Prechádzka Mosty v Bratislave

Prechadzka

 

teplota : -1C

zúčastnení : Janko, Maroš, Martinka, Jožko, Miško, Janka, Alo, Evička, Dominik, Svetlanka, Pišta, Hanka, Martin, Maroško, Ajka a ja. (16 kamarátov)

 

K Metrostavu som s rodinou prichádzala asi 09:45 a tam nás už vítal Jano a Maroš s malou Martinkou. S Hankou som bola dohodnutá, že sa stretneme na druhej strane Prístavného mosta, keďže šlapala peši z Vrakune smerom k nám a nebola si istá, či stihne prísť presne na desiatu hodinu. Medzičasom sa objavil Jožko, ktorý pricestoval už na 09:00, ale našťastie ho prichýlil v budove Metrostavu SBS-kár a tak nás hodinu počkal v teplúčku budovy. Medzi časom som mala na linke Alinka, ktorý sa snažil príst do ciela včas, keďže bol jeho príchod v ohrození, lebo Adamko , ktorý bol u Sonky a Alinka cez víkend, v noci dostal vysokú horúčku, no a noc bola skôr dňom ako nocou. Ale nakoniec prišiel a o chvíľu pricestovala aj Evička s Dominikom.  O chvíľu s objavila Janka a Miško. Bolo čosi po 10:00 hod a v diaľke sme zazreli ešte Svetlanku a Pištu.

Taaaak a mohli sme vyštartovať. Pri nábehu na Prístavný most sa pripojila aj Hanka a tak sme prešli svoj prvý kilometer. Na konci deti Ajka a Maroško pripravili prekvapenie a v krabičke s nápisom “Toto je pre deti” rozdali balíčky cukríkov všetkým zúčastneným prechádzky Bratislavskými mostami. Prešli sme popri Dunaji na most Apollo, kde sme si pri Bratislavskom erbe urobili spoločnú fotografiu. To už sme niektorý pocítili zimu za nechtami. Za mostom sme cez bránu prešli do areálu prístavu a objavovali poklady histórie mesta a rieky Dunaj.  Nadchli nás obrovské časti z lodí, lodný motor položený vedľa starého vraku remorkéra “Šturec“ a iné zaujímavosti, ku ktorým sa človek ani nedostane, lebo netuší, že je to v zákutiach Bratislavy ukryté. To sme prešli už asi 6 km a rozhodli sa, kedže nám táto prechádzka trvala viac ako dve hodiny, ukončiť naše putovanie a vrátiť sa späť. Máme aspoň ešte pokračovanie na dve etapy, aby sme prešli všetky mosty a spoznali krásu okolia.

Pod mostom sme sa rozlúčili a tí čo sme mali autá v mieste štartu, sme prepeškovali po Pribinovej spiatky.

Bolo mi potešením prežiť dopoludnie s tak veselou partiou a ďakujem za tento deň , slová, úsmevy a smiech.

 

Andy Sokolíková

Vychádzka na Sandberg

Datum: 04/03 ( nedela )

Miesto a cas stretnutia: parkovisko pod hradom Devin o 10:00

Ciel: z Devinskeho hradu po morskom pobrezi na Sandberg a spat

Uloha: najst aspon jeden zraloci zub, schranku trilobita, muslu s perlou alebo inu starodavnost

Nacinie: Ivanovo geologicke kladivko

Odhadovany cas: do styroch hodin aj s vrtanim sa v zemi, prestavkou na obcerstvenie a hladanim zabludencov

Pocasie: prijemne zimne

Kontakt: Michal ( 0903 732 970 )

 

Sprava z vychadzky z Devinskeho hradu po morskom pobrezi na Sandberg a spat

Ucastnici: Marianka, Ivanka, Janka, Palko, Michal

Stretli sme sa, prijemne sme sa presli, dozvedeli sme sa o sebe nieco nove. V peknej krajine zijeme.

Dakujeme

Cestny paroh: Marianke, ze sa aj napriek nie uplne prekonanej chorobe rozhodla stravit den aktivne.

Marianka, mala si najlepsi styl schadzania zladovatenych svahov.

Ivanka, Palko, rad som vas po dlhsom case opat videl.

Janka, dakujem za medovniky.

 

Zapísal Michal B.

Vychádzka nad Raču

Ahojte kamaráti,

na túto nedeľu nebola zatiaľ plánovaná žiadna vychádzka, ale už je 🙂

Keďže  poznám akurát okolie, lesík nad Račou, pozývam Vás na vychádzkovú prechádzku plnú kochania sa krásnou prírodou – je tam momentálne veľa snehu( cca 40 cm) – akoby iný svet a je to len toť za rohom. Má byť v celku zima, slniečko a mínus 2 stupne, pri vetríku aj chladnejšie, preto je čajík viac ako vítaný, nehovoriac o dobrom teplom oblečení.

zraz nedeľa 25.2. 2018 o 10 hod, zastávka električiek Detvianska – električky č.3, 5

smer Červený kríž, Pánova lúka a späť. trvanie cca 2,5 hodiny aj  s prestávkou.

na Červenom kríži v prístrešku krásne zrenovovanom si dáme čajík so žemličkou :-), teda kto bude mať 🙂 ale rada sa podelím:-)

a ideme späť cez Pánovu lúku a opäť sa kocháme 🙂

kto váha, či trasu zvládne zavolajte mi, opíšem Vám ju podrobne, ale táto vychádzková prechádzka má skôr nádych krásy zasneženej prírody, čerstvého vzduchu a hlavne kamarátov…náročnosť nenáročná.

tak pa v nedeľu , budeme tam minimálne Roman Weidingerko s Kevinom a ja.

teším sa 🙂

 

Hanka

 

kontakt na mna: 0907 135 918

 

Účastnící: Ľubka, Beatka, Zuzka P., Andrejka, Janka, Hanka, Miško, Roman, Peťo, Alex, Vladino, Marcel, Heňo, chlpáč Kevin

10:00 Detvianska, prichádzam s Andrejkou, na rohu  vidíme Heňa so Zuzkou P., vzápätí ide cez cestu Beatka, oproti ide Roman s Peťom a Kevinom, Vladino s Ľubkou a Alexom, spoza druhého rohu Miško s Jankou a zhora Marcel. Všetci sa zvítame  a plní úsmevov vyrážame smer Červený kríž. V duchu je s nami aj Ivan B., ktorý mi ráno volal, že ochorel, inak by bol s nami. Ivan, bol si s nami. Ideme kúsok aj po hlavnej ceste, kde často upozorňujem, pozor auto, na kraj, no ako s deťmi J.  Prechádzame okolo domu Zuzky W., tak na ňu o dušu kričíme, spôsobujeme mierny dopoludňajší  ošiaľ na jej ulici až pokiaľ nevyjde na balkón, no Zuzka si pevne stojí za svojim programom a nejde s nami, škoda. Slniečko svieti aj naďalej, pomaly stúpame, postupne začína územie snehu a už sme v lese, kde robíme prvé foto a otvárame batohy J. Roman bol ráno u pekára, Zuzka zas vytiahla čerstvú ešte teplučkú tvarohovú štrúdlu, bola skvelá, dopyt po štrudli bol vyšší ako ponuka,  ako Zuzka poznamenala, nečakala, že toľko ľudí dnes príde, našťastie Miško s Jankou majú ryžový detox, takže aj túto situáciu opúšťame bez väčšieho napätia a opäť s úsmevom pokračujeme. Stretáme prvého bežkára, naša olympijská Nasťa to nie je, nemá pušku. Následne nám skríži cestu srna, načo Kevin vôbec nereaguje, asi je vegán. Prichádzame k Červenému krížu, Beatka sa tesne pred ním od nás odpája, je mi ľúto, že bez rozlúčky. Ideme ďalej na Pánovu lúku, sneh nám vŕzga medzi rečou, a je tu čas na obedovú pauzu, žemlička s čajíkom. Všetkým nám chutí a Marcel si začal štelovať svojho bzučiaka.  Nová doba! – fotia nás sršne J. Cestou späť sa kocháme, je nádherne, slniečko, bezvetrie, ligot snehu, pokoj prírody a naše stopy. Ďakujeme, že sme sa v bezpečí vrátili domov , že sme strávili 3 hodinky v kamarátskej pohode, boli sme si blízki a slniečko nás hrialo J.

Dnešný čestný paroh mal 14 rožkov J.

 

Zapísala Hanka B.

Vychádzka na Konigswarte

VYCHÁDZKA

Vyhliadka Königswarte

Kedy?             Nedeľa 18.2. 2018, 10:00 hod.

Zraz:                10:00 hod. malé parkovisko v Bergu (viď mapka), z Bratislavy smerom na Wolfsthal, hneď na kruhovom objazde doľava na Berg. V Bergu potom podľa mapky.

Trasa:              vyhliadka Königswarte a naspäť

Trvanie:          cca 2,5 hodiny. Približne hodinu trvá cesta hore, hodinu naspať a pol hodinku môžeme stráviť na alebo pod vežou, teplé čaje v termoskách sú vítané a malé občerstvenie sa nám tiež bude hodiť.

Počasie:          2-3°C, možnosť zrážok, snehovo-dažďových

Kontakt:         Maroš (A1) 0905754867

 

Účastníci: Peťa, Maťka, Paulínka, Vlado, Heňo, Roman, Maroš, štvornohý účastník Kevin.

Za cieľ mojej prvej klubovej vychádzky som sa rozhodol vybrať kráľovskú rozhľadňu Königswarte, ku ktorej vedie z Bergu relatívne nenáročná trasa s miernym prevýšením asi 200 m. Odhadovaný čas výstupu je asi hodina, hore pobudneme tak asi 40 minút. Celkovo to vychádza na 2 a pol hodiny.

Na parkovisko v Bergu dorazíme s Peťou a deťmi o 9:45 a čaká nás tam už prvý klubista Heňo. O chvíľku dorazí aj turista Vlado a po malej okružnej ceste po pamiatkach Bergu, k nám konečne nájde správnu cestu aj Roman s Kevinom. Ukazuje sa pekné počasie, 2-3 stupne celzia, bezvetrie a možno vyjde aj slnko spoza oparu. Parkovisko je trochu zasnežené, čomu sa deti a pes veľmi tešia a nestrácajú čas čakaním na prípadných opozdilcov. Nik už ale neprichádza, pekné počasie nezlákalo nikoho z našich ďalších priateľov, takže po spoločnej fotke o 10:15 vyrážame na cestu.

Asfaltová cesta sa rýchlo mení na lesnú, pokrytú snehom, po ktorej sa veľmi dobre ide. Sneh je čerstvo napadnutý, nie je hlboký a nešmýka sa nám. Paulínka nasadí svoje tempo 3-ročného dieťaťa, tak začíname trochu zaostávať za lídrami skupiny. Navyše, po 15 minútach usúdi, že chodiť už nebude a pýta sa Peti na ruky. Nič sa nedeje, dnes nemá chuť zopakovať svoj priam nadľudský výkon spred 2 týždňov, keď s prehľadom vyšľapala celú cestu až hore. Po hodnej chvíľke presviedčania sa ju podarí dostať na moje plecia a už sa teda nezdržiavame.

Medzitým nás dobehne skupinka slovenských turistov so psom, ktorý ako keby z oka Kevinovi vypadol. Psí chlapci šantia spolu, rýchlo sa spriatelia. Prejavy náklonnosti sú čoraz vrúcnejšie, je to už oveľa viac láska ako kamarátstvo. Paulínka na mojich pleciach je ťažká, je mi dosť teplo, dávam si dole bundu, aby som sa nespotil. Slováci so psom našťastie nečakajú a miznú pred nami vdiaľ.

Cesta nám rýchlo ubieha pri spoločných rozhovoroch a o chvíľku nás už vítajú satelitné taniere vojenskej odpočúvacej stanice a hneď na to 20 metrová rozhľadňa postavená z drevených trámov. Pod vežou je stôl, kde si odpočinieme pri teplom čaji a doplníme sily. Zvedavší  sa štverajú po 120 schodoch hore na vrchol rozhľadne. Tí rozvážnejší si odpočinú radšej pri čaji a šetria sily na zostup do Bergu. Už na prvom medziposchodí veže sa ukazuje sila vetra,  hore sa teda príliš nezdržujeme. Výhľad je krásny, zasnežená krajina vôkol nás vyzerá miestami až rozprávkovo.

Zlezieme z veže a okolo 11:50 sa vydávame na spiatočnú cestu do Bergu. Deti majú pred sebou vidinu dobrého domáceho obeda, tak ich už vôbec netreba nosiť, ani poháňať dopredu. Ako sa blížime k dedine, sneh zrazu zmizne, ako šibnutím čarovného prútika. Tam, kde sme cestou hore šli po snehu, vykúkajú teraz zo zeme prvé snežienky. Skoro tak, ako to bolo v rozprávke o 12-tich mesiačikoch, keď brat Sečeň vyhovel Maruške a brat Brezeň po ňom preberá žezlo. Už len počkať na jahody ! Nie nie ! To predsa v programe nebolo, takže pokračujeme podľa plánu a asi o 12:30 sme už dole na parkovisku.

Lúčime sa, doniesli sme si zhora jeden príjemný pocit spoločne stráveného nedeľného dopoludnia. Ďakujem, kamaráti a teším sa na ďalšie vychádzky.

Čestný paroh: Romanovi, udržal svoju zvedavosť na uzde a neliezol na vežu. Robil spoločnosť Peti a dohliadal na Kevina, kým my sme sa zhora rozplývali nad krajinou.

 

Zapísal Maroš

Vychádzka na Devín

VYCHÁDZKA

DEVÍNSKÝ NÁUČNÝ CHODNÍK

Kedy?                Nedeľa 11.2. 2018, 13:30 hod.

Zraz:                  13.30 hod. parkovisko pod Devínskym hradom / Hotel

Trasa:                smer Devín – Devínská Nová Ves / náučný chodník

Trvanie:            cca 1,5 hodiny.

Počasie:            4°C, prevažne slnečno

Kontakt:           Roman W (A1) 0905477843

 

Záznam z vychádzky: 11.2.2018, 13:30 hod. Devín – smer Devínska N.V., náučný chodník

Účastníci: Zuzka, Peter a Roman, Ľudka, Roman, Robo, Miško a Janka, hafkáči: Lara a Kevin

Správa z prípravy;

Ako vždy v pondelok na klube, som dal otázku „aké budú akcie“?… Nastalo hrobové ticho, nikto nič nehovoril, tak šup, šup z trápneho ticha preč do iného programu…(nabudúce to už urobím inak).

Po klube, večer, som si uvedomil, že asi nebude vychádzka. Stále som dúfal, že sa nejaký kamarát prihlási a urobí ju….a že sa pekne „poveziem“, bez výkonu na tom, aby som preto musel pohnúť prstom (nabudúce to zas urobím inak).

Prišla sobota, blbí pocit, že asi nebude vychádzka…, a tak som sa ju rozhodol urobiť.

Páčia sa mi vychádzky primerané veku mojej mamy, tak som sa rozhodol urobiť ju: Devín náučný chodník smer Devínska N.V.

Bola sobota ráno a tušil som, že asi málo ľudí bude pozerať mailovú schránku a o vychádzke sa nedozvedia…, a nikto na ňu nepríde. Tak som sa rozhodol poslal klubistom SMS, že sa koná vychádzka a že sme im pozvánku poslali mailom.

Nedeľa:

Stretávame sa na parkovisku 13:30 hod. Pri vítaní som si uvedomil, že tam máme úplne nové tváre, ktoré na vychádzke ešte vôbec neboli: Robo, Zuzka, Roman… Wao, Robo a Zuzka chodia do klubu roky a išli s nami prvý krát, tak som sa skutočne potešil, presne tak, ako aj Roman, ktorý si to vedel zariadiť a išiel na vychádzku bez troch detí.

Moja radosť trvala do chvíle, keď sa mi Ivan ponúkol, že bude na začiatku a navedie nás na kopec… V tom som zostal mierne v šoku, že „na aký kopec?!“ My predsa na žiadny kopec nejdeme a ideme po náučnom chodníku….Problém sme si vyriešili vysvetlením, že náučný chodník môže byť aj hore do kopca, ale aj dole, pri rieke Morave. Pre mňa super skúsenosť a nabudúce pri tvorení pozvánky budem jednoznačnejší. A opäť sa mi potvrdilo, že vychádzka môže byť terapeutická, aj bez terapeuta.

Slniečko nám krásne svietilo, teplotu 4°C sme nevnímali nijako dramaticky. Tom nám porozprával ako bolo vo Vietname, Zuzka pokecala s Petrom o Thajsku a exotike, Ja s Beatkou o tom, ako musíme na sebe makať a nezaspať v abstinencii, Janka mi upresnila ako robili s Miškom bonbóny po kuchárskej aj chemickej stránke, s Robom sme zhovárali o tom, kam všade sa nám vpichne závislosť a že prestať piť je oveľa ľahšie ako začať rozlišovať a spochybňovať svoje rozhodnutia na to, aby sa človek stretol so sebou, išiel za seba s stal šťastným…

Čestný paroh získava: Roman, ktorý nechal doma manželku s deťmi a prišiel prvýkrát medzi nás. Zároveň verím, že na budúce ich všetkých zoberie medzi nás.

Zapísal: Roman W.