,

Veselí cyklisti vo Veľkom Mederi – 2018

Cyklovýlet do Veľkého Mederu – 12.5. 2018

 Veselí cyklisti: Janka, Mišo, Miro, Vladino a Milan.

Po spoločnej fotografii vyrazilo naše cyklistické kvinteto z petržalskej vlakovej stanici pod Mirovým vedením o cca 7:40hod.. Priznám sa, že sme očakávali väčšiu účasť, ale my už vieme,  že naše konštrukcie sa väčšinou nenapĺňajú, a preto nás to  neznechutilo, lebo máme vždy pripravený katastrofický scenár, a tak sme v dobre nálade, vyrazili na petržalskú hrádzu.

Počasie nám prialo nadmieru. Vietor takmer žiadny a ak aj zafúkal, tak  tým správnym smerom, nám do chrbta. Hrádza bola skoro ráno ešte prázdna, a tak sme mohli ísť aj vo dvojiciach a dobre sa porozprávať. Miro nahodil slúchadlá a počúvajúc čítaný román sa ujal vodcovstva.

Cesta príjemne ubiehala. Pred Vojkou sme zavolali Betke, ktorá sa sľúbila, že nás príde pozdraviť a možno i kúsok cesty s nami pôjde. Bola však na druhej strane Dunaja, v Kyselici a na kompu by sme museli čakať asi hodinu, tak išla súbežne s nami po ľavom brehu Dunaja. A šliapala dobre, lebo my sme mali ešte nejaký ten kilometer do Gabčíkova, keď nám volala, že kde to preboha sme, že ona nás tam už dlhšiu dobu čaká. Tak sme trochu pridali, aby nečakala až tak dlho. Zvítali sme sa, porobili opäť spoločné fotografie, niečo sme pojedli. Navrhli sme Betke, či nepôjde s nami ešte kúsok, ale už nechcela ísť, lebo mala v nohách 40 km a to isté ju čakalo aj naspäť domov.

Na kúpalisku vo Veľkom Mederi sme nikoho nestretli, ako minulý rok, kedy mnohí z našincov prišli autami a tam sme sa postretali a  vytvorili celkom početnú skupinu.

Našli sme si pekné miestečko s polotieňom a Janka hneď začala chystať chlebíky. Počítala s každým, takže sa každému aj ušlo. Boli výborné! Potešila nás tým a my sme počas jedenia začali s Miškom a Vladinom debatovať na najzávažnejšie témy tohto sveta, ktoré sme už takmer vyriešili, nebyť toho tepla, ktoré nás prinútilo debatu ukončiť a ísť sa ovlažiť do horúcej termálnej vody – to sú tie paradoxy.

Tri hodinky ubehli ako voda, a tak sme sa pomaly začali chystať na stanicu. Po ceste sme si dali ešte plánovanú zmrzlinu, pozreli sa na temnejúcu oblohu a vyrazili na stanicu. Do vlaku sme sa dostali v pohode. Miesta bolo ešte dosť, takže naše obavy sa ukázali ako neoprávnené, ale ako pribúdali stanice, pribúdali aj ľudia i ďalšie bicykle.  Mali sme dobrú náladu, a tak sme ňou nakazili aj niektorých nervóznejších cestujúcich, ktorým sa preplnený vlak, plný bicyklov veľmi nepáčil. Najväčšie obavy mal Milan, ktorý sa chystal vystúpiť prvý v P. Biskupiciach a bicykel mal založený asi piatimi bicyklami. Nakoniec sa mu to podarilo po premiestnení niekoľkých bicyklov a zopár ochotných cestujúcich. Ostatní vystupovali až na Hlavnej stanici a tešili sa, že nemusia riešiť to, čo Milan.

Bolo veľmi dobre! Ostali sme verní svojmu názvu a naozaj sme boli počas celého výletu veselí cyklisti.

Zažili sme aj búrku, ale to už sme sedeli vo vlaku.

Zlatú špajľu si jednoznačne zaslúži naša Janka, lebo vydržala bez reptania celú trasu, aj keď ju riadne bolela zadná časť jej tela.

Milan

,

Kúpeľno-vychádzkový pobyt v Piešťanoch – máj 2018

Správa z kúpeľno-vychádzkového pobytu v Piešťanoch 4. – 6. mája 2018

Na akcii zorganizovanej Endorfínom sa zúčastnili členovia klubov A1, A2, JAS, Imca, spolu 27 účastníkov – Majka Z. (naša vedúca),   Zuzka Š., Evička O., Janči H., Martuška H., Ľuboš S., Anka S., Ľudka M., Miško B., Janka M., Milanko P. a Marcelka, Ondrík M. s polovičkou, Roman W., Danka Ď., Marianka M., Zdenka P. s priateľom, Palino a Klaudika B., Janči K., Evka M. a Vladino M. a ich Lilka a malá Natálka. Na sobotňajšej vychádzke sa zúčastnila aj Majkina kamarátka Lidka.

V piatkovom popoludní sme sa postupne pozliezali a ubytovali v hoteli Harmony rezort pri Sĺňave. Hotel na nás urobil dojem, lebo je zasadený v bohatej udržiavanej záhrade/parku, takže to vyzeralo, akoby sme boli v dákom prímorskom letovisku. Disponuje tiež niektorými rehabilitačnými procedúrami, čo podaktorí našinci aj využili. Do večere ešte prieskumné hliadky prebehli centrum mesta, iné vyskúšali vodu v blízkom zariadení Adeli.

Po bohatej večeri sme si na úvod zamyslenia povedali, že na tejto akcii alkohol nemá miesto a odsúhlasili sme prítomnosť sprevádzajúcich osôb na našich zamysleniach. Majka nás tiež oboznámila s organizačnými vecami.  Po vzájomnom predstavení sa bola nahodená téma strach, úzkosť a ich podoby a riešenie týchto problémov. A veru každý z prítomných prihodil svoju trošku do mlyna  k tejto téme.

V sobotu sme sa prebudili za nádherného spevu vtákov a typického kikiríkania bažantov do krásneho bezoblačného rána, ktoré sľubovalo horúci jasný deň. Posilnení raňajkami sme sa po vzájomnej dohode vybrali do neďalekých Haluzíc, ktoré majú vo svojom katastri neuveriteľný prírodný skvost  – Haluzickú tiesňavu. Kaňon má dnes dĺžku 1 km, hĺbku 50 m a šírku 200 m. Dodnes sa podarilo ako tak zamedziť len jeho prehlbovaniu, do šírky stále a viditeľne rastie. Haluzická tiesňava bola za prírodnú pamiatku vyhlásená v roku 1963, rozprestiera sa na rozlohe 3,5 ha a platí tu 4. stupeň ochrany. Stráne rokliny sú zalesnené, ale postupne sa zosúvajú a ohrozujú okolité domy                a susediacu historickú pamiatku –  zrúcaninu románskeho kostola s hradiskom. Časť hradiskového múru sa už zosypala do rokliny. Po prehliadke tohto nádherného miesta a ruiny románskeho kostola (kde sme vyrušili nevestu so ženíchom pri fotení) sme sa presunuli na rozhľadňu Hájnica                   (341 m.n.m.), odkiaľ bol úchvatný pohľad na šíru krajinu dolného Považia. Po úspešnom kolektívnom obedňajšom kvalitnom  zahnatí hladu najmä naše dámske osadenstvo chvíľu živo diskutovalo, že bude okupovať kúpeľné bahnisko a zrkadlisko, ale nakoniec dostalo svetoznáme piešťanské bahno košom a tak sa každý venoval svojim záujmom, či už to bolo bicyklovanie okolo Sĺňavy, plávania v bazéne v Adeli, návšteva centra mesta alebo relax a debaty v pohodlí hotelovej zelene. Po večernom zamyslení, kde sme sa ešte organizačne dohodli na nedeľu, sme sa rozišli, nie spať, lež hokej pozerať.

Nedeľnajšie ráno bolo ako cez kopírák, len s trochu silnejším vetrom. Naraňajkujúc sa a izby vyprázdniac, sme slušne v hlúčiku očakávali našu šéfku Majku, ktorá si pre nás pripravila pekný aj bohatý program. Najskôr sme sa presunuli do Podolia (cestou si jedna srnka pomýlila Palinovo auto s chutnou trávou, ale potom si to našťastie rozmyslela), kde sme poobzerali 50 rôznych modelov miniatúr našich hradov, zámkov, kostolov a rodných domov osobností. Tento park miniatúr sa pomaly rozrastá, ktovie či raz bude vôbec kompletne hotový a oplatí sa ho vidieť.  Z Podolia je kúsok do Krakovian, kde sme zakotvili pred kultúrnym domom. Práve tam sa odohrával Festival paličkovanej čipky s medzinárodnou účasťou. Okrem našich čipkáriek tam boli účastníčky z Belgicka, Francúzska, Chorvátska, Čiech a iných krajín a aj výrobcovia sklenených šperkov/ozdôb a bižutérie. Súčasťou bola aj výstava Pôvaby kovu a kultúrny program.

Po tejto čerešničke na torte sme sa srdečne rozlúčili a pobrali sa domov. Majke patrí jedno mnohohlasné ĎAKUJEME za výbornú organizáciu vydareného podujatia, tebe Pane ďakujeme za nádherné počasie a že sa nikomu nič nestalo. Už teraz sa všetci tešíme na budúcoročné Piešťany, alebo aj Luhačovice. Kto s nami nebol, môže len ľutovať.

JH