,

Cyklovýlet do Vojky

Vychádzka – nedeľa 30.9.2012, 10:00

 Foto

Miesto stretnutia : Prístavný most, petržalská strana

 Trasa: Prístavný most – Galéria Danubiana – Vojka – Kyselica – Hamuliakovo – Prístavný most

Vzdialenosť: cca. 63 km

Prevýšenie: 12 m

Trvanie: cca. 5 h

Predpoveď počasia: teplota 18 – 22 °C, veľká oblačnosť, zrážky nízke s nízkou pravdepodobnosťou. Pre istotu pribaliť nepremokavé bundy.

Poznámka: Z Vojky do Kyselice je prevoz kompou, cestou sa niekde zastavíme na pečenej rybe. Zatiaľ je v pláne bufet na hrádzi pri Hamuliakove, v prípade akútneho hladu môžeme jesť už vo Vojke alebo v Kyselici.

Kontakt: Mário 0908 126 006

Účastníci: Jožko, Milan, Palo, Vlado, Laura, Mário

Správa z cesty:

O pol desiatej ráno nasadáme so susedom Vladom na bicykle a rútime sa na petržalskú stranu Prístavného mosta. Čaká tam na nás usmiaty Jožko a informuje nás, že Milan sa pripojí neskôr. Volám Peťovi. Je chorý. Vyzerá to tak, že viac nás nebude, tak sa slušne zoradíme a vyrážame smerom na Čunovo. Cestou nás predbieha asi 20-členná maďarská skupina. Predbiehame ju naspäť.
Milan stojí za čističkou s fotoaparátom v ruke. Kým sa stihneme usmiať, má hotových 11 farebných a 4 čiernobiele fotky. Radostne sa s ním zvítame a kým mu neorganizovane stískame ruky, volá Pali, že kde sme. Je zarazený, pretože sa rúti po druhej strane Dunaja a už má pár kilometrov v nohách. Dohodneme sa, že sa stretneme v polovici trasy, čo je uprostred Dunaja na kompe. Predbieha nás asi 20-členná maďarská skupina. Cestou niekde odbočí, takže zápas Maďarsko – Slovensko končí tentokrát s výsledkom 2:1. Nabudúce odveta!
Pri galérii Danubiana na chvíľu zastavíme, zjeme nejaké tie keksíky a nejaké to ovocie. Potom pokračujeme voľným tempom ďalej. Približne kilometer pred Vojkou sa nám valí oproti povedomý žltý cyklistický trikot. Áno, je to Pali, pravdepodobne išiel ako diabol, na kompu naskočil, už keď bola rozbehnutá, vystúpil z nej ešte počas pristávania a potom kovbojsky odignoroval silný protivietor, len aby nám ukázal, aký je rýchly. Prehovárame ho, aby sa otočil a pokračoval s nami. Nesúhlasí. Tvrdí, že je po nočnej a že sa musí ísť súrne domov naobedovať a okúpať. Po rýchlej rozlúčke mizne v diaľke.
Ku kompe vo Vojke prichádzame o pol jednej, najbližší prevoz je až o pol druhej. Ideme teda na prehliadku obce. Pekná čistá dedinka s obrovským kostolom za upraveným parkom. Milan s Jožkom zosadajú na kofolu, my ostatní ideme pozrieť k jazeru Vojka. Sú tam nové súkromné pozemky oplotené zeleným plotom a strážené SBS službou, ktorá nás po vjazde cez rampu upozorňuje, že nemáme oprávnenie na vstup. To veru nemáme. Vlado podrobuje pracovníka SBS služby krížovému výsluchu, pri ktorom sa nenápadne dozvie meno majiteľa pozemku, čísla všetkých parciel podľa katastra a zoznam majiteľov jednotlivých domov. S prísľubom patričnej kontroly sa otáčame a vraciame sa k jazeru z opačnej strany. Nie je tam však nič zaujímavé, takže vyzdvihneme Jožka a Milana a odchádzame späť ku kompe. O pol hodinku vystupujeme v Kyselici a pokračujeme smerom na Šamorín. Ešte sme neobedovali a hladná je hlavne Laura, ktorá je v neustálom nasadení, urputne bojuje s vetrom a neomylne vedie našu družinu do bufetu Na hrádzi. Cestou ešte len tak medzi rečou opravíme Vladov defekt.
Na obed máme päť veľkých pečených hejkov. Vždy som si myslel, že mladý človek potrebuje väčší príjem energie, ale Milan s Jožkom nám ukázali, že mladosť sa nemeria rokmi a po výdatnom obede si objednali ešte po tri zemiakové placky so syrom. Respect.
Zvyšok cesty sme už dosť unavení a ani sa moc nerozprávame, skôr tak na seba zdvorilo gánime. Ešte jedna prestávka v prístave, kde mimochodom celkom pekne upravili cyklistický vjazd na hrádzu, a potom až rozlúčka pod Prístavným mostom. Pane, ďakujeme za parádne počasie a za vytrvalosť, ktorou si nás obrnil.

Čestná tretra Veselého cyklistu: Laure. Ako jediný člen výpravy ženského pohlavia sa výborne držala, prešla toľko isto kilometrov ako my a zjedla takú istú rybu.

Foto

Výlet na Čiernu skalu

Vychádzka – nedeľa 9.9.2012, 10:00

 

Miesto stretnutia : Plavecký Mikuláš, začiatok zelenej turistickej značky

 

Trasa: Plavecký Mikuláš – Mon Repos – Pod Čiernou skalou – Čierna skala – Pod Čiernou skalou – Červená hora – Plavecký Mikuláš

Vzdialenosť: cca. 11 km

Prevýšenie: 550 m

Trvanie: cca. 4,5 h

 

Dopravné spojenie:

Komplikované. Skúsme sa natlačiť do áut.

 

Predpoveď počasia: teplota 20 – 24 °C, oblačnosť žiadna, zrážky žiadne s pravdepodobnosťou 100 %, treba zobrať opaľovacie krémy.

Poznámka: Odbočka na Čiernu skalu je naplánovaná ako kondičný bonus. Kto sa nebude cítiť, môže pokračovať zo sedla Pod Červenou skalou priamo na Červenú horu.

Kontakt: Mário 0908 126 006

Účastníci: Silvia, Miňo, Monika, Tomáš, Pali, Klaudia, Zuzka, Iveta, Eva, Laura, Mário

Správa z cesty:

Ráno ešte pred ôsmou mi príde SMS od Joža, že účasť ruší. Mierne znervózniem, lebo už som jeho voľné miesta v aute započítal k dobru. Okolo pol deviatej posiela SMS Pali, že účasť neruší a že sa stretneme v Plaveckom Mikuláši. Volám Tomášovi, že súrne potrebujeme jeho auto. Nedvíha. Volám Palimu, Pali má auto plné. Nakoniec sa Tomášovi predsa dovolám, ale odjazd sa nám trochu skomplikuje, pretože Tomáš musí prísť pre nás z Devínskej.
Na parkovisku pred nemocnicou sa stretávame šiesti a čakáme na Tomáša. Pri Štrkovci práve prebieha triatlon, tak sledujeme rozcvičujúcich sa športovcov a diskutujeme. Zuzka napiekla koláč a aj nám ukázala nádobu, v ktorej ho priniesla, ale ochutnať nedala. Tvárime sa, že sme si tento hostiteľský prešľap nevšimli a ďalej sa na seba milo usmievame. Prichádza Tomáš. Je celkom dobre naladený, so všetkými sa zvíta, nakladá Zuzku a Silviu a uháňame, čo nám kolesá stačia, smerom na Záhorie.
Do Mikuláša vchádzame 10:38. Pali so svojou partiou už sedia pred kostolom na lavičkách a pohoršene dvíhajú oči k nebu štýlom „Pane, vidíš toto? Vidíš toto, pane?“. Kajúcne si s nimi podávame ruky, Silvia nám urobí štartovací záber a zahajujeme pochod smerom na horáreň Mon Repos.
Je pekný deň, na oblohe nie je ani mráčik, je teplo a sucho. V lese je dokonca tak sucho, že sa nám práši od nôh, čo teda v týchto karpatských lesoch nebýva až také obvyklé. Po pár minútach prichádzame k prvej zaujímavosti, jaskyni Deravá skala. Časť skupiny nám nejako zmizla za zákrutou, my ostatní sa ideme pozrieť hore skalnými schodmi, čo sa to tam ukrýva za zázrak. Pekná malá jaskyňa s ohniskom, ideálne miesto pre prípad nečakaného dažďa.
Na križovatke zelenej a červenej značky prichádzame k záveru, že na horárni Mon Repos nebude určite nič zaujímavé a že pokračujeme po červenej k Sedlu pod Čiernou skalou. Tam odbočíme vpravo po žltej a začína najťažší úsek cesty avizovaný ako kondičný bonus. Ak nerátam fialové tváre a nepatrné problémy so srdcami a s dýchaním, tak sme tento úsek hravo zdolali a vynárame sa na hrebeni zvanom Čierna skala. Výhľad je úchvatný, vidíme Jaslovské Bohunice, Zobor, Orešany, nádrž Boleráz, Vápennú, Klokoč, Vysokú…Robíme si obedňajšiu pauzu, každý sa sýti niekde inde a svoje jedálne stanovištia si navzájom obchádzame, aby sme vedeli, či aj ostatným chutí tak ako nám a či náhodou nemajú niečo lepšie alebo viac ako my.
Po chvíľke oddychu zostupujeme späť do Sedla pod Čiernou skalou (cestou sa ešte stihneme zapísať do horskej knihy). Na návrat do Mikuláša volíme menej náročnú trasu po červenej a potom po modrej, o nejakú hodinku a pol sme pri autách. Zuzka sa medzitým ponúkne, že by sme sa mohli zastaviť na čaji v jej chalupe v Plaveckom Petri, čo všetci s radosťou prijímame. Chalupa je naozaj krásna, starý dedinský dom po rekonštrukcii, nádherne a pritom vkusne zariadený a obriadený. Vyťahujeme na dvor stôl, stoličky a lavice, Zuzka varí kávu a čaj, ponúka nás bazovým sirupom a kofolou a nejakými cukrovinkami. Zvlášť veľký úspech má domáci koláč, vrháme sa naňho ako po celodennej túre. Nenávratne nám mizne v mlsných žalúdkoch.
Po tejto nečakanej hostine sa neochotne dvíhame a po hromadnej rozlúčke na hlavnom obecnom námestí, pri ktorej sa nešetrí bozkami a objatiami, nasadáme do áut a prášime do Bratislavy. Pekný výlet za nami, opäť vďaka, pane.

Čestný paroh Mladého srnca: Zuzke. Koláč pre Mladých srncov upiekla v sobotu v noci, bez jedinej sťažnosti vycválala na Čiernu skalu a pripravila nám milé pohostenie.