu aj prostredníctvom CB receptorov ako súčasti endokaninoidného fyziologického systému ľudského tela.

2. psychosociálne

  • „Samoliečba:“ Ľudia, ktorí trpia fyzickými alebo psychickými ťažkosťami v dôsledku choroby, zlej životosprávy alebo nezdravého prostredia, siahajú po alkohole a iných drogách ako po prostriedku, ktorý im na krátky čas prinesie úľavu, zriedkavejšie (ťažšia dostupnosť) si pokútne zháňajú návykové upokojujúce lieky a (hlavne mladí ľudia) sú náchylnejší neodolať ponúknutej ilegálnej droge.
  • Podľahnutie okoliu: Ak je droga súčasťou subkultúry (napr. marihuana alebo heroín) aleb dominantnej kultúry (napr. alkohol, cigarety, nikotín), k vzniku závislosti môže viesť snaha „zapadnúť“ do skupiny.

Súvisiace duševné poruchy

U osôb, ktoré podľahli nejakej forme závislosti, sa častejšie ako u ostatnej populácie môžeme stretnúť s nejakou formou duševnej poruchy. Niektoré z týchto porúch môžu byť príčinou vzniku závislosti, a niektoré zase sprievodným javom pretrvávajúcej závislosti, či následkom nejakej formy závislosti. Duševné poruchy súvisiace so závislosťou môžeme rozdeliť nasledovne[3]:

  • Poruchy, ktoré vznikli a boli prítomné v čase pred vznikom závislosti. Tieto poruchy môžu byť často aj príčinou, prečo sa človek môže stať závislým na droge, alebo inak, požívanie drogy či návykové konanie môže v tomto prípade byť aj formou pokusu o samoliečbu duševnej (v prípade drogy postihnutý môže siahnuť za drogou legálnou či nelegálnou, alebo zvýšiť dávkovanie lieku, ktorý predpísal lekár – napr. sedatíva, drogy, alkohol…).
  • Poruchy, ktoré sú priamym dôsledkom trvajúcej závislosti a intoxikácie drogou. Väčšina z nich po prerušení užívania mizne, niektoré však mávajú dlhodobejší vplyv na duševný stav (napr. užitie silných stimulantov vyvoláva následne stav ubitosti a depresívnu náladu), sú však aj také drogy, pri ktorých sa následky intoxikácie zjavujú ešte aj o niekoľko týždňov (príkladom je užitie niektorých druhov halucinogénnych látok).
  • Poruchy nemajú súvislosť s intoxikáciou, no vznikli v dôsledku užívania drogy či návykového konania. Príkladom môže byť postraumatická stresová porucha, ktorá vznikla ako reakcia na šokujúci zážitok (napr. smrť kamaráta ako následok užívania drogy).

Obmedzenie slobody osobnosti

Závislosť znamená obmedzenie slobody osobnosti.

Napriek tomu si privykajúca osoba pri vytváraní závislosti po dlhú dobu neuvedomuje svoje obmedzenia či iné negatíva vyplývajúce zo vznikajúcej závislosti. Neskôr sa pokúša chorobný stav spojený so vzniknutou závislosťou popierať a odvykaniu sa spravidla po dlhú dobu bráni. Odvykanie v pokročilom štádiu sťažuje aj výskyt telesných abstinenčných príznakov, ktoré si pri odvykaní vyžadujú často komplexnú nemocničnú starostlivosť.

Závislosť ako deformácia vášnivosti

Podľa Dr. Pándy László sa závislosť vytvára deformáciou prirodzenej a zdravej vášnivosti[4].

Ľudská vášeň sama osebe nie je prejavom choroby. Súvisí s efektívnou činosťou mozgu, predovšetkým s činnosťou amygdaly. Amygdala je časť mozgu, kde sídlia city (v prípadoch, keď sa pretnú dráhy medzi amygdalou a ostatnými mozgovými centrami, dochádza k neschopnosti posudzovať citový význam udalostí, čo vedie k úplnej nerozhodnosti a strate motivácie[chýba citácia]). Zdravý človek periodicky prežíva vášeň napr. v spojitosti so zaľúbenosťou, s tvorivou činnosťou a pod., prežívaná vášeň mu dodáva oduševnenie, podporuje kreativitu, ľudskú vynaliezavosť, vedie k plnému prežívaniu života.

Dr. Pándy László tvrdí, že závislosť sa oproti zdravej vášnivosti uskutočňuje na redukovanej intelektuálnej, emocionálnej a zážitkovej úrovni bez patričných pocitov zmysluplnosti a naplnenia. Ich absenciu postihnutý nahrádza postupným stupňovaním svojich zážitkov.

Wikipédia

Utrácanie peňazí stimuluje rovnaké časti mozgu ako droga

ČTK | 24. marca 2009  22:19

Míňanie peňazí je ako droga, pretože stimuluje v mozgu centrá spojené s niektorými druhmi závislostí; pričom u ľudí s väčšími príjmami je tento pocit silnejší, a to aj v prípade vyšších cien. Utrácanie peňazí je ako droga, pretože stimuluje v mozgu centrá spojené s niektorými druhmi závislostí; zistili nemeckí vedci pomocou testov na dobrovoľníkoch. Testy okrem iného odhalili, že u ľudí s väčšími príjmami je tento pocit pri utrácaní peňazí silnejší, a to aj v prípade vyšších cien. Ekonómovia tento druh správania označujú ako „peňažná ilúzia“. Vedci však zatiaľ nepriniesli dostatočné psychologické vysvetlenie, prečo táto teória funguje.

Nemeckí špecialisti pod vedením Armina Falka z Bonnskej univerzity podrobili 18 dobrovoľníkov sérii testov, ktoré boli zamerané na odlišnosť ich rozhodovania pri nákupe v závislosti na rozdielnych príjmoch a cenách produktov. Vedci stanovili dve úrovne príjmov, pričom jedna z nich bola o 50 percent vyššia ako tá druhá. Dobrovoľníci s väčším množstvom peňazí však mali v katalógu aj o 50 percent vyššie ceny tovarov. Vedci im súbežne skenovali mozog, aby zmerali úroveň aktivity v jeho prednej časti nazvanej ventromediálna prefrontálna kôra, ktorá je spojená s pocitom odmeny. Zistili, že jedinci s väčším príjmom mali pri utrácaní peňazí tento pocit intenzívnejší, aj keď ich reálna kúpna sila bola rovnaká ako u dobrovoľníkov s nižšími príjmami.

„Tento výsledok znamená, že aktivácia odmeny vo všeobecnosti rastie s príjmom; ale bola výrazne vyššia v situáciách, keď nominálny príjem a ceny boli vyššie o 50 percent. To podporuje hypotézu, že činnosť ventromediálnej prefrontálnej kôry sa týka peňažnej ilúzie,“ vysvetlil Falk, ktorý spolu s kolegami uverejnil štúdiu v aktuálnom vydaní odborného magazínu Proceedings of the National Academy of Sciences. „Ekonómovia sú tradične skeptickí v názore na peňažnú ilúziu, ale posledný behaviorálny dôkaz tento pohľad spochybňuje,“ dodal Falk.

http://zdravie.pravda.sk

Diaľnice v mozgu

24. února 2010 v 13:33 | vat.pravda.sk |  Články

 

Droga je len jedným z podstatných faktorov pri vzniku závislostí. Závislosť si môžeme predstaviť ako stav, ktorý vzniká v trojuholníku, kde sú okrem drogy prítomné ešte ďalšie dva závažné faktory – osobnosť a prostredie. Určité osobnostné znaky umožňujú rozvoj závislosti – napríklad vôľová slabosť, emočná nezrelosť a sklon k rizikovému správaniu. Svoju úlohu hrajú aj rôzne faktory prostredia. Dôležité je, v akom type spoločnosti žijeme, aké sú prevládajúce zvyky. Napr. v moslimskej spoločnosti sa človek ťažko stane závislý od alkoholu, na druhej strane sa však ľahko dostane k drogám, ktoré sú legálne. Na Slovensku zase zvykneme oslavovať a vôbec riešiť alkoholom všetko (radosť aj smútok). Príslušnosť k niektorým povolaniam umožňuje ľahší vznik niektorých typov závislosti (napr. ľudia pracujúci v pohostinstve majú ľahko dostupný denný prístup k alkoholu). Okrem týchto troch faktorov sa často stáva spúšťacím momentom mimoriadna udalosť (napr. sklamanie, neúspech v škole, v práci a podobne).

 

Všetky vymenované príklady však majú svoj základ v zmene organizácie niektorých mozgových dráh. Máme v mozgu centrum odmeny, slasti (nazývané nucleus accumbens). Pri „vhodných“ a opakovaných podnetoch sa vytvoria dráhy, ktoré sa končia v čelných lalokoch mozgovej kôry. Tieto dráhy pretrvávajú dlhodobo, takže aj po dlhšom prerušení konzumu drogy sú stále v pohotovosti. Mohli by sme ich prirovnať k diaľniciam, ktoré už boli raz postavené, a môžu sa (alebo aj nie) po nich valiť autá. Niečo podobné sa deje po opakovanom kontakte s drogou aj na bunečnej úrovni a na úrovni nervových prenášačov. Preto sa aj pri dlhodobom prerušení pitia či konzumu drogy vytvára pohotovostné nastavenie, ktoré sa kedykoľvek, aj po mnohých rokoch, znovu spustí.

 

Vzdávanie sa slobody

 

Na Slovensku je drogou číslo jeden okrem nikotínu stále alkohol. Nealkoholové závislosti predstavujú významné zdravotné, sociálne a kriminálne riziko, ale konzum alkoholu na Slovensku predstavuje vážnejší problém. Každý obyvateľ Slovenska skonzumuje za rok asi osem litrov 100−percentného alkoholu, čo je vysoká spotreba. Hospitalizácie pre heroínovú závislosť v posledných piatich rokoch klesli. Vzrastá však počet hospitalizácií v psychiatrických zariadeniach pre psychostimulanciá a kanabinoidy.

Veľmi varovné sú prieskumy poukazujúce na konzum psychoaktívnych látok na stredných a dokonca základných školách. Tento trend je nebezpečný. Detský organizmus je zvlášť citlivý na alkohol a drogy, takže v organizme, predovšetkým v mozgu, môže spôsobiť nevyliečiteľné zmeny. Preto sa domnievame, že aj keď jedna dávka drogy nie je nebezpečná sama osebe, spustí celý reťazec zmien správania sa a zmien, ktoré vedú k závislosti. Závislosť nepoškodzuje len organizmus, telo a mozog, ale zo slobodného človeka robí ujarmeného a neslobodného jedinca so všetkými duševnými a spoločenskými dôsledkami.

vat.pravda.sk

Nohavica k úmrtí Amy Winehouse:

Vyspávání, blití? To není život naplno

 

K úmrtí britské zpěvačky Amy Winehouse se vyjadřovali její kolegové, přátelé i novináři. Vlastním a velmi osobním textem přispěl i Jaromír Nohavica. „Droga je ďábel, který si tě omotá železným řetězem, a ucvaknout jej není tak snadné,“ napsal pro regionální vydání MF DNES. Přečtěte si celý jeho text.

Nohavicův text v původním, nezkráceném znění.

Kolikrát jsem přemýšlel, jak bych asi dopadl já ve svém alkoholickém období, kdybych žil v zemi a v časech, kdy by všechna ta drogová svinstva byla tak běžně dostupná jako dnes. Bojím se, že z toho bych se už nevyhrabal. Hluboce smekám před těmi, kdo se dokázali z bludného kruhu vymotat.

Bylo mi smutno, když jsem se dočetl, jak rychlý konec to vzalo před pár dny s Amy Winehouse, britskou písničkářkou. Když jsi závislý, tak jsi hluchý jak pařez. Ta její písnička Rehab je klasickou ukázkou toho, jak kecají všichni alkoholici, jen aby se obrnili před světem. Kolik já už slyšel podobných slov. A kolik z nich jsem napovídal já svým blízkým, když jsem pil: jak to mám pod kontrolou, jak je mi dobře, jak mi svět nerozumí, jak od zítřka nepiju, blablabla. Droga je ďábel, který si tě omotá železným řetězem, a ucvaknout jej není tak snadné, jako když teď v televizi odcvakávají policisti protestující aktivisty od šumavských stromů. Droga ti totiž zacpává uši a zatvrzuje srdce. To není happening.

A těch magických 27 let, kterých se Amy dožila, podobně jako Jimi Hendrix, Janis Joplin, Jim Morrison nebo Kurt Cobain? Když do toho prostě kolem dvaceti spadneš, tak se za těch sedm roků doničíš zrovna tak akorát, abys mohl ve  dvaceti sedmi buď z vlaku vystoupit, anebo odlétnout napořád.

Prý – žili život naplno! Prdlajs. Jaké naplno? Spíše na čtvrt plynu. Já to znám. Opilec si dá v pátek dvě deci vodky a už má pondělí ráno. Chlast žere čas. Celou noc paříš nebo se sjíždíš a pak se dva dny potácíš mezi vědomím a nevědomím. A ten mátožný spánek, vyspávání, motání se, blití a nefungování má být oslavovaný život naplno?

Dneska to není veselé psaní ani čtení, ale musel jsem. Protože Amy uměla. A je ještě tolik lidí kolem, kteří umí jako Amy. Potkávám je. Je mi jasné, že MF nečtou ani feťáci, ani alkoholici, oni si maximálně tak těmahle novinama podloží hlavu ve svém raušovém spánku. Tohle píšu pro vás ostatní. Pro jejich příbuzné, manželky, manžely, známé, kámoše. Věřte starému vlkovi.

Máte-li někoho takového vedle sebe, nedejte už na jeho slova, sliby, vytáčky, ani písničky Rehab. Normálně ho přivažte na přívěsný vozík, zapřáhněte za auto a odvezte někam do léčebny. Daleko od pokušení. Začít se musí tak, že člověk prostě v pondělí ve dvě hodiny odpoledne s tím svinstvem přestane. Strčte ho za bránu, zamávejte mu a nezapomeňte mu říct, že na něho venku čekáte, až se z toho vyhrabe. Bez vás by to nedokázal.

Každá hodina bez drogy se počítá.                        Howgh.

iDnes.cz

 

 

 

Do boja s manželskou krízou

Do boja s manželskou krízou

Hovorí sa, že manželská kríza sa najčastejšie objavuje v strednom veku. Ako sa prejaví a kedy zaklope na dvere nášho partnerského života, sa nedá teoreticky vyhraniť. Každopádne, nie sú to len mýty, ktoré o nej kolujú, ale neodlučiteľný fakt. Skôr či neskôr postihne väčšinu z nás, a my sa tak ocitneme v situácii pripomínajúcej šachovú partiu.

Kríza verzus manželia
Keď sa kríza vkradne do manželstva, začína sa hrať šach! Na jednej strane bojujú manželia, na druhej manželská kríza. Ak vyhrá „ona“, manželstvo je na pokraji zrútenia a čelí rozvodovému konaniu. Smutné, ale pravdivé. Keď ale obaja partneri majú dostatok vôle a snahy prípadné konflikty vyriešiť a záujem na tom, aby vrátili vzťah do pôvodnej podoby, sú na dobrej ceste, ako nad rozohranou partiou s krízou zvíťaziť!

V dobrom i zlom
Do manželstva vstupujeme s presvedčením, že chceme s partnerom zostarnúť. Sľúbiť si však lásku v dobrom aj zlom až „do hrobu“, je nepopierateľne jednoduchšie, ako samotné uskutočnenie manželskej prísahy. Každý z nás vie, že ak chceme, aby láska prežila, musíme sa vo vzťahu permanentne snažiť. Vyhnúť sa však víru každodenného stereotypu zostáva pre väčšinu z nás len zbožným želaním.

Aby z manželstva nezostalo len slovo
Bežné konflikty v manželstve prekonáva každý z nás. Keď sa však povie „manželská kríza“, ide o problém, ktorý úzko súvisí s ochladnutím vzťahu a vo vzduchu visí otázka: „Ako ďalej?“ Odpoveď je jasná z pocitov všetkých postihnutých: „Takto určite nie!“ Trápenie, pocity odcudzenia či osamelosti nás nútia hľadať východisko z danej situácie. Keď už však kríza zasiahne intímnu sféru nášho života a človek si nedokáže predstaviť, ako takýmto spôsobom bude fungovať ďalej, je potrebné, aby sa o probléme komunikovalo. A to otvorene a bez konfliktu. Iba tak nezostane z manželstva len slovo!

Komunikovať a ešte raz komunikovať
Problémy, ktoré stoja v pozadí manželskej krízy, nemožno špecifikovať. Každopádne, či už je to stereotyp, finančné záležitosti, nedostatok porozumenia, strata záujmu o sex alebo množstvo pracovných povinností, nič iné, ako porozprávať sa, nepomôže. Je to prvý krok k úspešnému vyriešeniu celej situácie. Veľakrát však kríza oboch partnerov ničí potichu. Dlhodobé potláčanie pocitov a chýbajúca komunikácia krízu ešte viac komplikuje. Keď dvaja nevedia nájsť východisko spoločnými silami, ale nechcú sa rozísť, mali by vyhľadať odbornú pomoc. Manželské poradne pomohli už mnohým párom tak, že rozlúskli záhadu manželskej krízy a vrátili vzťahu nový lesk.

Kríza môže manželstvo posilniť
Časť tých, ktorí prekonali manželské problémy, vnímajú krízu v pozitívnom zmysle. Tvrdia, že vďaka nej sa znova s partnerom zblížili. Pochopili totižto, ako im na sebe stále vzájomne záleží. Objavili stratenú vášeň, získali opäť pocit stability na pôde manželstva. V malom množstve tak môže byť kríza zmesou, ktorá okorení partnerstvo a vráti vzťahu správnu dávku intimity.

 

Súvisiace články

 

NOCEBO EFEKT

 

Existence efektu placebo je poměrně široce známa, a to již velmi dlouho a nemuseli jsme čekat s jeho prokázáním na mimořádně drahé vědecké výzkumy (viz rčení „Věř a víra tvá tě uzdraví!“). Placebo efekt lze definovat jako pozitivní účinek látky či energie tzv. „objektivně neúčinné“, s tím, že subjekt přijímající tuto látku či energii považuje za objektivně účinnou a tudíž pozitivní účinek předpokládá a očekává. Mnohem méně známý, ale už z logiky věci a provedených důkazů přesto stejně silný je i opačný efekt, pro který se užívá označení “nocebo” z latinského “budu škodit”. Výzkumy efektu noceba ještě zdaleka nedosáhly rozsahu studií placeba (který je víceméně prováděn při výzkumu účinnosti každého léku), ale přesto výsledky jsou již jednoznačně průkazné.
Podobné studie dokazují, že silný a rozšířený efekt nocebo opravdu existuje. Už pouhá obava z nežádoucího nebo vedlejšího účinku léku vede u mnoha lidí k tomu, že se tento účinek skutečně dostaví. Z tohoto pohledu je opravdu velmi zarážející nápis na krabičkách cigaret „Ministerstvo zdravotnictví varuje, kouření způsobuje rakovinu“. Ve světle výzkumů nocebo efektu by se tento výrok dal parafrázovat „Vědecké výzkumy varují, Ministerstvo zdravotnictví způsobuje rakovinu“. Je nutno si uvědomit, že kuřák na tento nápis hledí dnes a denně několikrát až mnohokrát při nákupu cigaret a při vytahování cigarety z krabičky, a tak je možné, že na onemocnění rakovinou plic kuřáků se dnes podílí více tento nápis než samotné kouření.
Když vyjdeme z dnes již nezpochybnitelných vědeckých výzkumů nocebo efektu můžeme učinit dva závěry. Buď jsou na Ministerstvu zdravotnictví diletanti, kteří vůbec nesledují vývoj výzkumů týkajících se zdraví občanů, a zdravotní stav občanů je nezajímá anebo se dokonce jedná o jakýsi skrytý úmysl.
Zde bych si dovolil malou odbočku z hlavního tématu. Je zajímavé si povšimnout, jak název ministerstva (ale pravděpodobně nejen ministerstva) ovlivňuje jeho činnost a zaměření. Nemáme Ministerstvo zdraví, ale Ministerstvo zdravotnictví (přesnější by zejména v poslední době byl název Ministerstvo zdravotnictví a farmaceutie), nemáme Ministerstvo vzdělávání, ale Ministerstvo školství.
Nocebo efekt je daleko rozšířenější v běžném životě než si uvědomujeme a bohužel asi i výrazně častější než efekt placebo. Dal by se také s určitou dávkou zobecnění na efekty mimo rámec pouhého léčebného procesu označit jako negativní programování na rozdíl od placebo efektu, který by se dal označit jako pozitivní programování. Tímto negativním programováním jsme velmi často provázeni od útlého dětství již od svých rodičů pod různými záminkami, nejčastěji záminkou péče o naše zdraví. Téměř všichni známe obvyklá ponaučení typu: „Vezmi si šálu nebo tě bude bolet v krku!“ (pak jsme si ji jednou zapomněli a bolest v krku se skutečně dostavila), „Nepij tu studenou vodu, když si uhřátý!“ „Jestli si nevezmeš svetr, nastydneš se. „Když si nebudeš pořádně čistit zuby, tak se ti budou kazit.“ Toto negativní programování pak pokračuje v dospívání a dospělosti přes učitele a lékaře.
Obzvláště někteří lékaři ve svých prognózách vývoje nemocí dosáhli takřka dokonalosti v negativním programování. Osobní zkušenost po operaci šedého zákalu levého oka: „Nejpozději do čtyř let jste tady s pravým okem.“ Jsou však i horší nemoci, kde předpovídání krátké doby přežití např. u rakoviny je obzvláště zavrženíhodnou formou negativního programování.
Nocebo efekt a negativní programování se však projevuje i v jiných oblastech než je oblast duševních a fyzických chorob lidí. Zvláštní formou a řekl bych v poslední době velmi oblíbenou, jsou negativní vize budoucnosti v různých analýzách, channelingových zdrojích, (ale i filmech), zejména doplňované prohlášeními typu:
– už jsme dosáhli bodu, kdy zvrat není možný
– Země už se rozhodla nepokračovat v transformaci
– lidstvo si nic jiného ani nezaslouží
– nic se nedá dělat, vše je rozhodnuto
Těmto pochmurným vizím budoucnosti většinou předchází analýza současného stavu, ve které je vyjmenováno vše negativní na co si vzpomenete i to, co by vás ani nenapadlo. „Nevyváženost“ těchto zpráv (ala zprávy na Nově) ve smyslu totální absence čehokoliv pozitivního, je zcela evidentní a bylo by v každém konkrétním případě velmi zajímavé, zda vychází z depresivní negativity autora, či je z nějakého důvodu úmyslná. Pokud se někdo opravdu snaží o komplexní pohled, nemůže přece nevidět i mnoho kladných prvků existujících či probouzejících se v lidské společnosti.
Dalším oblíbeným prvkem je snaha vsugerovat nám bezmoc vzepřít se jakkoliv danému osudu, protože to není v našich silách. Občas bývá ponechána naděje spočívající v tom, že nás někdo zachrání, což bývá většinou bůh nebo mimozemšťané.
Zdá se, že u takovýchto návodů k pesimistické pasivitě jaksi chybí smysl přenášení informací tohoto typu na širší okruh lidí. Pokud vyloučíme snahu o úmyslné působení nocebo efektu, což samozřejmě zcela vyloučit nemůžeme, nezbývá mnoho důvodů pro šíření těchto negativních zpráv na rozdíl od článků, jejichž motivem je „Lidi probuďte se“.
Proto je nutno vnímat všechny informace týkající se předpokládané budoucnosti velmi pozorně a prověřovat je rozumem i srdcem a v žádném případě je nenechat na sebe negativně působit.
Neprogramujme se negativně a nenechme se negativně programovat, i když se o to bude pokoušet sebevětší pozemská, mimozemská či duchovní „autorita“.
Budoucnost není předem daná, budoucnost si tvoříme sami.
Nesnažme se tvořit si přítomnost podle toho, jakou očekáváme budoucnost, ale snažme se tvořit si přítomnost podle toho, jakou budoucnost bychom chtěli.

Miroslav Zelenka