,

Cyklovychádzka na Biely kríž

Cyklovychádzka – nedeľa 3.6.2012, 10:00

 Foto

Miesto stretnutia : Bratislava, Červený most

 

Trasa: Červený most – Kačín – Malinský vrch – Malý Slavín – Bystrické – Biely kríž – Rača

Vzdialenosť: cca. 18 km

Trvanie: cca. 2:30

Prevýšenie: cca. 350 m

 Predpoveď počasia: Teplota 14 až 16 °C, oblačnosť veľmi vysoká, zrážky predbežne nízke.

 Kontakt: Mário 0908126006

Správa z cesty:

Povinný ranný pohľad z okna nás núti, aby sme sa obliekli teplejšie, lebo Kamzík je zahalený hmlou, z ktorej by teoreticky mohlo aj zapršať. Naozaj je trochu chladno. Presne o desiatej sme pod Červeným mostom, Janka s Milanom a Ivan sú už tam. Dozvedáme sa, že Janka nás prišla iba pozrieť a fujazdí naspäť, lebo kopcovitý terén jej deformuje lýtka a nerobí jej dobre na pľúca. Nevoľky sa s ňou teda lúčime a uháňame smerom na Kačín. Najdivokejším jazdcom je samozrejme Laura. Kým my chlapi ideme pekne v trojzáprahu a rozprávame sa o životne dôležitých veciach, Laura pred nami šliape do pedálov a za každou zákrutou na nás povzbudivo mrká, že nech sa neopúšťame, že už je to len kúsok.
Na Kačín prichádzame okolo trištvrte na jedenásť. Snažíme sa jesť prinesené keksíky a zalievať ich vodou z cyklistických fliaš, ale Ivan sa púšťa do rozprávania svojich zážitkov z potuliek po Karpatoch a naše prežívanie aj prežúvanie je často prerušované vyvaľovaním očí, neveriacky otvorenými ústami alebo nezastaviteľným smiechom. Ivan sa nad nami nakoniec zľutuje a prestáva chrliť jeden neuveriteľný príbeh za druhým. Zneužívame túto rečnícku pauzu a pokračujeme v jazde smerom na Druhý kameňolom. Zmenili sme pôvodnú trasu, pretože lesné cesty by mohli byť zablatené a vodnaté.
Cesta pokračuje okolo Červeného kríža, kde nás Milan fotí priamo v nebezpečnej zákrute a sám ostáva opustený na samom konci peletónu. Nasadzuje však tajné rezervy a o malú chvíľu nás dobieha a dokonca predbieha! Naozaj nevídaný výkon. Zaslúžil by si zaň Čestný paroh Mladého srnca, ale nechajme sa radšej prekvapiť.
Po štyroch strmých stúpaniach, z ktorých každé vyzeralo ako posledné, sa nakoniec vynárame na turistickej križovatke Biely kríž. Kopec je obsypaný cyklistami, sú rozložení na celej lúke. Ležia, jedia, pijú kofolu, odpočívajú…Pridávame sa k nim, dávame si ľahký nedeľný obed a zapíjame ho kofolou (Ivanovu vineu taktne premlčím, pretože ma podplatil salámovým chlebom s uhorkou, mňam). Ešte spoločná fotka pod turistickým rozdeľovníkom a lúčime sa s Ivanom pretekárom, ktorý nám vzápätí mizne pod kopcom.
Cesta späť je mimoriadne oddychová, skoro stále klesáme a tak našou hlavnou starosťou ostáva obdivovanie prírody a príjemný rozhovor. Okolo druhej sme na Patrónke, ešte hodinka nás delí od domu. S Milanom sa lúčime pod Prístavným mostom. Počasie sa nakoniec mimoriadne vydarilo a vydaril sa aj výlet. Ďakujem za účasť aj za výkon, ktorý sme spolu podali.

Čestný paroh Mladého srnca: Ivanovi. Cestou sme síce miestami zavoňali zápach spáleného titánu, ale vyšiel s nami na Biely kríž aj napriek umelému kĺbu. Prilbu dolu.

Foto

Vychádzka na Záruby

Vychádzka – nedeľa 27.5.2012, 10:00

Foto

Miesto stretnutia : Smolenice, zámok

Trasa: Smolenice, zámok – Čertov žľab – Záruby, sedlo – Záruby – Záruby, sedlo – Čertov žľab – Nad Vlčiarňou – Vlčiareň – Smolenice, zámok

Vzdialenosť: cca. 9 km

Trvanie: cca. 3:30

Prevýšenie: cca. 500 m

Predpoveď počasia: Teplota 18 až 21 °C, oblačnosť veľmi vysoká, zrážky predbežne do 60 mm, ale s nízkou pravdepodobnosťou (to znamená, že môže liať ako z krhly, ale asi ani nemusí).

Kontakt: Mário 0908126006

Doprava: Musíme sa natlačiť do áut.

Poznámka: Ak bude strašne škaredo, pôjdeme alternatívnu menej náročnú trasu.

Správa z cesty:

Ráno nakladáme Ivetku a vyrážame autom smerom do Smoleníc. Pár minút po desiatej mi volá Pali, že sú na mieste a že sa tam konajú cyklistické preteky, tak nech vyjdeme autom až po zámok. Meškáme. Auto nechávame na parkovisku medzi stromami a poza cyklistickú trať vychádzame k zámku. Všetci okrem Hely sú už tu. Hela prichádza pár minút po pol jedenástej, parkuje, prezúva sa, kupuje si nás jahodami z vlastnej záhrady. Medzitým sa rozprávame s Danom a s jeho priateľkou, ktorí sa prišli pozrieť na cyklistické preteky. Okolo trištvrte na jedenásť vyrážame smerom na Záruby.
Cesta nám ubieha v príjemnom rozhovore, počasie máme skvelé, trochu silné slnko mierni košatý zelený les. Na čele výpravy sa ženú Mimi s Helou. Reneé, moja neter, kontroluje celú skupinu, behá od začiatku na koniec a zase späť a s každým sa stihne výdatne porozprávať. Prvé turistické bolesti sa objavujú u Jojky, zatiaľ ich zaháňa nájdenou opornou palicou.
Čertov žľab, sedlo Záruby…pomaly vystupujeme na najvyšší vrch Malých Karpát. Sme hore, tešíme sa, robíme skupinové foto, zapisujeme sa do horskej knihy. Na malej pohostinnej lúke pod vrcholom robíme obedovú prestávku. Opticky to vyzerá tak, že moja rodina, t.j. mama Hela, sestra Mimi, jej priateľ Emil a moja neter Reneé sa oddelíme od zvyšku skupiny a obedujeme osamote. Mysľami a srdcami sme však stále všetci spolu, sem tam na seba mrkáme a kývame si.
Pali dostal nápad, že či by sme nezašli ešte kúsok po hrebeni na hrad Ostrý kameň a nepripomenuli si Bélu, našinca, ktorý umrel na infarkt na túre na Záruby z opačnej strany. Po obede sa teda presúvame po hrebeni k zrúcanine. Cesta je dosť nebezpečná, hlavne v miestach, kde opúšťame značený chodník a kde nám cesta pomaly ale isto mizne v skalách. Sebaisto sa však vraciame na červenú značku a vchádzame medzi rozvaliny. Bélov pomník je mierne schátralý. Pali nám opisuje, ako k tej tragickej udalosti došlo. Žiadna sranda, poviem vám.
Prijímame spoločné rozhodnutie, že sa nebudeme vracať po hrebeni na Záruby a pôvodnou cestou dolu, ale že zídeme s Ostrého kameňa a po modrej sa údolím vrátime zboku do Čertovho žľabu a späť do Smoleníc. Hela, Vierka a Jojka nás opúšťajú a pokračujú širokou dvojkoľajovou lesnou cestou, my ostatní poctivo strmo klesáme po červenej. Pod lesom volám Hele, kde sa asi nachádzajú, upokojuje ma, že rýchlo prišli na svoj omyl a už sú nám v pätách. Opäť sme sa poučili, že ťažšia cesta vedie dobrým smerom.
Čas nám pokročil a opúšťajú nás Hela, Mimi, Emil a Reneé, pretože majú na večer naplánovaný koncert Lucie Bílej v Nitre. Ostatní pokračujeme pomerne voľným tempom smerom k Čertovmu žľabu. Ideme nádherným bukovým lesom s obrovskými stromami a so stovkami červených myší pod vlaňajšími listami.
Klesanie od Čertovho žľabu k smolenickému zámku nemá konca. Do zámockého parku vchádzame o 17:00, tri hodinky hore dolu. Všetci vládzeme chodiť, tak si blahoželáme k šťastnému zakončeniu cesty a vyrážame smerom do Bratislavy. Všetko bolo tak, ako malo byť, pretože Mimi s Reneé na koncert Lucie Bílej prišli neskoro, vďaka čomu si ich Lucie okamžite všimla a darovala Reneé podpísané DVD. Priatelia, všetky veci sa dejú tak, ako sa diať majú.

Čestný paroh Mladého srnca: Jojke. Bojovala srdnato ako lev.

Foto

Výlet na Svätý vrch

Vychádzka – nedeľa 13.5.2012, 10:15

 Foto

Miesto stretnutia : Stupava, Trojičné námestie

 

Trasa: Stupava – Klčovanice – Svätý vrch – Bystrické – Zbojníčka – Rača

Vzdialenosť: cca. 14,5 km

Trvanie: cca. 4:00

Prevýšenie: cca. 445 m

 

Predpoveď počasia: Teplota 14 až 20 °C, oblačnosť stredne vysoká, zrážky predbežne do 10 mm, ale s nízkou pravdepodobnosťou (to znamená, že môže liať ako z krhly, ale asi ani nemusí).

 

Kontakt: Mário 0908126006

Doprava: Odjazd 9:30 z aut. stanice Mlynské Nivy v Bratislave, nást. č. 64, príjazd do Stupavy (aut. zastávka Dom dôchodcov) 10:12

Poznámka: Ak bude pekné počasie a natrafíme cestou na vľúdne ohnisko, môžeme rozložiť oheň a posedieť si pri ňom. Pre istotu pribaliť kus slaniny a chlebík.

Správa z cesty:

Ráno mi volá Ľubka a oznamuje, že nastúpi na Patrónke. Okrem nej sa zatiaľ nikto neozval, tak sme sami zvedaví, koľko nás nakoniec bude. Na Nivách nastupujeme sami dvaja, na Patrónke sa k nám pridáva sľúbená Ľubka s Jergušom. Ešte je malá šanca, že sa k nám niekto pridá v Stupave. Tak nie, sme tu len my štyria.
Posilníme sa pred cestou sladkým pečivom, urobíme úvodné foto a vyrážame poza stupavské humná smerom na Svätý vrch. Počasie je ideálne, je pekný slnečný deň, ale nie moc teplo, dokonca v lese je pomerne chladno. Preto sa hneď po prvom výstupe prezliekame do suchšieho a teplejšieho. Ľubka si na chvíľu diskrétne odskakuje do lesa a robí dobre, pretože o pár metrov sa nám do cesty postaví ceduľa s nápisom Zákaz odkladania biologického odpadu! Fuh, to bolo fakt v poslednej chvíli…
Jerguša so zdatným sokolím zrakom aj s mimoriadnou ambíciou horského vodcu pasujeme do úlohy veliteľa výpravy. Od tohto momentu pyšne vykračuje na čele a bezohľadne nás ženie divočinou. Míňame rozkvitnuté agáty, lastovičníky, hluchavky, chvíľu nás sprevádza zvedavá veverica, sem tam sa mihne aj nejaká zvedavá myš. Príroda žije, vtáci nôtia, aha!…ďalšia veverica…
Míňame jednu kaplnku a jeden pamätník, potom na pokyn novopečeného veliteľa chvíľu odpočívame na zvalenom buku. Stretávame niekoľkých cyklistov a turistov, Jerguš sa s každým porozpráva ako so starým známym. Je dobré mať takéhoto priateľského vodcu.
Okolo pol druhej dávame obedovú prestávku pri rozdeľovníku Bystrické, odtiaľ nás potom povedie zelená značka smerom do Rače. Opekať nebudeme, stále je pomerne chladno, tak si aspoň nakrájame slaninu a Ľubka vybalí domáci proviant. Navzájom sa núkame a hodujeme. Vedľa na lúke sa rozkladá druhá partia turistov s dvomi psami. Obaja vyzerajú, že naša slaninka sa im celkom pozdáva, a starší labrador nakoniec naozaj neodolá, dorúti sa k nášmu stolu a zlupne nám šupku zo slaniny na jeden hlt. A aby nám nebolo náhodou ľúto, tak to zaje polkrajcom chleba, len tak mľaskne. Mimoriadne drzý pes, dovolím si preblesknúť mysľou.
Pomerne sýti pokračujeme smerom do Rače. Jerguš si cestou ešte pokecá s policajtmi o tom, že sme turisti a že sme čistotní, že sa nás nemusia báť. Na rozlúčku im zakýva, s čím sa Ľubkina rebelantská povaha len s námahou vyrovnáva.
Z Rače nás berie električka č. 3 do mesta, Ľubku s Jergušom do McDonaldu na neskorý obed a nás domov. Naozaj pekný výlet, tešíme sa na ďalšie.

Čestný paroh Mladého srnca: Ľubke za prelomenie rodinného bojkotu a za vytrvalosť.

Foto