Výlet na Zobor

Vychádzka – nedeľa 16.9.2012, 10:00

 

Miesto stretnutia : Štitáre, dedinka pri Nitre, dom Števka Gabriela

 

Trasa: Štitáre –  Sedlo pod Žibricou – Zobor – Sedlo pod Žibricou – Žibrica – Sedlo pod Žibricou – Štitáre

Vzdialenosť: cca. 15 km

Prevýšenie: 430 m

Trvanie: cca. 4 h

 

Dopravné spojenie:

Autami

 

Predpoveď počasia: zatiaľ neznáma

Poznámka: V Sedle pod Žibricou je ohnisko, na ktorom sa dá opekať. Časť trasy Sedlo pod Žibricou – Žibrica – Sedlo pod Žibricou je kondičný bonus pre náročnejších turistov. Podľa posledných informácií sa v Števkovej záhrade budú v septembri stále oberať maliny.

Kontakt: Mário 0908 126 006

Účastníci: Števko, Laura, Mário, Kessy

Správa z cesty:

Z Bratislavy vyrážame pár minút po ôsmej hodine rannej sami dvaja. Zatiaľ je pomerne chladno a cestou sa ešte schladzuje, teplomer ukazuje 10 a niekedy slabých 11 °C. Števko nám cestou dvakrát poskytuje diaľkovú navigáciu, takže na miesto stretnutia prichádzame bez blúdenia a relatívne načas. Pán navigátor stojí vystrojený pred domom a pri nohách sa mu na vôdzke šklbe obrovský hnedý psisko, je to síce vyžla, ale napriek povesti mimoriadne urastená. Nie tlstá, len svalnatá až strach.
Bez dlhých rečí sa púšťame po modrej značke do lesov. Slnko medzitým chvalabohu vyhrialo vzduch, takže sa môžeme vyzliecť do krátkych rukávov. Števko má kraťasy. Chvíľu závidím, potom sa už len potím na príslušných miestach.
O pol hodinku sme v Sedle pod Žibricou, prezrieme si táborisko pri poľovníckej chate a pokračujeme smerom na Zobor. Aj v nitrianskych lesoch je mimoriadne sucho. Laure sa podarí odnaučiť Kessy všetky zákazy, ktoré jej Števko za posledné dva roky s námahou vštepil, a tak keď za najbližším kopcom stretávame bežca, Kessy mu beží oproti a chce sa s ním hrať. Bežec zastavuje, vidno, že sa veľmi bojí a nechce, aby sme si to všimli, tak strúha nahnevanú tvár. Kessy dostáva výchovné poza uši a Laura si nenápadne popiskuje a pozoruje obláčky na oblohe.
Sme na Zobore. Výhľad je krásny, pod sebou vidíme Nitru ako na dlani, v diaľke v opare dymia Mochovce, popred nás sa hadí nová diaľnica a zrkadlí sa nejaká neznáma vodná plocha. Pekné. Desiatujeme aj obedujeme naraz, spravíme si pár foto a otáčame sa na cestu späť, len musíme počkať na Kessy, ktorú si práve vyhliadol sexi kokeršpaniel inej skupiny turistov a neverbálnym spôsobom jej dáva najavo, že sa mu páči, ako vonia.
Vraciame sa tou istou cestou až po Sedlo pod Žibricou, kde jednohlasne schvaľujeme Števkov návrh, aby sme predsa pokračovali až na Žibricu. Cesta vedie najprv po voňavej lúke a potom strmým zrázom priamo na vrchol. Zapisujeme Mladých srncov do vrcholovej knihy veršami „Napriek námahe a hicu vyliezli sme na Žibricu“, chvíľku odpočívame a potom sa ponáhľame do dediny, pretože Kessy nám vypila všetku vodu a nahlas to síce nehovoríme, ale sme smädní ako voly.
Števko nás vedie domov inou cestou a ukazuje nám, kde všade pílil drevo na kúrenie a aké jazvy mu z toho ostali. Niektoré vyzerajú naozaj hrozivo a pomerne čerstvo. Počas zostupu sa zarozprávame s niekoľkými susedmi, popozeráme po záhradkách a vstupujeme na Števkovo zvrchované územie. Tri malé domčeky s obrovskou záhradou. Víta nás malý Števko a keď sa pohneme ochutnať miestne celoročné maliny, vybehne z jedného z domčekov malé dievčatko a vrhne sa na tata so slovami „Tak dlho si bol preč!“. To je čistá láska, priatelia.
Ešte si pozrieme Števkovu kanceláriu, napustíme si vodu z miestneho prameňa a odchádzame. Hreje nás septembrové slnko, dobrý pocit zo spoločného výletu a kýblik malín. Ďakujeme, pane.

Čestný paroh Mladého srnca: Števkovi. Napriek nízkej účasti bol plný elánu a pohostinnosti a bez zaváhania nás previedol drsnou divočinou.

Nenáročný cyklovýlet do Čunova

Foto

12.8.2012

Veselí cyklisti sa tentokrát vybrali na menej náročný výlet do Čunova. Stretnutie sme si naplánovali pri zatvorenom bufete na hrádzi. Ivanka a Igor, ktorí neodhadli čas z domu na miesto zrazu, sa vybrali pomaly do Čunova, lebo sa im nechcelo čakať pol hodinu na nás. Ospravedlňuje ich len to, že majú nové bicykle a dĺžky trás ešte nemajú v sebe zažité. Milan sa telefonicky s Igorom dohodol, že sa budeme čakať pri bufete Pri poldri. Ostatní sme sa počkali na dohodnutom mieste. Ako prví dorazili Milan s Jankou. Chvíľu na to dofučala Zuzka, celá spotená, lebo šliapala, čo jej telo dovolilo, až z Karlovej vsi, aby stihla načas prísť. Až keď sme ju ubezpečili, že stretnutie je o 10.00 hod. a nie o 9.00 hod., sa jej zreteľne uľavilo, že prišla ešte v predstihu. Postupne sa pridávali ďalší výletníci: Jožko, Jožko Ž. s Magdou a Hanka, ktorá nám vyrozprávala svoj nešťastný pád so šťastným koncom, keď sa vracala domov z minulého výletu z Viedne do Bratislavy. Spôsobil to melón, ktorý držala v jednej ruke. Melón to prežil a Hanka so šťastím, len s malými odreninami, skončila v Malom Dunaji. Po chvíli dorazili Marián s Katkou, Majka a Marta. Keď sa uvideli Marta a Hanka v rovnakých cyklistických tričkách (viď foto), skoro skolabovali. Toto ženy veľmi ťažko znášajú, ale naše to zniesli ukážkovo a zmierené so situáciou sa nad tým dobre zasmiali. Milan urobil zopár fotozáberov, počkali sme ešte desať minút a vyrazili. Krátko na to nás ešte dobehol Miro.

Ráno bolo trochu chladivé, ale slniečko začalo pracovať a postupne sa príjemne oteplilo. Tempo sme si zvolili nenáročné – adagio. Marián s Katkou sa rozhodli, že budú tvoriť zadný voj, čo sa im nie vždy darilo. Furt sa pchali dopredu. Ktosi navrhol, že by sme mohli ísť okolo Dunaja, čo sme aj urobili. Boli sme prekvapení, koľko nových a dosť nevkusných (až na niekoľko výnimiek) hausbotov na dunajskom ramene pribudlo. Natlačené jeden na druhý, narúšali pôvodnú panenskú prírodu. Nuž, už sa ani nečudujeme. Žijeme v takej krajine neobmedzených možností. Ak máte peniaze a známosti, tak si môžete postaviť garáž aj na námestí SNP.

Pri poldri nás Igor s Ivankou nečakali. Asi im bola dlhá chvíľa a tak sa pobrali ďalej. My sme sa počkali a vyrazili k čunovskej divokej vode. Po ceste sme stretli upaľujúceho Paľa s Klaudiou, ktorí nás kdesi márne hľadali. V Čunove, v bufete na nás už mávali Ivanka s Igorom. Predstavili nám svoje nové bicykle a my sme ich pochválili, aj ich za rozhodnutie pridať sa medzi nás, Veselých cyklistov. Igora Milan lámal dosť dlho, kým sa rozhodol k tomuto kroku. Ako Igor vyhlásil, bicyklovanie mu veľmi pomáha aj zdravotne. Je rád, že sa tak rozhodli. Milan im ešte dofúkal, za asistencie Jožka Ž., duše a vybrali sme sa už v počte už 16 kúskov k divokej vode.

Divoká voda bola riadne divoká a práve na nej trénovali divokovodáci a rafteri. Chvíľu sme si tam posedeli, podebatovali, pofotografovali sa, pošpásovali a vytýčili smer Rusovce – pečená ryba. Mnohí už kvôli nej aj odmietli plánovanú návštevu Danubiany, ktorú sme museli zrušiť, lebo radostné hladkanie si pupkov niektorých nemenovaných účastníkov bolo dostatočne silným argumentom pre zmenu programu. Hlas voňavej pečenej ryby bol taký silný, že sme napriek protivetru výrazne zvýšili svoju rýchlosť na allegretto. Dokonca sa vytvorila úniková skupinka  najhladnejších, na ktorých pelotón jednoducho nestačil. Ale aspoň obsadili miesta v rusoveckej záhradnej reštaurácii a objednali jedlo. Lákavej predstave dobrého jedla odolala len Klaudia, Pali a Miro, ktorí sa od nás radšej po ceste oddelili a išli predčasne domov. Ryba heik chutila vynikajúco. Obsluha bola slušná, čo tiež prispelo k pohode obeda. Odtiaľ sme sa pomaly prevalili do vedľajšej zmrzlinárne. Medzitým sa ešte Hanka snažila dostať k Blaženke a Rudovi, ktorý v susedstve bývajú, ale asi neboli doma. Čerešnička na šľahačke, v podobe dobrej zmrzliny, (podotýkam, že všetko sme mali v programe), umocnila náš dobrý pocit z tohto výletu. Chutila najmä Majke a Marte.

Čestnú zlatú cyklotretru obdržal Igor, za to, že dokázal zmeniť svoj názor na bicyklovanie a napriek zdravotným problémom sa zaradil medzi nás a prekonal aj cca 40 km vzdialenosť. Zlatú šnúrku od zlatej cyklotretry si bez váhania zaslúži Igorova manželka Ivka za to, že podobne, ako Igor, prehodnotila svoj doterajší postoj k bicyklovaniu a zvládla, na začiatočníčku, dosť náročnú cestu.

Milan

Foto

Vychádzka na korčuliach do Vojky

Vychádzka na korčuliach – nedeľa 19.8.2012, 10:00

 

Miesto stretnutia : Bratislava, galéria Danubiana

 

Trasa: Galéria Danubiana – Vojka  a späť

Vzdialenosť: cca. 10 km

Prevýšenie: rovina

Trvanie: cca. 2 – 3 h

 

Dopravné spojenie:

Autami príp. bicyklami

 

Predpoveď počasia: teplota 22 – 28 °C, oblačnosť žiadna, zrážky žiadne.

Poznámka: Trasu je možné absolvovať aj na bicykli, prípadne si ju predĺžiť obidvomi smermi.

Kontakt: Mário 0908 126 006

Výlet na Raxalpen

Vychádzka – nedeľa 12.8.2012, 7:00

 

Miesto stretnutia : Bratislava, parkovisko pred Ružinovskou nemocnicou

 

Trasa: Výstup na rakúsky horský masív Raxalpen

Vzdialenosť: cca. 170 km od Bratislavy

Prevýšenie: cca. 1 300 m

Trvanie: cca. 8 h pochodu a cca. 3 h jazdy

 

Dopravné spojenie:

Autami.

 

Predpoveď počasia: teplota 20 °C, vo výške 1 600 m 9 °C, oblačnosť žiadna, zrážky žiadne.

Poznámka: Je to celodenný pochod s veľkým prevýšením v náročnom teréne. Treba si zobrať dobrú obuv, jedlo na celý deň, šaty na prezlečenie, nepremokavú vetrovku. Hore môže byť dosť zima. Teplý čaj v termoske tiež nebude na zahodenie, skôr na vypitie a zohriatie.

Kontakt: Mário 0908 126 006