Na bežkách okolo Devínskej Kobyly

Vychádzka na bežkách – nedeľa 1.2.2015, 10:00

Miesto stretnutia: Dúbravka, Dúbravská hlavica
Trasa: Dúbravská hlavica – Devínska Kobyla, rázc. – Bočná cesta – Dúbravka záhrady a späť
Vzdialenosť: cca. 15 km
Prevýšenie: cca. 200 m
Trvanie: cca. 3 hodiny
Počasie: teplota -4 – 1 °C, oblačno, sneženie
Doprava: autami resp. MHD (autobus č. 83), vystúpiť na zastávke Žatevná a potom po žltej okolo futbalového štadióna hore do kopca peši s bežkami na pleci

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:
Podľa predpovede to vyzerá tak, že bude celý týždeň snežiť a že bude pomerne chladno, tak hádam sa ten sneh aj udrží. Okolo Devínskej Kobyly vedie luxusná široká cesta s miernym prevýšením, ktorá je na bežkovanie ako stvorená a z Dúbravskej hlavice sa po nej dá dostať až k dúbravským záhradám. Potom sa dá buď prejsť kúsok peši späť na Dúbravskú hlavicu alebo na bežkách späť po pôvodnej trase. Kto nemá bežky, môže sa pridať peši. Ak by sneh náhodou nevydržal, dáme si peší pochod okolo Devínskej Kobyly s možnosťou kondičného výstupu na vrchol (trvanie tiež cca. 3 hodiny).

Účastníci:
Pali, Klaudika, Ivetka, Jožo, Danka S., Danka Ď., Monika, Peťo O., Milan, Peťo Š., Inge, Mário

Správa z cesty:

Bežky (Mário):

Dnes sme sa rozdelili na dve skupiny. Prvá sa stretáva na Žatevnej, druhá čaká hore na hlavici. Dokopy sa nás zišlo 12. Peťo O. ostáva upratovať úle, traja ideme na bežky a ostatných vedie Jožko peši. Trasu máme všetci rovnakú a moja pôvodná predstava preto bola, že my bežkári si obujeme bežky, zapráši sa po nás a uvidíme sa zase až pri autách. Dopadlo to však presne naopak. Kým sme si obuli bežky, zaprášilo sa za pešiakmi a ich náskok sa nám už nepodarilo dobehnúť. Dvakrát sme sa priblížili na dosluch a raz na dohľad (odtiaľ pochádzajú aj skupinové bežkárske fotky). Jožko síce urobil tri polhodinové prestávky na občerstvenie, aby nám dal šancu napraviť naše bežkárske dobré meno, nepodarilo sa nám ju však využiť. Aby sme aspoň stihli zakývať odchádzajúcim autám, vybrali sme žrebom najrýchlejšieho z bežkárov Peťa Š., ktorý nahodil pretekárske tempo a odovzdal naše oneskorené pozdravy.
Pane, ďakujeme za zimnú nádheru, ktorú si pre nás dnes nachystal, za všetky boľavé pády, ktorými si nás počastoval, a za všetkých ľudí, ktorých si nám veľkoryso poslal do cesty.

Pešky (Jožo):

Dnes bol dvojitý zásah, dvojnásobné miesto zrazu (Žatevná Ulica a Dúbravská Hlavica), dvojaká športová aktivita (Bežky a Pešky), mínus 2 na teplomere a prvá 2 v názve mesiaca – a to si žiada aj 2 autorov správy.

Za pešiu sekciu čakal Jožo a Danka na Dúbravskej hlavici, za bežkársku Mário na Žatevnej. K nášmu vehementne sa vítajúcemu hlúčiku (niektorí sme sa nevideli aj jeden deň!) sa nesmelo priblížil Milan s otázkou – “Vy ste abstinenti? “. Nepijúci aj abstinenti hromadne polichotene prikývli – Milan bol totiž na klube iba 3x a nevníma ešte “ty jemné rozdíly” , ktoré sú pre niektorých, ktorých poznám (a pár i v zrkadle vídavam) ukrutným dlhoročným problémom.

Po tradičnom fotení si lyžiarska sekcia vytiahla vosk, Monikin Peťo išiel pozrieť ako jeho včely ten vosk vyrábajú a či sa v zime neflákajú a pešochodci sa s pomocou pár palíc začali šuchtať okolo boku Devínskej Kobyly. Kobyla má síce malý bok, ale trvalo to aj tri hodiny obísť ho.

Bolo rozprávkovo mrazíkovo a chýbal pes Vuki, ktorý by sa tomu tešil ticho trojhodinovým behaním a pletením sa pod nohy a chýbala Hanka, ktorá by sa tomu tešila nahlas. Celú cestu. My ostatní sa tešíme ako sa má – decentne a úchytkom, lebo vieme, že vypeckované emócie môžu aj z cesty zviesť.

Cestou vysvitlo, že Monika upiekla famózne cesto s makom a jablkami a nasýtila pútnikov. Počas nasycovania nás dobežkovali traja bežkári (Mário, Peťo a Inge) ale čoskoro sme im zase ušli. Nebolo to síce nahlas povedané ale išlo hlavne o to, ktorá sekcia spraví trasu skôr. A Peškári to slávne vyhrali.

Až pred koncom nás dobežkoval Peter, ktorý sa ponáhľal na na rodinný obed. Chodeckú súťaž vyhral Milan, lebo mu bolo pomaly a musel aj stráviť prehrštie ponúk, rád a otázok, ktorých sa mu dostalo od každého. Už vie, že : musí hovoriť, mať pacientsky klub, chodiť na terapie a za terapeutmi – to prvý mesiac. Čo má robiť v druhom mesiaci sa dozvie na druhej vychádzke. Aj my ostatní sme si veselo i vážne vymieňali ponuky, nie je totiž všetko sranda, v našej chorobe sa dá vyfaulovať aj na večnosť.

Posledný úsek stúpavý úsek bol najťažší, podávali sme si palice, ruky a po špirále sme sa vrátili k autám. Podávali sme si ruky a do toho sa Jožo konfliktne opýtal „Kto chce ešte ísť na Kobylu?„ Bolo zdvorilé ticho, však Jožo to raz snáď všetko pochopí. Dobehol nás druhý bežkár Mário, takže Inge nechali galantné tretie bežkárske miesto.

Čestný paroh: Inge. Statočne bojovala so všetkými terénnymi nerovnosťami a statočne bojuje o zdravie svojho manžela. Milan, ktorý prekonáva zónu nedeľného pohodlia i zónu starej role a prišiel. A aj Ivetka, ktorá povedala „Aj ja by som ho mala dostať“ – síce žartovala ale ako vieme – každú ponuku treba brať vážne. Snáď sa parohom obaja potešia, samozrejme decentne a uvážlivo a budú prichádzať pravidelne.

Výlet na Skalnatú

Vychádzka – nedeľa 25.1.2015, 10:00

Miesto stretnutia: Pezinská baba, parkovisko za chatou
Trasa: Pezinská baba – Čmeľok – sedlo Javorina – Skalnatá – Čertov kopec – sedlo Javorina – Pezinská baba
Vzdialenosť: cca. 13 km
Prevýšenie: 765 m
Trvanie: cca. 4 hodiny
Počasie: teplota 1/5 °C, poolblačno, mohli by byť pekné výhľady
Doprava: autami

Kontakt: Ivan 0902271493, Mário 0908126006

Poznámka:
Trasa vedie cez 4 sedemstovky, Čmelok, Skalnatá, Čertov kopec, Javorina s peknými
výhľadmi na Karpaty.

VYCHÁDZKA – KALVÁRIA A HORSKÝ PARK – 2015

FOTO

NEDEĽNÁ VYCHÁDZKA – KALVÁRIA A HORSKÝ PARK

Nedeľa 11. Januára 2015, 10:00

 

Trasa:            Hlboká ulica – Sokolovňa – Krížová cesta na Kalvárskom vrchu – Kostol Panny Márie Snežnej – Lurdská jaskyňa – Horáreň v Horskom parku – Justiho pamätník, Horský park – ulica Francúzskych partizánov – Slavín

Účastníci:

Alenka, Zuzka V., Roman, Lucka, Ivetka, Andrej, Majka, Ivan, Sonička, Alo, Janka, Milan, Ľudmila, Edita, Jarka, Marta, Monika, Hanka, Ľuboš, Marek + priateľka + psík, Jožo S., Juraj, Georg, Tomáš, Betka, Zuzka Š., Ľubka N. + pes-záchranár, Ľubka K., Vlado, Laura, Anička, Mário, Magda, Jožko Ž.

 

Správa z vychádzky

Pre túto nedeľnú vychádzku sme si vybrali netradičný cieľ v samom centre Bratislavy. Veru, je to tak – Horský park je geografickým centrom Bratislava, takže kto čakal nejaké nákupné centrum asi bol sklamaný. Ale už pri vítaní sa presviedčame o opaku a skôr sme viacerí v nenápadnom, podozrievavom napätí, čo také extra nás tu už len môže čakať. Prišla aj lokálna záchranárka Ľubka N., ktorá síce nevzala trackingové palice s hrotmi ani mačky, ale má so sebou aspoň psa-záchranára. Nazhromaždí sa nás tak akurát dosť, aby sme sa pomestili na štartovné foto a vyrážame okolo Sokolovne za prvým cieľom vychádzky – Kalvárskym vrchom. Keď na konci ulice za Sokolovňou niet kam ísť, odbočíme na chodníček do lesíka, ktorý ukrýva zostatky Krížovej cesty. Pri prvom provizórnom zastavení sa dozvedáme, že Krížová cesta na bratislavskom Kalvárskom vrchu patrí medzi najstaršie v bývalom Uhorska; bola založená v roku 1683 na pamiatku bitky proti Turkom pri Viedni. Žiaľ počas cesty sa presviedčame, že z Krížovej cesty vskutku ostali len pozostatky v podobe jednej rozbitej kaplnky a 15-tich provizórnych zastavení, ktoré boli nadšencami inštalované ako pamätné obrázky na stromoch. Napriek tomu pôsobia pietne spolu s finálnym stúpaním k poslednému zastaveniu s krížom na Kalvárskom vrchu. Zastavenie využívame nielen na vydýchanie sa a rozjímanie, ale aj na objavovanie nových, dosiaľ neznámych výhľadov. Viditeľnosť je vskutku vynikajúca, Juraj úspešne presvedčil Vlada a iných, že tamto v diali je skutočne Zobor nad Nitrou a tam ešte ďalej vari aj Inovec. Ale Bratislava takto zhora – nič moc a to som lokálpatriot! Tu sa stretávame s Laurom, Máriom a Aničkou a až pri zostupovaní z vrchu sa čudujeme ako nás našli, nakoľko zo strany Kalvárskej ulice nie sú žiadne náznaky, čo sa tam skrýva. Na ceste ku kostolu Panny Márii Snežnej sa stretáme aj s Magdou a Jožkom Ž.. Magda nás vyprevadí (alebo my ju?) ku kostolu, lebo ide na omšu, Jožko ostáva o pár chvíľ dlhšie. Ideme si pozrieť aj Lurdskú jaskyňu, ktorú založila v roku 1892 grófka Szapáry a bratislavský veriaci. Vo výklenku je umiestnená soška Panny Márie Lurdskej a na okolí jaskyne sú tisícky ďakovných tabuliek. Podaktorí si povedia v duchu modlitbičku, podaktorí zapália sviečočku, chvíľočku ticho postojíme … Vo vychádzke pokračujeme smerom do Horského parku. Bohužiaľ, plánovanú pauzičku v Kaviarni pri Horárni musíme zrušiť, lebo je v rekonštrukcii. Škoda, je to príjemné miesto, tak snáď nabudúce. Zaujímavé – nikomu dlhodobá zastávka na tradičnú, často cravingovú poživeň nechýba a kto potrebuje doplniť energiu a dodržiavať pitný režim, činí tak pri zastávočkach, ktoré pomáhajú udržiavať našu skupinku pohromade. V Horskáči pokračujeme v našich spomienkach: ktosi sem chodil na vychádzky a hrával sa s rodičmi alebo kámošmi; niekto tu randil; rodičia tu absolvovali nejednu vychádzku s teraz už odrastenými dietkami; Ľubo si spomína aj na nejakú zjazdovku. Andrej nás oboznámi, že pomník, pri ktorom si robíme záverečnú spoločnú fotku, je na pamiatku mešťanostu Justiho, ktorý sa významne pričinil o zrod Horského parku na konci 19. storočia. Skutočne si pamätník zaslúži, tak ako si zaslúži prežitie aj jeho dielo – tento park v strede haki-baki zastavanej Bratislavy. Vychádzku rýchlo ukončíme na Slavíne, lebo je tak veterno, že sa ani niet kam schovať.

Ani sa mi veriť nechce, že to bolo iba čosi cez dve krásne strávené hodinky. A ruku na srdce priatelia, také niečo, a ešte k tomu v Blave, sme už dávno nevideli J

Paroh Mladého srnca venujeme Soničke a Alovi, lebo napriek zdravotným neduhom sa ku nám statočne pripojili a podelili sa o spomienky z časov „ich“ Horského parku a Sokolovne.

 

Vlado 12.1.2015

Vychádza do Horského parku a na Kalváriu

FOTO

Nedeľa 11. Januára 2015, 10:00

Zraz: 10:00 križovatka ulíc Sokolská a Hlboká (kúsok od Ministerstva zahraničných vecí)

Trasa: Hlboká ulica – Kalvária – Kostol Panny Márie Snežnej – Lurdská jaskyňa – Horáreň v Horskom parku – Justiho pamätník, Horský park – ulica Francúzskych partizánov – Slavín

Trvanie: cca 3 hodiny.

Cieľom tejto rodinnej nedeľnej vychádzky je geografický stred Bratislavy a teda jej najcentrálnejší ucelený park. Miernym stúpaním sa dostaneme na Kalváriu ku kostolu Panny Márii Snežnej a pozrieme si aj Lurdskú jaskyňu. Odtiaľ sa presunieme ku Kaviarničke v Horárni, kde sa trošku občerstvíme aby sme pokračovali vo vychádzke po chodníčkoch Horského parku. Vychádzku ukončíme na Slavíne.

Kontakt: Vlado Z. (A1) 0903-356661