Výlet na Biely kríž

Nedeľný výlet na Biely kríž – nedeľa 1.11.2015, 10:00

Miesto stretnutia: Rača, Detvianska ulica; zraz nedeľa 1.11. o 10:00

Trasa: Rača (Detvianska ul.) – Horvátov kríž – Biely Kríž – Zbojníčka – Vypálenisko – Rača, Amfiteáter – Detvianska ul.

Prevýšenie: 435 m

Trvanie: cca. 4 hodiny

Počasie: Podľa dostupných predpovedí dobré, max. 10 °C, južný až juho-východný vietor, bez zrážok

Kontakt: Vlado Z – 0903 356661

Poznámka:

Napriek prevýšeniu 435 m ide o menej náročnú túru s miernym stúpaním ponad Raču po modrej značke na Biely kríž. Po oddychu a osviežení sa vydáme po červenej značke na Zbojníčku a Vypálenisko, odkiaľ zídeme späť do Rače po modrej značke okolo Račianskeho amfiteátru. Príďte sa v tento spomienkový čas nadýchať sviežeho vzdúšku do jesenných Malých Karpát.

Výstup na Königswarte

FOTO

Königswarte – 11.10.2015

Účastníci:

Laura P., Mário P., Anička, čo už chodiť vie, Gabika P., Tomáš Ď., Tomáš H., Katka H., Jazmínka H., Viki H., Danka S. , Jozef S., Marcel R., Milan P.

Počasie zimné, veterné, okolo 5 st. C nám nepokazilo náladu a odhodlanie zdolať jeden z najvyšších vrchov v blízkom okolí Slovensko-Rakúska. Iba Ľuboš S. to pre ukrutnú zimu, alebo slabé oblečenie, vzdal a hneď na hranici Berg, kde sme sa postretali sa otočil smerom k teplému domovu. Nuž, ako sa vraví, neexistuje zlé počasie, len zlé oblečenie.

Dávno zabudnutý a dnes už nezvyčajný pohľad na blikajúce majáky policajného auta nám na okamih pripomenul nedávne časy, kedy sme si museli svoje odstáť na hranici, ak sme chceli okúsiť plody dovtedy zakázaného Západu. Dnes tam však auto pravdepodobne strážilo hranicu pred utečencami.

Hneď, ako dorazil oneskorený Marcel, sme si urobili štartovné skupinové foto a s odhodlaním vyrazili do protivného protivetra. Vrtule sa krútili svojim stálym pomalým rotačným tempom, úplne ignorujúc rýchlosť vetra. Niektorých z nás zas chlad hnal zrýchleným tempom, takže sme sa museli na niektorých miestach čakať, aby sme sa neroztratili. Hneď od prvých metrov sme začali debaty na naše témy v snahe poradiť, pochopiť, prijať. V prvej rakúskej dedinke, ktorej názov som prehliadol, zabraný do rozhovoru s Marcelom a Tomášom, nás udivilo WC zariadenie, ktoré bolo otvorené a príjemne vykurované, takže sme predlho čakali na Marcela, kým uvoľní miesto ďalším, lebo sa tam, potvora, vyhrieval. Asi v strede dedinky sme sa rozlúčili s Máriom, Laurou a Aničkou, ktorá už vie chodiť a vybrali sme sa lesnou cestičkou do stúpania na horu Königswarte. Ešte predtým ma Mário v poslednej chvíli v rýchlosti požiadal, či by som na zvyšnú etapu neurobil horského vodcu. Nuž, prijal som to, čo som mal robiť, ale s poznámkou, že neručím za úspech expedície, keďže moje vodcovské schopnosti sú veľmi slabé (čím som sa čiastočne zbavil zodpovednosti), čo sa potvrdilo hneď na prvom rázcestí, kde nejednoznačná modrá značka nás/ma tak zmiatla, že som musel vybehnúť po cestičke a urobiť prieskum, či značka pokračuje ďalej, aby som zistil, že nepokračuje. Skorigovaní sme stúpali už v príjemnejšej klíme smerom hore k rozhľadni. A tam vetrisko fúkal ako najatý. Ja s Tomášom Ď. sme odvážne vystúpali po schodoch rozhľadne až na najvyšší vrchol, držiac sa kŕčovito zábradlia, kde sme skonštatovali, že keby nebola taká zlá viditeľnosť, bol by z nej nádherný výhľad na Bratislavu.

Pod rozhľadňou sme sa najedli, poponúkali ovocím, keksíkmi a vybrali sa po červenej značke smerom dole, ako nám Mário poradil. A opäť zabratí do debát sme akosi prehliadli tú správnu odbočku, a tak sme si urobili malú zdĺžku, ktorá nás na našu veľkú radosť priviedla ku kruhovému objazdu, 3 km od nášho parkoviska. Tešili sme sa preto, lebo poniektorí sme sa už zmierovali s tým, že sa ocitneme v Hainburgu, čo by bolo o 10 km dlhšie. A tak sme minuli aj zrúcaninu hradu Schafberg. Naspäť po cyklochodníku nám vetríček do chrbta pofukoval, tak že sa celkom dobre kráčalo.

Nakoniec sme boli spokojní, že sme to zdolali a v dobrej nálade sa rozlúčili. Ostatné nech dopovedia fotografie.

Čestný paroh navrhujem Marcelovi, ktorý v momentálnej kríze sa prekonal a prišiel na výlet, čím urobil veľa pre seba.

Milan P.

Výlet na Pajštún

Vychádzka a opekačka na Pajštún – nedeľa 25.10.2015, 10:00

Miesto stretnutia: Marianka, zastávka SAD, parkovisko.

Trasa: Marianka – Borinka ¾ hod.– Pajštún ¾ hod. – Pod Kozliskom ½ hod. – Dračí hrádok 1 hod. – Pod Dračím hrádkom ¼ hod. – Svätý vrch ½ hod. – Klčovanice 1 hod. – Marianka ½ hod.

Vzdialenosť: cca. 16 km

Prevýšenie: 317 m.

Trvanie: 5 ¼ hod.

Počasie: polojasno, teplota cca. 12-15 °C, pravdepodobnosť zrážok nízka

Kontakt: Jožo S. 0910230231, Juraj K.(A3)

Poznámka: Túra je myslená aj ako opekačka na zohriatie v jesennom počasí. Vlani ju organizoval ako svoju akciu štvrtkový klub A3, tento rok to dáme spoločnými silami. Z pútnickej obce Marianka (220 m) sa od zastávky SAD spred kláštorného areálu vydáme po červenej cez rázcestie Klčovanice (338 m), na ktorom sa červená križuje so žltou. Popri Chate pod vrchom, cez Borinku až do hradu Pajštún (486 m) z 13. storočia. Z hradu je bomba výhľad na Karpaty a za dobrého počasia vidieť až predhorie rakúskych Álp (Schneeberg). Ako občerstvenie v ohnisku si na hrade poopekáme – čo príde. Doneste slaninu, cibuľu a nóž!

Účastníci:

Betka, Mário, Laura, Jožo St., Saška, pes Čiba, Jožo Su., Danka, Tomáš Ď., Tomáš H., Jasmínka, Vikinka, Pavol, Klaudia, Marcel, Ďuri Ka., Georgio, Milanko, Monika, + na hrade čakavší cyklisti Ivan a Jožko a zo Stupavy dobehnuvší Firo a Ľubka S.

Správa z vychádzky:

Na zraz do pútnickej dediny Mariánka doputovali azda všetci skalní srnci-pútnici + nová Saška. Čas sme si krátili čítaním kníh z knižnice, ktorú na zastávke zriadila miestna predsedníčka Matice Slovenskej a čitateľského spolku Mariánka pani Emőke Gyöngyöšová.

A nakoniec zo záhrobia doputoval aj Marcel a po jeho roztrasenom fotení sme vyrazili.

Tomáš Ď. si čítal neveriacky po ceste knihu horoskopov z roku 2006. Bolo tam …všetko. Jeho prvý Muráň, rozchod s frajerkou aj to že stretne terapeuta menom Ivan. Boli tam aj veci, ktoré však nebol schopný prijať a tak knihu roztrhal. Aspoň sme mali na podpal. Ale karma je karma ako vravieva neprítomná Hanka. Čo si do života privolávaš, toho sa nezbavíš pokiaľ si nevyčistíš auru. Alebo čakru? Alebo aspoň párkrát WC. Čistiť proste treba.

Všetkých nás čaká dnes čistenie topánok, lebo les do Borinky bol síce krásne jesenno-slnečný ale aj krásne-blatistý a keby sme tam neboli my aj krásne-tichý. V Borinke sa k nám pridala Monika, ktorá sa rekonvalescenciu kolena rozhodla spestriť si vyštveraním sa 45°svahom na Pajštún. A po krátkom dychčaní a pietnej zastávke pri tabuľke Borisa P. sme sa už na hrade vítali s cyklo-bratmi Ivanom a Jožkom (zvaný Turbo) a miestnym párom z TEÁTRA (A3) Firom a Ľubkou.

Dychčali a pietne sme ppríjmali krásne údolie všetci – okrem nonstop vysielača Tomáša H. Betka sa silne snažila uvidieť Schneeberg, a Jožko Turbo silou vytrhol na podpal strom, Tomáš Ď. spálil nepríjemnú knihu horoskopov v ktorej videl čo nechcel a opekali sme čo každý chcel. Mäsožravci slaninu, vegetariáni safaládky s nulovým obsahom mäsa a navrch sme dali zvlášť vypečené Monikine koláče.

Najedení a spokojní sme boli, deti výskali, Čiba štekala, Betka ako temperamentná Maďarka tancovala na echt-maďar mobilnú muziku. Došlo nakoniec aj na vtipy (Zlatá rybka sedlákovi: Sedlák, splním ti 3 želania. Sedliak: Aký som ti ja sedlák !!! – a tresne ju o zem…) Pomaly sme sa zberali dole. Jožo S. ako vedúci zájazdu sa pre istotu spýtal, či predsa nechceme ísť pôvodnou asi o 2 hodiny dlhšou a trocha horšou cestou.

Zhodli sme sa, že určite – ale inokedy.

Cestou sme riešili kadečo, napríklad čo s ženami, ktoré aj chcú aj nechcú, čo robiť po recidíve, a či vybuchovať a nadávať je normálne alebo alkoholické.

Nezhodli sme sa ako obyčajne.

Pravda je asi niekde uprostred – je to asi normálne-alkoholické. Podopierali sme Moniku, prepierali rôzne osobné aj klubové veci – niekedy nevedno, kde končí osobné a začína klubové, ale to je na dlhšie.

Jasmínka s Vikinkou nám vyrátali svoj Program – chodia mimo školy dokopy asi na 27 krúžkov a v spánku sa ešte Silvovou metódou učia čínštinu a japonštinu. Program je vždy základ, to chápu aj takéto indigové deti.

Čestný paroh mladého srnca

nedám vôbec rapídne zostarnuvšiemu Marcelovi, lebo som veľmi, ale veľmi nasratý na jeho zbytočné cesty do záhrobia. Ešte chvíľa a bude tam mať prechodný pobyt ako náš doktor Peťo.

Paroh radšej dám Jasmínke a Vikinke, za ich neúnavnosť a náladu,

Monike, za to že podávala koláče a podávala výkon

a komplet TEÁTRO štvrtkovej parte (predsedovi Ďurimu, Ďžordžovi, Firovi, Ľubke, Jožkovi St. a Čibou) za to že v hojnom počte prišli – a vôbec to nemali inak.

A ešte sympatickej Saške ako nováčičke na našich vychádzkach.

Bolo krásne, za čo ďakujeme Pani Zvýšenej Energii (Higher Power) – ale ciťiť plížiacu sa zimu, budú dušičky – o týždeň si teda na Nedeľnej vychádzke zaspomíname na našincov, ktorí odišli dôstojne a čistí. Ďakujeme!

Výlet na Königswarte

FOTO

Vychádzka – nedeľa 11.10.2015, 10:00

Miesto stretnutia: pred vchodom do reštaurácie na cyklotrase do Wolfsthalu kúsok za hraničným prechodom Berg (dá sa tam parkovať)
Trasa: hraničný prechod Berg – Berg (dedina) – Berg II. – Königswarte – Schafberg – hraničný prechod Berg
Vzdialenosť: cca. 12,5 km
Prevýšenie: cca. 200 m
Trvanie: cca. 3,5 hodín
Doprava: autami resp. peši od mosta Lafranconi

Počasie: teplota 8 – 12 °C, oblačno, pravdepodobnosť zrážok nulová
Kontakt: Mário – 0908 126 006

Poznámka:
Königswarte je najbližší rakúsky kopec za štátnou hranicou. Cesta k nemu vedie cez rozľahlé polia a zo začiatku má nulový sklon, takže budeme mať možnosť dôkladne si rozhýbať svaly pred následným miernym stúpaním. Na vrchole kopca je sympatická rozhľadňa.
Z vrcholu sa potom po červenej značke schádza k zrúcanine hradu Schafberg a popred dedinu Wolfsthal späť na hranicu. Kočíky sa pravdepodobne nedostanú cez plot obory a preto sa spod rozhľadne vrátia na hranicu rovnakou cestou. Treba vziať neprefúkavé oblečenie, na pitie možno už aj čaj, a niečo pod zub.

 

FOTO

Königswarte – 11.10.2015

Účastníci:

Laura P., Mário P., Anička, čo už chodiť vie, Gabika P., Tomáš Ď., Tomáš H., Katka H., Jazmínka H., Viki H., Danka S. , Jozef S., Marcel R., Milan P.

Počasie zimné, veterné, okolo 5 st. C nám nepokazilo náladu a odhodlanie zdolať jeden z najvyšších vrchov v blízkom okolí Slovensko-Rakúska. Iba Ľuboš S. to pre ukrutnú zimu, alebo slabé oblečenie, vzdal a hneď na hranici Berg, kde sme sa postretali sa otočil smerom k teplému domovu. Nuž, ako sa vraví, neexistuje zlé počasie, len zlé oblečenie.

Dávno zabudnutý a dnes už nezvyčajný pohľad na blikajúce majáky policajného auta nám na okamih pripomenul nedávne časy, kedy sme si museli svoje odstáť na hranici, ak sme chceli okúsiť plody dovtedy zakázaného Západu. Dnes tam však auto pravdepodobne strážilo hranicu pred utečencami.

Hneď, ako dorazil oneskorený Marcel, sme si urobili štartovné skupinové foto a s odhodlaním vyrazili do protivného protivetra. Vrtule sa krútili svojim stálym pomalým rotačným tempom, úplne ignorujúc rýchlosť vetra. Niektorých z nás zas chlad hnal zrýchleným tempom, takže sme sa museli na niektorých miestach čakať, aby sme sa neroztratili. Hneď od prvých metrov sme začali debaty na naše témy v snahe poradiť, pochopiť, prijať. V prvej rakúskej dedinke, ktorej názov som prehliadol, zabraný do rozhovoru s Marcelom a Tomášom, nás udivilo WC zariadenie, ktoré bolo otvorené a príjemne vykurované, takže sme predlho čakali na Marcela, kým uvoľní miesto ďalším, lebo sa tam, potvora, vyhrieval. Asi v strede dedinky sme sa rozlúčili s Máriom, Laurou a Aničkou, ktorá už vie chodiť a vybrali sme sa lesnou cestičkou do stúpania na horu Königswarte. Ešte predtým ma Mário v poslednej chvíli v rýchlosti požiadal, či by som na zvyšnú etapu neurobil horského vodcu. Nuž, prijal som to, čo som mal robiť, ale s poznámkou, že neručím za úspech expedície, keďže moje vodcovské schopnosti sú veľmi slabé (čím som sa čiastočne zbavil zodpovednosti), čo sa potvrdilo hneď na prvom rázcestí, kde nejednoznačná modrá značka nás/ma tak zmiatla, že som musel vybehnúť po cestičke a urobiť prieskum, či značka pokračuje ďalej, aby som zistil, že nepokračuje. Skorigovaní sme stúpali už v príjemnejšej klíme smerom hore k rozhľadni. A tam vetrisko fúkal ako najatý. Ja s Tomášom Ď. sme odvážne vystúpali po schodoch rozhľadne až na najvyšší vrchol, držiac sa kŕčovito zábradlia, kde sme skonštatovali, že keby nebola taká zlá viditeľnosť, bol by z nej nádherný výhľad na Bratislavu.

Pod rozhľadňou sme sa najedli, poponúkali ovocím, keksíkmi a vybrali sa po červenej značke smerom dole, ako nám Mário poradil. A opäť zabratí do debát sme akosi prehliadli tú správnu odbočku, a tak sme si urobili malú zdĺžku, ktorá nás na našu veľkú radosť priviedla ku kruhovému objazdu, 3 km od nášho parkoviska. Tešili sme sa preto, lebo poniektorí sme sa už zmierovali s tým, že sa ocitneme v Hainburgu, čo by bolo o 10 km dlhšie. A tak sme minuli aj zrúcaninu hradu Schafberg. Naspäť po cyklochodníku nám vetríček do chrbta pofukoval, tak že sa celkom dobre kráčalo.

Nakoniec sme boli spokojní, že sme to zdolali a v dobrej nálade sa rozlúčili. Ostatné nech dopovedia fotografie.

Čestný paroh navrhujem Marcelovi, ktorý v momentálnej kríze sa prekonal a prišiel na výlet, čím urobil veľa pre seba.

Milan P.