Cyklovýlet do Viedne, 3.9.2016

Miesto stretnutia: Žel.St. Petržalka, 6:00 (vlak odchádza o 6:15) – treba kúpiť lístok na bicykel (BA-Wien)

Trasa: Hauptbahnhoff – Ring – Práter – Donaukanal – Hundertwasserhaus – Donauinsel – Donauturm – Práter– Orth – Eckartsau – Hainburg – Wolfstahl – Berg – Petržalka

Km : cez 90 ale s mnohými prestávkami. Predpokladaný návrat do BA je 17:30. Tí čo pôjdu späť vlakom (cesta trvá hodinu) môžu ísť o 14:44, 16:44, 18:44… do Petržalky. Na hlavnú stanicu idú vlaky každú polhodinu.

Prevýšenie : po rovine

Počasie : 18-26°, slnečno (podľa yr.no)

Kontakt : Jožo. S. 0910 230 31

Poznámka: je to neľudsky skorá hodina zrazu (6:00) avšak ak chceme postíhať centrum ešte nie plné turistických davov, je to jediná možnosť. Máme to už pár rokov vyskúšané. Viedeň je k cyklistom veľmi priateľské mesto.

Prejdeme si KARLPLATZ s ohromným kostolom Karlskirche, OPERU, kde bývajú známe viedenské plesy (skoro tak známe, ako ples v DK Ružinov) , STEPHANSDOM, Dunajský kanál, HUNDERTWASSERove asymetrické domy a Dunaj s ostrovčekmi, Televíznou vežou, na ktorú sa dá aj vyviezť a dovidieť možno až do Hainburgu. Cez PKO (Prátri Kultúry a Oddychu) popri Dunaji po EUROVELO 6 domov.

Obedovať sa bude tradične cestou v Orthe.

Komu by to bolo veľa, môže sa z Viedne vrátiť zase vlakom – odddelenie bikerov a vlakárov nastane v Prátri. Ráno si nastavte si budíky 🙂

Účastníci : Daniela, Stanka, Braňo, Vlado Kr., Danka, Jožo, Hanka, Tomáš Ď., Mário, Laura, Katka, Tomáš H., Jasmínka, Vikinka.

Správa z výletu :

PETRŽALSKÁ STANICA 06:00. Á-tri dvojka Stano s Ľuborom neprišli.

Prišiel však Vlado Kr. s Tomášom Ď., Hanka, Daniela s kolegami Braňom a Stankou a organizátor Jožo s Dankou.

Mário s Laurou naskočili o 06:15 rovno do rozbiehajúceho sa vlaku.

Vlakovú toaletu veľkosti garsónky obývala rómska komunita hovoriaca nemecky s východoslovenským prízvukom.

Vychádzať sa im nechcelo.

Vyšlo však parádne slnko nad petržalskými panelákmi.

Obdivovali sme to.

A vychádzať z mobilov začali sms a telefonáty Tomáša H.

Tomáš objavil výhodnejší neskorší vlak z HLAVNEJ STANICE.

Nefungoval však. Myslím ten vlak.

Tak oznámil, že príde ďalším.

A že sa stretneme.

Vo VIEDNI .

V Sobotu.

Alebo v Pondelok na klube.

Čoskoro sme sa z HAUPTBAHNHOF už rútili okolo KARLSKIRCHE, STAATSOPER na STEFANSDOM.

Preskúmali sme ho zvonku i zvnútra. Daniela sa spýtala „Toto je už centrum?“

Rútili sme sa širokým RINGOM okolo DONNAUKANAL až pred HUNDRETWASSERHAUS.

Hundredwasser obchodík, Hundredwasser knižky, Hundredwasser suveníry.

Fridrich Hundredwasser neznášal pravé uhly. Ubíjali podľa neho ducha. Aj rovnú čiaru. V prírode sa vraj nevyskytuje.

A tvrdil aj, že každý človek právo na vlastné špecifické okná.

Bill Gates ho pre toto hlboko nenávidel. Tvrdil, že okná(windows) musia byť rovnaké a treba ich kúpiť od firmy Microsoft.

V každom prípade dizajn onkológie v Grazi, ktorú Hundredwasser navrhol, má dokázateľne liečivý vplyv na pacientov.

Mohol skúsiť nadizajnovať nové sanatko na Osuského. Umrel už však a pochovali ho bez rakvy, aby splynul s prírodou,

Ešte sa nedovalili davy turistov a dovalila sa Katka H. s Jasmínkou H., Vikinkou H. a Tomášom H.

Dali to !!!

Jasmínka s Vikinkou sa hneď opýtali : „Kde je Hanka?“

Keď som povedal, že ide z Blavy oproti – nechápali. Vlastne ani ja.

Tomáš H. nám ukázal svoj rozbitý smartfón – vraj sa s ním nemôže stratiť.

Nuž..

Po povinnom fotení sme prešli do PRÁTRA, okopírovaného podľa bratislavského PKO. (Práter kultúry a oddychu)

Viedenčania niekedy žrali Bratislavu. Korunovali tam cisárov. Teraz by ich iba eurovali. V Bruseli.

Jožo to hnal hore-dole po celom DONNAUINSELI a jeho mostoch.

Jasmínka a Vikinka výskali a pretekali s ním.

Začalo pripekať.

Vlado sa opýtal, „Nezastavíme pojesť?“

Jožovi nebolo viac treba a zapikoval v „ako-tak-reštaurácii-podobnom-bufete“.

Obed – či brunch si dali viacerí. A všetci pri jednom stole s dobrou náladou.

Daniela sa chcela ísť kúpať – počula že sú tam niekde fešácki rakúski nudisti.

Lúčime sa s Husárovcami, – vracajú s deťmi vlakom – a šliapeme na Bratislavu.

Fičíme okolo nudistov a nudistiek – mladých, starších aj tých najstarších.

V diaľke pri ORTHE vidíme červenú šatku. Hanka!

Pred HAINBURGOM zastavujeme na obed pre Vlada a Mária.

Zas pri jednom stole. Pochvaľujeme si.

Hanka si pochvaľuje koleno-lekárov – pozná v Blave všetkých.

Mário si pochvaľuje, že môže v nedeľu do kostola.

„Ty chodíš do kostola?“ podivil sa Vlado. „A akého?“

Máriovi je to v princípe jedno – je ako povedal hľadajúci.

Vlado a Jožo do kostola nepôjdu. Ani do mešity.

Možno ešte tak do ješity.

Milá slovenská čašníčka robí v Rakúsku už tak dlho, že má akcent ako Regina Straka-Owesny.

Upozornila nás, že Hanka sa ako vajce vajcu podobá Hantuchovej.

Jožo začal tvrdiť, že Hanka JE v skutočnosti Hantuchová. Mnohé by sa tým vysvetlilo.

Hanka nás napojila pri prameňi v Hainburgu, prechádzame BERG a už tu je milovaná BRATISLAVA plná panelákov, billboardov, rozbitých ciest a nervozity.

Bolí zadok po tých skoro 100 km

Bolo fajn.

Čestný paroh-pedál : Katke H. za jej kľud, pohodu a manažérske dovednosti s ktorými roky zvláda celú rodinu.

Kiež by sa z toho niečo nalepilo aj na Tomáša H.

A ďakujem tradične aj „Zvýšenej Energii“ (ako hovoria v AA „Higher Power“) za bezvetrie a slnka tak akurát.

O rok dovi!

Výlet do lužných lesov

Vychádzka – nedeľa 28.8.2016, 10:00

Miesto stretnutia : Bufet na konci sveta
Trasa: Bufet na konci sveta – Reštaurácia Malá Vyza – Horáreň Bajdel – Horáreň Borové – Bufet na konci sveta
Vzdialenosť: cca. 7 km
Trvanie: cca. 2 h
Doprava: autami resp. MHD č. 79 z Podunajských Biskupíc (autobus ide iba po osadu Lieskovec, ďalej treba ísť pešo alebo počkať na niekoho, kto pôjde autom)
Predpoveď počasia: oblačno, miestami možno trochu zamrholí, teplota 20 až 24 °C
Kontakt: Mário 0908126006, Ľubo 0944215553

Poznámka: Nenáročná vychádzka po rovinatých lužných lesoch v povodí Dunaja, kade nás povodí veterán lužných lesov Ľubo. V týchto miestach sme sa už asi pred tromi rokmi motkali na jar a bolo to veľmi príjemné. Tentokrát sa možno ukáže aj nejaký bobor, prvý raz sme nachádzali iba samé ohlodané stromy a podkopané brehy.

Za pekného slnečného dňa sme sa dvanásti výletníci zišli v reštaurácii „Na konci sveta“ pri Topoľových honoch. Zraz bol o 10:00, ale ako to u našincov býva, schádzali sme sa o 15 minút dlhšie. Tak sme sa zatiaľ napojili a niektorí načali aj svoje potravinové zásoby a s 20-min. oneskorením sme sa vydali na cestu.
Cesta viedla spočiatku cez les po asfaltke, až sme sa dostali k dunajskému kanálu, podľa ktorého sme pokračovali. Pri ňom asi v prostriedku cesty sme si urobili prestávku, aby sme dorazili zvyšok zásoby jedla a nápojov.
Tu sme objavili množstvo dnes už vzácnych modliviek nábožných a naviac sa na kanáli plavil nevídaný skoro 100 m dlhý šík labutí.
Potom sme pokračovali ďalej, ale nedošli sme až po odbočku ku Kalinkovskej horárni, ako som plánoval, ale odbočili sme skôr a okolo poľovníckej chaty a popri kukuričnom poli rozvŕtanom divokými sviňami sme sa dostali na asfaltku, po ktorej sme vyšli, a po nej sme sa vrátili späť na „Koniec sveta“. Tu sme sa rozišli, niektorí domov, ale väčšina na pečenú rybu.
Túra sa nám vraj vydarila. Podľa mňa to však malo jednu chybu – krajina v značnej miere zarástla inváznymi rastlinami. Zmizli mnohé čistinky, ale aj chodníky, takže sa ťažko orientovalo a hľadalo správne chodníky. Zablúdiť sa však nedalo a šťastne a bez úrazu sme absolvovali celý výlet.

Zapísal Ľubo S.