Ako prestať fajčiť?

Fajčenie spútava človeka na tele aj na duši. Nejeden fajčiar po tom, ako zažil prvé nepríjemné dôsledky fajčenia zistil, do akej šlamastiky sa zaplietol, keď chcel prestať fajčiť a… nešlo to! Keď človek naivne siahol po prvej cigarete, netušil, čomu sa tým upisuje. A aké ľahké bolo začať.

Väčšina fajčiarov už aj chcela prestať fajčiť, ale podarilo sa to iba tým, ktorý chceli prestať fajčiť skutočne. Chcenie prestať fajčiť ako rozhodnutie v myšlienkach človeka totiž nie je skutočné chcenie, a teda nemá potrebnú silu. Keď si poviete: „chcem prestať fajčiť“, je to skôr túžba netrpieť, vyhnúť sa nepríjemným následkom, a takéto chcenie v sebe nemá hĺbku. Preto má tak veľa ľudí problém prestať fajčiť, lebo chcú prestať fajčiť iba povrchným prianím, ale v skutočnosti by radi bezstarostne užívali účinky cigariet ďalej. Problém je teda v tom, že ich chcenie nie je úprimné; nie v tom, že by prestať fajčiť bolo ťažké.

Pravé chcenie je rozhodnutie ducha, nie myšlienok, a zakladá sa na spoznaní a prežití toho, čo fajčenie obnáša, nie na predstave rozumu, ktorý by sa chcel ľahko a pohodlne zbaviť dôsledku bez toho, aby odstránil príčinu. A bez odstránenia príčiny to jednoducho nejde. Iba pri precítení duchom toho, čo fajčenie spôsobuje a čo k nemu človeka vedie, je možné spoznať príčinu, a tým aj odstrániť dôsledok, ktorým fajčenie je. To ale človek musí prestať zatvárať oči a pozrieť sa, aká je príčina fajčenia uňho samého. Iba poznanie oslobodzuje, nie prianie rozumu.

Zlozvyku fajčiť sa drží človek kvôli viacerým dôvodom a rozhodnutie prestať fajčiť bez vlastného poznania je podobné snahe zlomiť naraz tri prúty. Povieme si preto niečo o jednotlivých aspektoch tohto zlozvyku, ktorý sa bude dať po častiach ľahšie odstrániť a zlomiť tak jeho moc nad človekom. Nečakajte však, že si tu prečítate celé potrebné poznanie k tomu – ukážeme iba cestu, ako budete môcť získať svoje vlastné poznanie a prúty zlomiť sami. Za vás totiž nikto iný prestať fajčiť nemôže, to je snáď jasné. Aby som bol presný, ak nadobudnete toto poznanie, nebudete už musieť chcieť prestať fajčiť, lebo prúty sa zlomia vaším poznaním samé. Chcenie prestať fajčiť je v konečnom dôsledku tak trochu na príťaž, lebo či už chcete alebo nechcete fajčiť, v oboch prípadoch sa v myšlienkach zaoberáte cigaretami, a dávate tak chceniu fajčiť svojimi myšlienkami energiu. Správna cesta je cítiť, čo cigarety spôsobujú. Vtedy sa vytvorí vnútorné, duchovné chcenie, ktoré má hĺbku a moc zlozvyk odstrániť. Ale prejdime k veci.

Prvým pomyselným prútom je závislosť na nikotíne. Je to potreba mať v tele látku s opojnými účinkami. Hoci táto látka je dôvodom fajčenia, skutočná závislosť je minimálna a prekonanie tejto závislosti možno ani nepostrehnete. A to aj napriek tomu, že tabakové spoločnosti pridávajú do cigariet látky, ktoré túto závislosť zvyšujú. Nie je to na zlosť..?

Druhým dôvodom je psychický návyk. Človek si povýšil fajčenie na rituál. Cigareta ku káve, cigareta po jedle, cigareta vo chvíli čakania, keď človek nevie, čo robiť, cigareta pri rozhovore alebo popri pití alkoholu a mnoho iných situáciách. Tento prút sa láme už ťažšie, lebo rituály s cigaretou je potrebné nahradiť inými. Keď však budete pri pozorovaní týchto rituálov pozorní, zistíte, že vám nejde o cigaretu, ale o relax, uvoľnenie sa. A to sa dá ľahko aj bez cigarety. Jediným problémom je, že bez cigarety ste si doposiaľ nevedeli nájsť na uvoľnenie a prestávku v činnostiach, ktoré vás vyčerpávajú, čas. Vedomé uvoľnenie sa bez cigarety je však intenzívnejšie a zaberá menej času. Na druhej strane opojenie z cigarety trvá iba krátko a následne spôsobuje ešte väčšiu únavu a ďalšiu potrebu oddychu. Preto pár pomalých hlbokých nádychov pri súčasnom plnom pozorovaní a prežívaní dýchania a napĺňania pľúc vzduchom vám v priebehu iba jednej minúty dá viac energie, ako dym cigarety, ktorý iba zaťaží vaše pľúca ďalším nánosom dechtu. Veď aj pri fajčení ide o účinok nádychu a možno budete prekvapení, že vás vo veľkej miere bude uspokojovať samotné dýchanie aj bez cigarety.

Tretím a najpevnejším prútom zlozvyku fajčenia je samotná príčina, dôvod, pre ktorý človek fajčí. Nie je ťažké ju nájsť, ale spoznanie tejto príčiny má jedno vážne úskalie. Fajčiar totiž robí všetko preto, aby si príčinu fajčenia pred sebou skryl. Keby fajčil s plnou pozornosťou cigaretu, hrozilo by mu, že túto príčinu spozná. Preto pri fajčení vždy vykonáva nejakú činnosť, aby samotné fajčenie nevnímal a príčinu nebodaj neodhalil. To by totiž mohlo vážne ohroziť jeho fajčenie, ktorým si zvykol maskovať to, čo by mal vo svojom živote riešiť a nie sa tomu vyhýbať. Preto rád fajčí popri práci, popri rozhovore, alebo nad niečím aspoň premýšľa, len aby odviedol pozornosť od fajčenia. Neveríte? Tak keď si zapálite cigaretu, skúste pri tom nevykonávať žiadnu činnosť. Dokonca ani premýšľať. Budete prekvapení, ale cigareta vám prestane chutiť a možno ju ani nedofajčíte, pokiaľ v sústredení sa na samotné fajčenie vydržíte.

Ak budete pri fajčení pozorní, stane sa to, že začnete cítiť, čo cigareta spôsobuje. Vôbec nebudete musieť premýšľať o škodlivosti fajčenia a predstavovať si napríklad nechutné obrázky dechtom rozožratých pľúc fajčiara. Teraz bude cítiť sám, ako do vás decht vniká a čo spôsobuje – vlastným prežitím. Bude to skutočné, hlboké poznanie, nie suché informácie povrchne prijaté rozumom, ktoré v sebe nemajú naliehavú nutnosť sa vecou vážne zaoberať. Vďaka pozornosti spoznáte konečne pravdivo účinky cigariet sám na sebe, čo pri činnostiach prekrývajúcich vedomie nebolo možné. Zrazu pocítite, ako sa vám ťažko dýcha, konečne ucítite zápach cigariet a chuť dechtu, ktorý preniká celým telom a otravuje ho. Jasne pocítite únavu a ťažobu, ktorou cigareta znižuje vašu vitalitu. Toto poznanie vás možno povedie k hnevu, ale oplatí sa v pozornosti vydržať. Lebo práve toto poznanie má schopnosť zlomiť zlozvyk, s ktorým si rozum nevie rady.

Vráťme sa však k tretiemu „prútu“ zlozvyku, k psychickej príčine fajčenia. Viete, čo vlastne nikotín spôsobuje? Posiľňuje život v predstavách tým, že dodáva energiu mozgu. Túto energiu však z odniekiaľ čerpá! Viete odkiaľ? Z vašej duchovnej energie!!! Spôsobuje tak útlm vášho jemnejšieho vnímania, čím sa vo vás obmedzí tok životnej energie. Takto vlastne oklamete seba samých a energiu potrebnú na riešenie vzniknutých situácií použijete na to, aby ste si pred sebou tieto situácie zakryli. Dym cigarety symbolicky zastrie problémy, ktoré treba riešiť. Namiesto konania sa uspokojíte so zahrávaním sa s problémami v myšlienkach, čo pri účinku nikotínu a presune energie do mozgu ide tak príjemne ľahko. Znížená vitalita a znížená schopnosť prežívania však stojí príliš veľa. Fajčenie totiž znižuje aj schopnosť vnímania a okradne vás o množstvo zážitkov, ktoré prehliadnete. Obmedzíte tak život skoro na polovicu a zvyšok uplynie mimo vás, podobne ako dym z cigarety.

Ak si pri pocite potreby fajčiť nezapálite cigaretu a budete pozorovať to, čo sa vo vás bude diať, máte šancu vidieť skutočnú príčinu vášho fajčenia. Zažijete nervozitu, netrpezlivosť či stres, možno sa nebudete môcť na nič sústrediť, alebo budete podráždený. To sú vlastnosti, ktoré si pred sebou zakrývate fajčením. Situácie, ktoré ich spôsobujú, však vyžadujú riešenie. Vy ich ale neriešite a radšej pred tým unikáte k cigaretám. Keby ste tieto situácie riešili, fajčenie by pre vás prestalo mať zmysel – nemali by ste k nemu dôvod. Na to, že riešenie skrývaných problémov je dôležité, vás upozorňujú práve vážne dôsledky fajčenia, ktoré sa prejavujú na vašom zdraví a vitalite. Veď posúďte sami: Decht, ktorý sa usádza v pľúcach, hlavne v tenkých kapilárach, ktorými dýchate, (čo je intenzívnejšie práve u „light“ cigariet s hustejším filtrom, ktoré prepúšťajú menšie kúsky dechtu) znižuje schopnosť človeka dýchať. Duch a dych spolu súvisia a obmedzením dýchania dechtom v pľúcach (u dlhodobých fajčiarov ide až o niekoľko kilogramov dechtu!) sa zákonite znižuje aj vitalita človeka, ktorá má veľký vplyv na kvalitu a možnosti jeho života. Veď dôsledkami fajčenia je obmedzený samotný duch, podstata bytia človeka! Decht, ktorý z fajčiara páchne, spôsobuje nevôľu ľudí, ktorí nefajčia, a sú nútení to znášať, čo dajú priamo alebo nepriamo fajčiarovi pocítiť nevôľou vo vzťahu k nemu. Samotný fajčiar má vďaka fajčeniu značne potlačenú schopnosť čuchu a chuti. Aj to obmedzuje prirodzenú radosť zo života, keď necíti nádherné vône kvetov alebo necíti prirodzenú chuť jedla. Fajčenie spôsobuje aj iné nepríjemnosti, ako napríklad zvýšené vypadávanie vlasov, paradentózu a vypadávanie zubov, predčasné starnutie a ešte mnohé ďaleko horšie a nepríjemnejšie veci (asi 24 chorôb), ktoré tu nechcem rozoberať. O množstve peňazí a času, ktorý fajčiar svojmu zlozvyku denne poslušne odovzdáva ako otrok, ani nehovoriac.

Vďaka pozornosti môžete získať ďaleko viac ako iba to, že si uvedomíte príčinu závislosti a podarí sa vám prestať fajčiť. V prípade túžby prestať fajčiť je však pozornosť a vnímanie nevyhnutnosťou. Veď človek fajčí často krát viacej cigariet, ako je nutné. Bez pozornosti si fajčiar často ani neuvedomuje, že fajčí, a zistí to až vtedy, keď mu cigareta dohorí. Stojí to potom vôbec za to?

Nedajte sa ovládať strachom – teraz si musím zapáliť, lebo potom nebudem mať čas – a inými nezmyslami… V skutočnosti chuť na cigaretu neexistuje – máte iba potrebu niečo si maskovať a nevidieť. Pozerajte sa preto pozorne a prezrite, aby ste viac neboli otrokmi pomalej smrti, ktorá vám kradne život ešte počas vášho života. Iba v zdravom tele môže byť zdravý duch. Aby ste potom nemuseli stonať, že duch síce chce, ale telo nevládze…

A ešte bonus pre tých, ktorí sa dočítali až sem. Pokiaľ odmietnete fajčiť ako automaty a rozhodnete sa zapáliť si až vtedy, keď dostanete na cigaretu chuť, je možné, že chuť nikdy nepríde a prestanete fajčiť bez toho, aby ste museli potláčať túžbu po cigarete. Až taká je moc pozornosti – odokryje klamstvá rozumu, ktoré chcú človeku predstavu chuti nanútiť. Pozornosť vnímania robí zázraky aj v situácii, keď máte nutkanie zapáliť si a ostro sa zameriate na to, odkiaľ tá „chuť“ prichádza. Vtedy sa údajná chuť stratí a vy sa budete smiať nad tou predstavou, že ste si mysleli že máte na cigaretu chuť. To ale vyžaduje odvahu pozrieť sa pravde do očí, ktorú zase nemá každý. Pokiaľ však máte strach a dokážete byť v pozornosti pri fajčení iba v zníženej miere, ale vytrváte pri tom, postupne sa začne znižovať počet cigariet, ktoré fajčíte bez toho, aby ste potrebu zapáliť si potláčali. Úmerne nižšiemu počtu cigariet sa bude zvyšovať aj vaša schopnosť vnímania, a tá určite dospeje k schopnosti pozornosti, ktorá vám umožní nakoniec prestať fajčiť úplne.

/0 Podľa komentárov/od

Veselo i vážne o Roháčoch

Už od mladosti som sa spolu s rodičmi venoval turistike. Táto láska k horám mi ostala aj v neskorších dobách. Aj keď musím konštatovať, že moje závislé pitie ju načas prerušilo.
Po absolvovaní liečenia som sa k tejto mojej láske vrátil i vďaka bývalému prezidentovi Endorfínu Kurtovi, ktorý pravidelne organizoval sobotné vychádzky do Malých Karpát. V roku 2001 (?) nás naša priateľka Danka z Prahy pozvala na stretnutie Slovákov a Čechov na Žiarsku chatu do nádherných Roháčov. Tieto stretnutia pokračovali asi 4 roky, a potom boli k môjmu veľkému rozčarovaniu prerušené. V roku 2007 sme pri nezáväznej debate s Libuškou zaspomínali na tieto časy a navrhli sme členom Endorfínu obnoviť stretnutia abstinujúcich turistov na Roháčoch. Prvá akcia sa konala v septembri 2007 na Žiarskej chate. Nakoľko sa toto stretnutie vydarilo a malo pozitívny ohlas, tohoto roku sme ho spolu s Libuškou zorganizovali znovu.
Stretnutie sa uskutočnilo na chate Zverovka pri Zuberci.
Plní očakávania sme vo štvrtok 18. 9. 2008 vyrazili z Bratislavy autom na Zuberec. Osádku auta tvorila Zuzka z JAS-klubu, Zuzka z Osuského, sympatizantka Betka a ja. Už cestou tam vládla výborná nálada. Na chatu sme dorazili asi okolo 20,30 hod. Všetci ostatní turisti už tam boli. Pravdepodobne boli ešte viac nažhavení, ako bola naša osádka. Po neskorej večery, ktorú nám nechali odložiť naši priatelia, sme si spolu zasadli na večerné posedenie. Po úvodnom slove Libušky a Kurta sme sa predstavili a povedali niečo o sebe a o svojich očakávaniach zo stretnutia a určili si plán na nasledujúci deň.
Na druhý deň po raňajkách sme všetci, i napriek zlému počasiu, vyrazili smerom na Roháčske plesá. Priebeh vychádzky dokumentoval náš dvorný fotograf Mariettka (dúfam, že nejaké fotky aj uvidíme). Počasie nám zo začiatku neprialo, no napokon sa vytrvalý dážď zmenil na sneženie a túru sme si užívali v nádhernej bielej zimnej krajine. Záver túry sme absolvovali znovu v daždi. I napriek tomu vládla na túre výborná nálada. Na večernom sedení sme vyhodnotili túru a rozprávali sme sa o našich problémoch (baživosť, konštrukcie, recidívy a pod.).
Tretí deň sme sa rozdelili na dve skupiny dedko Jožko s vnukom, manželkou a synovcom Robom spolu s Mariettou, Klaudikou a Katkou vyrazili na Oravský zámok. Zvyšok turistov išiel do termálneho kúpaliska Oravice. Je to nádherný komplex vodných atrakcii teplých bazénov, kĺzačiek, umelých vĺn a plaveckého bazénu. Žiaľ na pravidelné návštevy je značne drahý. Po úspešnom zvládnutí všetkých akcií sme sa zišli o 15.00 hod. na sedenie pred večerou. Porozprávali sme sa o svojom prežívaní dňa o svojich problémoch a očakávaniach. Po večery sme si sadli a vyhodnotili priebeh stretnutia, určili sme si predbežne miesto a čas stretnutia na Roháčoch v roku 2009 (hurá tradícia znovu pokračuje).
Záverom možno povedať, že na Roháčoch sme sa stretli výborná partia do voza i koča. Veľa sme sa nasmiali a načerpali nových síl. Debaty, či už pri večerných posedeniach alebo na izbách, boli veľmi podnetné, poučné ale i zábavné. Odporúčam každému, tak závislému nepijúcemu,  ako aj abstinentovi, zúčastňovať sa podobných akcii. Vklad na podujatie je minimálny – Tvoja účasť, ale zisk je mimoriadne veľký (poučenie, získanie nových priateľov, načerpanie pozitívnej energie a veľa veľa veselých zážitkov).
Takže priatelia, hurá na Roháče v roku 2009!
Ahoj!

Ivan

/0 Podľa komentárov/od

Prínos terénnych terapií

Bol teplý august a ja som sa nič netušiaca blížila na stredajší klub. V hlave sa mi premietal víkendový program, keď tu ku mne podišiel jeden z klubistov: “cez víkend robíme terapiu vo Vincovom lese, prídeš?“ otázkou som bola zaskočená, ešte nikdy som terénnu terapiu neabsolvovala. Po chvíľke prehovárania: “súhlasím“, ale v zapätí som viedla vnútorný boj: “A načo, má to vôbec zmysel?„Nemám nič lepšie na práci, veď tých ľudí sotva poznám, čo mám riešiť?“

Po úvodnom zoznamovaní som sa trochu udomácnila, rozhovory s klubistami boli zaujímavé, veľa otázok z mojej strany, podnety a moje klasické nástojčivé PREČO?

Noc bola veľmi emočne ťažká, ale najhoršie a nezabudnuteľné bolo ráno. V tej mojej hlávke  sa ako na plátne premietala moja minulosť, nevyriešené konflikty, skrytá ľútosť, vzdor, chaos – nespočetné množstvo emócií a slzy v očiach. Zrazu vidím pred sebou obrazy, ktoré vo mne boli v podvedomí niekoľko rokov skryté. Ťažko dať na papier spleť emócií, ktoré vtedy mnou otriasli. Tento moment a prežívanie v danom čase ma viedli k tomu, že som časom pochopila, kam patrím a ako ďalej.

Čo môže človeka priviesť k takému intenzívnemu vnímaniu seba a priateľov – klubistov? Je to náš spoločný problém – alkoholizmus.

Ako je to vlastne s tou abstinenciou? Čo musím vlastne urobiť, aby som vôbec naštartovala? Čo musím urobiť, aby som sa zbytočne nevracala, alebo sa nemotala bez vykročenia správnym smerom?

Streda: pre niekoho obyčajný pracovný deň, pre mňa sviatok. Tešiť sa do klubu je pre mňa samozrejmosťou, ale 2 hodiny v týždni je len zrniečko, ktoré treba polievať a starať sa oň častejšie a tu vidím východisko a prínos v organizovaní spoločných terénnych terapií.

Je to príležitosť stretnúť ľudí, ktorí mi pomáhajú otvárať nové obzory,

– učia ma umeniu žiť, naučiť sa mať rada samú seba a ostatných ľudí vôkol seba,

– nájsť stratenú sebaúctu, učím sa postupne trpezlivosti a snažím sa dívať na druhých ľudí     s láskou, pokorou a pochopením,

– mením na sebe veci, ktoré druhým ubližujú,

– učím sa riešiť konflikty, vidieť závislosť ako problém chorého myslenia,

– snažím sa o prebudovanie hodnotového rebríčka

– žiť v pravde, viere a slobodne, byť k sebe úprimná a robiť skutky za seba.

 

Sme vlastne jedna veľká rodina – rodina priateľov, ktorí si nezištne pomáhajú svojimi odžitými skúsenosťami a životnými pravdami.

„Umeniu naučiť sa žiť, nás v škole neučili a učím sa to až teraz.“- ale nikdy nie je neskoro.

Učím sa tešiť na nový deň, na slniečko, keď pomôžem ľuďom vôkol seba svojím úsmevom, prípadnou radou alebo pohladením.

„Je to snáď málo, alebo veľa?“

„Čo mi prinášajú terénne terapie?“ Pre mňa to bol jednoznačne nový začiatok, v správnej chvíli podaná teplá ľudská dlaň a slovo.

 

MUDr. Nejdlová – výročná schôdza asi 1999

„Alkoholizmus nie je pitie a drogová závislosť nie je bratie drogy.

Alkoholizmus a drogová závislosť je to najväčšie ľudské utrpenie.

Abstinencia nie je nepitie alebo nebratie drogy.

Abstinencia je životná filozofia a najvyšší životný štýl.“

 

Ľubica

/2 komentáre/od

Endorfíny

Endorfíny a imunita organizmu

Áno. Ak lieky definujeme ako chemické látky, potom ich organizmus vyrába denne desiatky tisíc. A tiež v prípade, že by sme túto definíciu sprísnili a označili lieky ako látky určené na liečbu najrôznejších ochorení, by odpoveď stále zostala kladná. V organizme neustále prebieha samoozdravný program.

Negatívne emócie a smútok

Výskum ale ukázal, že dlhodobá prítomnosť strachu alebo zlosti organizmus poškodzuje. Ak negatívne emócie ako smútok, nenávisť, horkosť alebo zast trvajú dlhšiu dobu, môžu viesť k vyčerpaniu energetických zásob a oslabenie odolnosti voči chorobám.

Blokácia bolesti

Dnešné psychoneuroimunologové izolovali veľa chemických látok, ktoré produkuje mozog pod vplyvom emócií. Endorfíny ale dokážu podstatne viac ako len blokovať bolesť. Posilňujú imunitný systém, navodzujú pocit dobrej nálady a podporujú rýchlejšie liečbu.

Emócie organizmu a súvislosť s endorfíny

Pocity sú pevnou súčasťou nášho života. Kým však orientácia na tie negatívne môže podporovať rozvoj rôznych ochorení, zameranie sa na pozitívne pocity naopak prospieva celému organizmu. Napríklad lekári sa musia naučiť taktnímu rokovania, aby smrteľne chorým pacientom nevzali vyplývajú z indiskrétnych slovami všetku nádej a nepodporovali tým ich negatívne emócie.

 

Šanca nad chorôb – endorfíny

Lekár, ktorý s dôverou a optimizmom povie svojmu pacientovi: „Verím, že práve vy budete ten jeden z desiatich, ktorý zvíťazí nad touto chorobou!“ Bude možno sám prekvapený, keď sa vyplní jeho vlastné „proroctvo“. Hlavne je to úplne niečo iné ako poznámka typu: „Máte len desaťpercentný šancu na prežitie.“

Ako podporiť vylučovanie endorfínov?

Už dlho poznáme prospešnosť cvičenie pre zdravie. Vedci ale zistili, že príjemné zážitky spojené s cvičením sa nedajú vysvetliť len zvýšeným pohybom. Je ešte niečo ďalšie, čo vyvoláva pocit pohody – endorfíny, vyplavovanie do krvi v priebehu telesnej aktivity.

Produkcia endorfínov

Produkciu endorfínov možno naopak podporiť pozitívnym myslením. Snažiť sa vyriešiť nedorozumenia, nepodporovať nenávisť a zášť, pestovať láskavý, štedrý, vďačný postoj k životu, mať pevnú vieru a zmysel života – to všetko podporí tvorbu endorfínov v mozgu a zvýši vašu odolnosť voči chorobám. Ak vám to nestačí a chcete endorfínov ešte viac, dajte si svižnú prechádzku alebo polhodinku aerobiku.

Zvýšte hladinu endorfínov

*Cvičte každý deň.
* Každý deň buďte chvíľu osamote.
* K druhým ľuďom pristupujte s láskou a úctou.
* Naučte sa hovoriť „nie“.
* Nemrhajte časom, plánujte.
* Vyberajte si, čomu sa budete venovať.
* Smejte sa.

Výber z © MEDIAPOL News

/0 Podľa komentárov/od

Alkoholizmus

Alkoholizmus

Alkoholizmus alebo tiež závislosť na alkohole je chronické, recidívne ochorenie, postihujúce nielen celú osobnosť postihnutého jedinca po stránke psychickej a fyzickej, ale aj jeho blízkych, najmä rodinných príslušníkov. Patrí medzi najzávažnejšie a najrozšírenejšie formy závislostí. Všeobecne možno o alkoholizme hovoriť vtedy, ak dosiahne závislosť na alkohole taký stupeň, že škodí buď jednotlivcovi, spoločnosti alebo obidvom. Túto chorobu je možné ako všetky ostatné duševné aj telesné poruchy liečiť. Priebeh závislosti na alkohole je rôzny. Odlišuje sa okrem iného podľa toho, aký alkohol je zneužívaný.

V Slovenskej republike je alkohol problém, ktorý je často podceňovaný. Dá sa povedať, že ľudí, ktorí problematicky konzumujú alkoholické nápoje, sú na Slovensku desaťtisíce. Z dostupných štatistík vyplýva, že problém tohto druhu má 25% mužov a 10% žien. Alarmujúca je aj rozšírenosť konzumácie alkoholu medzi mládežou. Tento fenomén je na okraji záujmu verejnosti a zatieňuje ho viditeľnejšia drogová problematika. Je nutné konštatovať, že alkohol, aj napriek tomu, že je legálny, stále zostáva drogou porovnateľnou s heroínom alebo opiátmi. Nabaľuje na seba celý rad negatívnych javov, ako je kriminalita, rozvodovosť, sekundárne chronické, až smrteľné ochorenia.

Fázy alkoholizmu

Nikto sa necíti byť alkoholikom. No alkoholizmus má viacero vývinových štádií. Skôr, než si ich prejdeme, skúste si bleskový test na svoj vlastný alkoholizmus. Má len jedinú otázku a odpovedať na ňu musíte v duchu a úprimne.

Môžete a chcete sa na najbližší rok úplne vyhnúť konzumácii akéhokoľvek alkoholického nápoja?

Odpoveď áno je zriedkavá a signalizuje, že odpovedajúci nemá s alkoholom žiaden problém. Samozrejme, nemôžete taktizovať v zmysle „môžem, ale nemusím“.

Alkohol je v našej spoločnosti hlboko zakorenený a je veľa zvykov a príležitostí, kedy sa podáva. Neraz až agresívne – musíš si so mnou štrngnúť, inak sa urazím. Ak sa pitiu alkoholu vyhýbate a netrápi vás to, tak patríte k ľuďom nezávislým, dosť pravdepodobne ani nefajčíte. Buďte radi.

Veľa ľudí však odpovie, že by piť nemuseli, keby nechceli. Pijú lebo chcú a mohli by s tým kedykoľvek prestať. Práve to sú varovné znaky signalizujúce závislosť. Robím [hlúposť] lebo [dôvod]. To je schéma racionalizácie. Ak niekto chce piť alkohol, fajčiť, užívať drogy, vždy vopred vie, že sa púšťa do veci, ktorú mnohí neodporúčajú. Vie, že ide spraviť hlúposť. A aby sám pred sebou nepôsobil ako hlupák, tak si niekde vyňuchá dôvod, ktorý to celé zlegalizuje. Alebo dôvod, ktorý zníži váhu užitia drogy.

Pijem, lebo ma vyhodili z roboty a tak chcem zapiť žiaľ.

Počiatočná fáza alkoholizmu

Hlavne mladí ľudia po objavení alkoholu zistia, že mierna opitosť im privodí príjemné pocity. Zlepší im sebavedomie, všetko je super. A to je dobrý dôvod aby sme si naliali aj nabudúce.

Všetko by bolo v poriadku, keby ľudské telo nemalo vlastnosť zvanú tolerancia, prispôsobivosť. Pár krát si trocha vypijete a telo sa tomu prispôsobí tak, že neskôr síce vypijete toľko, čo vždy, ale akosi sa už nedostavia tie príjemné účinky. alkohol už odrazu akosi „nefunguje“.

V tejto chvíli by bolo rozumné tak na rok úplne prestať pokúšať alkohol. Po roku by zas po jednom poháriku prišli tie príjemné stavy. A dosť – zas na nejaký rôčik.

No väčšina ľudí ak má príjemné pocity, chce viac. No telo už na nejaký úbohý jeden pohárik ani nezareaguje. A tak si dáme dva poháriky. Príjemné pocity sú nazad.

Mesiace plynú a zistíte, že potrebujete niekoľko pohárikov na to, aby ste pociťovali aspoň niečo trocha podobné, ako kedysi na začiatku. Nepríjemné je, že okrem toho pociťujete aj rôzne negatívne pocity, bolesti hlavy. Ono vypiť niekoľko pohárov alkoholického nápoja už má následky.

Ak si to človek teraz neuvedomí, z opitosti sa začína stávať pravidlo. Z pravidla návyk a to sa posúvame do druhej fázy alkoholizmu.

Varovná fáza alkoholizmu

Človek sa často opije. Byť opitým raz do týždňa je pravidlom, tu a tam sa už pije častejšie. Ak si pijan dá pohárik, rýchlo chce ďalší, chce pokračovať, aby bol opitý. Už nie je také dôležité, čo za oslava sa koná, s kým a kde sa pije, dôležité je vypiť si.

Zároveň sa stále zvyšuje tolerancia, takže pijan potrebuje stále viac alkoholu na to, aby sa opil. Ak by predtým bol „tvrdý“ po litri vína, tak teraz po litri vína len začína piť…

Keďže na opitosť treba veľa alkoholu, dochádza už k poškodeniu tela. Alkohol poškodzuje hlavne pečeň, ale aj psychické funkcie sú už postihnuté. Alkoholik už často myslí na to, ako si vypiť a keď sa to stane, čoraz častejšie sa objavujú „okná“, v ktorých je taký opitý, že si nepamätá, čo sa s ním dialo.

Alkoholizmus teraz už začína mať neprehliadnuteľné následky. Časté pitie človeka oslabuje telesne i psychicky. To má následky na pracovnom výkone, vo vzťahu, medzi kamarátmi. Alkoholik je nespoľahlivý a ako k takému sa k nemu okolie začína správať. V zamestnaní môže stratiť pozíciu, alebo ho vyhodia. Začínajú ho opúšťať priatelia, niekedy partnerka. Teraz už je vypuklá typická vlastnosť alkoholizmu – alkohol je prehra. Nedá sa žiť s alkoholom, no alkoholik nedokáže žiť bez alkoholu. Nasleduje totiž:

Kritická fáza alkoholizmu

Ak alkoholik neprestáva s pitím, stráca už nad ním kontrolu. Teraz už nedokáže prestať. Typickým príznakom sú „alkoholické ťahy“. Alkoholikovi niekto naleje jediný pohárik a je „koniec“. Teraz už chce ďalší a niekedy „zmizne“ aj na niekoľko dní, kedy pije, kým neprepije všetko, čo má. Už nedokáže piť len trocha. Už piť musí a to za akúkoľvek cenu.

Veľmi dobre vie, že má vážny problém. No neprizná si ho ani sám pred sebou. Radšej obviní okolie z toho, že ho donútilo piť – „pozrite kam ste ma až dohnali“. Ak mu poradíte, aby sa šiel liečiť, alebo aby sa nenapil, hneď to použije ako dôvod, prečo sa musí ísť opiť. „Ani ty mi už nedáš pokoj?“.

Konečná fáza alkoholizmu

Toto je fáza z ktorej si mnohí radi uťahujú, je terčom vtipov. Tu poletujú biele myšky. No v tvrdej realite to u alkoholika v tejto fáze zvyčajne začína hneď ráno (alebo teda, kedy sa preberie z opice). Hneď potrebuje „ranný dúšok“. To preto, že človek v tejto fáze alkoholizmu už nevydrží byť celkom triezvy, stále potrebuje mať nejakú tú „hladinku“. Alkoholické ťahy už trvajú dlho, končia buď úplným vyčerpaním, alebo tým, že človek už nemá žiadne peniaze.

V týchto štádiách už organizmus netoleruje alkohol. Aj malé množstvo alkoholu vyvolá opitosť. V opitosti sa čoraz viac prejavujú následky telesného vyčerpania, poškodenia orgánov i mozgu. Môžu sa objaviť halucinácie (biele myšky sú len príklad) neopodstatnená agresivita, vzťahovačnosť. Človek v tomto štádiu spravidla nie je schopný práce, ani manuálnej, rozpadá sa manželstvo, priateľstvá. Všetok dostupný majetok je prepitý.

Tieto fázy alkoholizmu sú charakteristické, no nemusia platiť pre každého, pretože je viacero druhov alkoholizmu.

http://zachytka.sk/

/0 Podľa komentárov/od