Vychádzka na Königswarte

Vychádzka – nedeľa 5.2.2017, 10:00

Miesto stretnutia: Berg, parkovisko vpravo za dedinou pri modrej turistickej značke
Trasa: Berg II. – Königswarte – Pottenburg a späť
Vzdialenosť: cca. 7 km
Prevýšenie: cca. 200 m
Trvanie: cca. 2,5 hodiny
Doprava: autami

Počasie: teplota 2 – 4 °C, oblačno, je možné, že trochu spŕchne resp. nasneží
Kontakt: Mário – 0908 126 006

Poznámka:
Königswarte je najbližší rakúsky kopec za štátnou hranicou. Na vrchole kopca je sympatická rozhľadňa, aj keď zatiaľ podľa predpovede pravdepodobne uvidíme oblaky a dažďové kvapky.
Z vrcholu sa potom po červenej značke schádza k zrúcanine hradu Pottenburg a po dôkladnej obhliadke sa vraciame rovnakou cestou späť k autám. Veľkým zážitkom najmä pre fotografov býva zdolávanie miestnych oplotení.
Keby to ráno vyzeralo naozaj zle, pôjde sa do Dunajskej Stredy do termálneho kúpaliska. Treba mi v nedeľu ráno zavolať alebo napísať.

Účastníci: Miro + 2 deti, Alena, Heňo, Števo, Yvet, Andy, Monika, Hanka, Tomáš S., Šimon, Erika, Fedor, Ľubo, Tomáš Ď., Mišo, Janka, Mário, Laura, Anička + jeden mne neznámy kamarát

Parkovisko na kopci pri lese. Nedeľa ráno. Postupne prichádzajú autá. Vystupujú z nich ľudia. Zdravia sa, niektorí sa objímajú, dokonca pobozkajú. Rozprávajú sa v skupinkách i vo dvojiciach. Pomedzi nich veselo poskakuje dvojročné dieťa. Dievčatko s plnými lícami. Príchodzí sa odfotia, zažartujú a odídu spoločne do lesa.
Kráčajú do kopca. Je začiatok februára. Mesto prežívalo minulý týždeň v sivej studenej hmle. Dnes svieti slnko. Zem je ťažká a premočená od topiaceho sa snehu. Zobúdza sa a mäkne po nekonečných januárových mrazoch. Je teplo. Rozhovory ľudí stúpajúcich do kopca mäkko doznievajú v tichu lesa. Vzduch stojí, chôdza hreje.
Prvý sebaisto kráča starec s palicou. Je dobre naladený, prihovára sa ostatným. Ďalší stúpajú hore za ním. Zahĺbení do rozhovorov nemyslia na únavu. Chôdza, les, slnko a nehybný kyslík ich upokojuje. Ak niekto zaostáva, počkajú ho a pokračujú vedno vpred.
Potom vyjdú na holý vrchol kopca. Na ňom stojí vysoká drevená veža. Vystúpia po nekonečnom schodisku na jej najvyššie poschodie. Okolo nich sa otvorí slnečná krajina. Na juhozápade sú donekonečna roztrúsené biele veterné mlyny. Ich vrtule lenivo a mĺkvo prerážajú vzduch. Za nimi sa na vzdialenom horizonte ligocú zasnežené ostré štíty najväčšieho kontinentálneho pohoria. Na opačnej strane sa kľukatí v diaľke jagavá rieka. Za ňou sa rozprestiera ich mesto. Budovy sú roztrúsené po kopcoch i na rovine. Starodávny hrad – symbol mesta medzi nimi splynul. Z komínov najväčšej fabriky stúpa biely dym.
Oni vstrebávajú tento prežiarený obraz. Zrakom vyhľadávajú známe miesta mesta a prstom si ich vzájomne ukazujú. Priamo pod nimi sa hrozivo čnejú dva obrovské biele satelity. Starec nahlas premýšľa o ich význame. Čas stojí. Žena s blond vlasmi vyberie z vaku koláče. Ponúka ostatných. Posledným kusom poteší dvojročné dievčatko. Dieťa sa smeje čokoládovými líčkami. Mama mu trpezlivo očistí drobné detské prsty.
Čas sa znovu pohol a vyberú sa naspäť. Šmýka sa. Žena, čo núkala koláče sa drží pod pazuchou vysokého muža. Bojí sa pádu. Pred nedávnom jej operovali koleno. Pýta sa dotyčného muža na jeho život. Pozorne ho počúva. Ďalší muž s veľkou bradou, asi tridsaťpäťročný, jej vykladá bláznivé dobrodružstvo svojho mimomanželského vzťahu. Premočený lesný chodník a nemá chôdza topánok sú svedkami rozprávania ich príbehov. Cesta so zvyškami roztápajúceho sa snehu ubehne rýchlo. Skupinky ľudí sa čoskoro opäť zbehnú na parkovisku.
Sú nasýtení vzduchom i prekvapujúcim teplým slnečným dňom. Lúčia sa, väčšinou sa smejú. Les a vzájomné rozhovory ich oživili. Otvárajú a zatvárajú dvere a kufre áut. Potom postupne miznú späť do mesta, vracajúc sa do svojich súkromných životov.
Jeden z nich bude onedlho obedovať v petržalskej pizzérii. Tam mu zazvoní telefón. Hlas na druhom konci ho poprosí, aby príbeh nedeľného februárového stretnutia na parkovisku pri lese zapísal.
Večer ožiari jas monitoru tvár. Prsty sa rozbehnú po klávesnici a porozprávajú príbeh.
O prekvapivom slnečnom dni. O starcovi s palicou. O bielych roztrúsených veterných mlynoch a jagavej rieke v diaľke. Príbeh o rozprávaní iných príbehov: o bláznivých mimomanželských dobrodružstvách a o samote. O meste, ktoré sa dnes prebralo zo sivej studenej hmly. A o veselom dievčatku s čokoládovými lícami.

Zapísal Tomáš Ď.

Relaxačno turistický pobyt v Piešťanoch

Piešťany, Hotel Harmony Rezort – na brehu Sĺňavy
Termín: 28. 4. – 30.4. 2017
S možnosťou predĺžiť pobyt do 1.5.2017 (max. 20 ľudí)

Hotel HARMÓNY REZORT je plne zrekonštruovaný rezort so športovým areálom, v tesnej blízkosti (100m) od vodnej nádrže Sĺňava, meste Piešťany. V blízkom a vzdialenejšom okolí je veľa možností športového , turistického a relaxačního vyžitia – možnosť vychádzok , cyklotúr, minigolf a za poplatok sa dajú v hoteli objednať masáže a vírivka . Požičanie bicykla je 0,5€/hod.
Všetky izby sú vybavené sociálnym zariadením, TV so satelitným príjmom, telefón, rádio, chladničku a priestranný balkón.

Predpokladaný program bude zameraný :

– na turistické vychádzky do okolia – výstup na Inovec ( túra v trvaní cca 4 hod.)
– Bakchus vila, hrad Beckov (menej náročné), prechádzky parkom – dostupné každému
– plávanie v prírodnom jazere, na kúpalisku Eva ( otvorené podľa počasia)
– cyklotúry v okolí Piešťan (požičanie bicykla v hoteli je 0,5€/hod.)
– kúpeľno-rehabilitačné aktivity – hotel ponúka rôzne typy procedúr

Cena: 3 dni/2 noci s polpenziou – 56 € pobyt
4 dni/3 noci s polpenziou – 84€ pobyt

Záloha : 50 € při prihlásení , najneskôr do 28.2.2017

Prihlásiť: Majka Zuzulová 0903 400 884 A1,
Zuzka Šimkovičová 0915 315 817 iné kluby

Správa

z wellnes pobytu v Piešťanoch 28.-30.apríla 2017-05-20
V dňoch 28. – 30. apríla 2017 v Piešťanoch sa uskutočnila plánovaná akcia OZ ENDORFÍN, ktorú zabezpečovala Majka Z.
V piatok, za výdatného dažďa sa účastníci schádzali s nesmelou nádejou na krajšie počasie pre nasledujúce dni. Ubytovanie bolo zabezpečené v hotely Harmony Rezort, ktorý je od centra mesta vzdialený 2,2 km, čo však nevadilo, lebo prechádzka nádhernou jarnou prírodou len umocnila turistickú časť akcie.
Po ubytovaní všetkých 24 účastníkov a večeri sme sa stretli, a okrem vzájomného predstavovania sa, dohodli program na ďalší deň. Vzhľadom na neisté počasie bol prijatý návrh na prehliadku kúpeľného areálu Piešťan so sprievodkyňou informačného centra mesta Piešťany.
V sobotu sme sa stretli pri Kolonádovom moste a cestou do priestorov kúpeľného areálu pani sprievodkyňa začala veľmi zaujímavým ale najmä kvalifikovaným spôsobom rozprávať o histórii vzniku a o rozkvete Piešťan, ako vyhľadávaného kúpeľného mesta.
Poobedňajší program sme zavŕšili okružnou prechádzkou po hrádzi, kde sme videli miesta termálnych a minerálnych prameňov a sírneho bahna, ktoré je základom liečby reumatizmu, chorôb pohybového ústrojenstva, nervových chorôb a poúrazových stavov a ktoré spôsobili to, že z Piešťan sa stali svetoznáme kúpele.
Časť účastníčok pobytu, namiesto prechádzky po hrádzi dali prednosť procedúram a vyskúšali si piešťanské bahno na vlastnom tele a časť využila možnosť požičania bicyklov, pretože si mohli lepšie vychutnať májovú, rozvoňanú a rozkvitnutú prírodu.
V nedeľu Majka ako organizátorka navrhla okružnú prechádzko-túru lokality Bakchusvilla, čo v minulosti pre Piešťancov bola tradičná sviatočná vychádzka. Opäť to sme išli prekrásnou prírodou, ktorá nás naplnila neopakovateľnou jarnou energiou.
Po obidva večery sme sa vzájomne podelili aj o problémy abstinencie a hovorili sme o vlastnom spôsobe ich riešenia.
Posledný večer účastníci hodnotili pobyt ako výborný a vítali jeho ďalší rozmer, ktorým bola história (vzdelávanie) popri turistickej a procedurálnej zložke.
Záverom treba skonštatovať, že štvrtý ročník tohto podujatia mal najviac účastníkov a zdá sa, že záujemcov je z roka na rok viac čím získava na popularite.

Zuzka Š.

Kalvária a Horský park

FOTO

Nedeľa 29. Januára 2017, 10:00

Zraz: 10:00 križovatka ulíc Sokolská a Hlboká (kúsok od Ministerstva zahraničných vecí),

zastávka MHD – SAV, potom pokračovať pár metrov k ústiu Hlbokej ulice

Trasa: Hlboká ulica – Kalvária – Kostol Panny Márie Snežnej – Lurdská jaskyňa – Horáreň v Horskom parku – Horský park – Slavín

Trvanie: cca 3 hodiny

Počasie: Polojasno, okolo 0° C

Pozývame na (už pomaly) tradičnú vychádzku po zaujímavých miestach v geometrickom centre Bratislavy. Po Sokolskej ulici sa dostaneme k ostatkom bývalej Kalvárie (bola jedna z najstarších v Uhorsku), odtiaľ prejdeme ku kostolu Panny Márii Snežnej, kde si pozrieme aj Lurdskú jaskyňu s vyše 4000 pamätnými tabuľkami. Potom sa presunieme ku Kaviarničke pri Horárni, kde si spravíme pauzu na občerstvenie. Pokračovať budeme po chodníčkoch Horského parku. Naše mestsko-parkové putovanie ukončíme na Slavíne.

Kontakt: Vlado Z (A1) 0903-356661

Výlet okolo Pezinskej baby

Vychádzka – nedeľa 22.1.2017, 10:00

Miesto stretnutia: Pezinská baba

Trasa: Pezinská Baba- Čmelok – Sedlo Javorina – Bezinská Baba

Vzdialenosť: 10 km

Prevýšenie: 300 m

Trvanie: 3 hodiny

Doprava: autami

Počasie: teplota – 4 – 0 °C, oblačno, bez zrážok, asi bude sneh, treba zobrať návleky

Kontakt: Betka 0904 655 106

Účastníci hlavnej skupiny :
Betka, Monika, Alenka, Editka, Marianka, Klaudika, Monika K, Kitty, Danka, Janka, Michal, Paľko, Tomáš, Jožo, Marcel

Účastníci podpornej skupiny :
Laura, Anička, Mário

Správa z vychádzky :
Vychádzku naplánovala Betka ako tohoročný prvý výstup na malokarpatskú sedemstovku (Čmelok má 705 mnm). Stretli sme sa na parkovisku pod sedlom Pezinská Baba. Teda väčšina sa stretla. Vedenie zastúpené prezidentom Máriom sa stretlo na parkovisku hore pri vlekoch. Dve minúty od hlavnej skupiny. Ale o tom potom.

Keďže v pozvánke bola zmienka o hrozbe mrazov, závejov, lavín a možnom výskyte Yettiho začalo na parkovisku horúčkovité strojenie. Paľko zistil, že šiltovka nebude dostatočne chrániť jeho vzácne uši. Marcel hneď tasil náhradnú čiapku, rukavice, buffku a termosku čaju – šťastný že sa aspoň takto môže zavďačiť svojmu neformálnemu patrónovi. Tomáš zistil že návleky sa predávajú v rôznych veľkostiach a tak jeho 40 eurová investícia do zimnej výstroje skončila v ruksaku. Ostatní zistili, že Tomáš má okrem nových návlekov aj nové auto – na rozdiel od návlekov použiteľné. Betka zistila, že Mário a jeho skupinka (Alenka, Laura a Anička) už vyrážajú z parkoviska vzdialeného spomínané dve (číslom 2) minúty, tak sme sa presunuli k nástupu na červenú značku.

Mrzlo podľa predpovede, svieži vetrík bol ako bonus. Po pár (nie dvoch) minútach podaktorí nevydržali postávať a vyčkávať a vyrazili. Pohyb hreje. O chvíľu sme sa už hriali všetci. Len veliteľka (nie kapitánka!) Betka sa držala na chvoste a vyzerala Máriovu skupinu. Po nadviazaní spojenia zistila, že za nami vyráža len Alenka a Polónyiovci ostávajú ako týlové zabezpečenie. Alenka nás dobehla na križovatke, kde Betka plánovala odbočenie so značkovaného chodníka. Povinná prezenčná fotografia a vyrazili sme. Tento krát už naostro. Betka sľubovala napriek nízkej oblačnosti výhľady. A naozaj sme na západe zhliadli vrcholy Schneebergu. A hneď sa začala plánovať júnová vychádzka na túto „bratislavskú“ dvojtisícku. A preberať ďalšie plánované akcie – lyžovačka na Osrblí, bicyklovačka na Balatóne, memoriál Jožka Kišša v Lendaku …

Diskutujúc o všetkom možnom sme sa zrazu ocitli pri cieli našej vychádzky – bývalom vojenskom čude na Čmeloku. Marcel čudo otipoval na (letecký) rádiomaják. Čo sa nepozdávalo Paľkovi, nakoľko lode tak vysoko nedoplávajú. Monika dilemu vyriešila po svojom – neodmysliteľnou ponukou domácich koláčikov. Tradične výborných a s láskou upečených. S plnými ústami sa ťažko diskutuje. K nesmiernej radosti Tomáša nasledovalo ďalšie spoločné fotenie. A po ňom zostup okruhom späť na Pezinskú Babu. Rozpačité lúčenie. Tomáš navrhol zaspievať si. Alebo zatancovať. Nakoniec sme sa zaobišli aj bez kultúrnej vložky a v netradične skorom čase vyrazili za nedeľnými povinnosťami.

Čestný paroh :
Získava Betka. Lebo je viac naša ako mnohí našinci.

Fotky :
http://marcel.rebro.sk/main.php?act=scan&dir=ats/975_cmelok

Zapísal Marcel

Cyklistika okolo Balatonu, jún 2016

Správa z cyklistickej túry pri Balatone
Tento rok sme na letnú bicyklovačku vybrali okolie Balatonu v Maďarsku. Boli sme tam v období od
9. -12. júna 2016.
Výletu sa zúčastnilo 36 osôb, z toho 3 deti.
Na cestu na Balaton sa smelší cestovatelia a majitelia kvalitných navigácií vybrali sami. Ostatní sme sa o 10 hod. stretli v Győri na veľkom parkovisku pri nákupnom stredisku Árkád. Odtiaľ sa kolóna asi 10 áut vybrala na cestu. Prvú zastávku sme mali na parkovisku s výhľadom na zrúcaninu hradu Csesznek (Česnek). Svet je malý! Ani sme sa nedohodli a stretli sme tam ďalšie dve posádky. Radosť bola obrovská. Trošku sme sa osviežili, porozprávali, urobili pár fotiek a išli sme ďalej. K hotelu v Balatonalmádi sme pricestovali poobede okolo druhej. Pekne v kľude sme sa ubytovali, trošku zorientovali. Postupne prichádzali aj individuálni cestovatelia. Poobede bol individuálny program. Bolo krásne slnečné počasie, takže sme to využili na pobyt na slnku. Niektorí sa išli prejsť k Balatonu, ostatní sme sa vybrali nájsť cyklistický chodník a vyskúšať ho. Tomu sa asi najviac mohol tešiť Riško Országh. Prišiel na túru s trošku málo pripraveným bicyklom, totiž po pár metroch dostal poriadny defekt. Odborníci posúdili, že mal úplne ojazdenú „pneumatiku“. Tak sa vrátil do mesta a našiel servis, kde mu to dali do poriadku. Potom už mal bicykel v poriadku a mohol absolvovať celú túru. Po krátkej poznávacej túre sme si pochutnali na vynikajúcej zmrzline. Nasledovala večera. Všetci sme boli zvedaví na maďarskú kuchyňu, ale myslím si, že nesklamala.
Na druhý deň hneď po raňajkách sme sa vybrali na prvú túru, cieľ bol Tihany. Trasa mala dĺžku cca 35 km. Na polceste sme sa zastavili v letovisku Balatonfüred, kde sme sa stretli aj s tými, čo sa odvážili iba na polku cesty a sem pricestovali vlakom. Prestávka sa trošku predĺžila, začalo popŕchať. Keď dážď utíchol, pobrali sme sa ďalej. Tihanyskú Baziliku bolo vidieť akoby na skok, ale cesta bola trošku kľukatá a na konci viedla do kopca. Všetci sme boli sklamaní z maďarskej roviny. Nejako sme to všetci dali, ale stálo to za to! Dostali sme sa na malebné, rozprávkové letovisko s krásnym výhľadom na Balaton. Tu sme sa naobedovali a pustili sme sa naspäť dolu kopcom. Túru sme absolvovali všetci v poriadku. Po návrate ešte niektorí išli vyskúšať, aká je voda. Podľa mňa bola vhodná len pre otužilcov, ale väčšina to popierala.
V sobotu sme mali na programe dobytie Siófoku vzdialeného cca 35 km. Sem sa už všetci neodvážili, vybrali si radšej relax, kúpanie, opaľovanie sa pri Balatone. Niektorí sa s nami vybrali s tým, že pokiaľ vládzu, a že sa sami vrátia. S takýmto zámerom išli aj Polónyiovci s prívesom pre deti. Do polcesty išli so skupinou, potom sa odtrhli. Mysleli sme si, že sa vrátili. Naša radosť bola veľká, keď zavolali, že kde sme. Už boli v Siófoku a chceli sa k nám pridať. Anička zaspala, tak si švihli a dobehli nás. Cesta ani tu nebola taká, ako sme si mysleli. Boli také vyvýšenia, skoro ako na Slovensku. Vraj rovina! Ale bolo mi vysvetlené, že keď chcem mať pekný výhľad, tak musím zamakať. No a ten výhľad stál za to! V Siófoku sme sa naobedovali, kto chcel, mohol sa okúpať. Aničku len horko-ťažko vedeli vybrať z vody, očividne sa jej kúpanie v maďarskom mori páčilo. Siófok je veľké, moderné letovisko, skoro ako Taliansko. Všetci boli spokojní a boli radi, že sa na cestu dali a vydržali do konca. Cestou naspäť sme sa rozdelili. Paľo s Milanom sa vydali naspäť na bicykloch. Jednak že si chcú podľa svojho tempa zamakať a chcú stihnúť zápas. Boli totiž akurát Majstrovstvá sveta vo futbale a hrali Slováci. Ostatní sme si počkali na loď. Plavba bola príjemná, len sme už trošku tŕpli, či nám vydrží počasie. Začínalo fúkať a zbierali sa mračná. Plavbu do Balatonfüredu počasie vydržalo, ale cestu na bicykli do hotela už bohužiaľ nie. Tí, ktorí sa z lode ponáhľali a vydali sa na cestu, nemali inú možnosť, ako šliapať v daždi, nemali sa veľmi kde schovať. Ostatných zastihol dážď ešte v meste, tak sme sa pred dažďom schovali, že počkáme, kým utíchne. Ale lialo čím ďalej, tým viac. Tak sme zavolali a poprosili o pomoc, či by pre nás nejaké autá neprišli. A prišli, zachránili stroskotancov. Mali sme veľký strach o tých, čo sa vybrali na cestu. Ale oni to skvelo zvládli a boli na hoteli skôr ako my. Kondička na takýchto túrach môže prísť veľmi vhod. Dali to aj Polónyiovci s prívesom. Anička vraj kľudne spala.
Večer bolo vyhodnotenie, kde boli veľmi pozitívne ohlasy. Padol návrh, aby sme na budúci rok zorganizovali cyklotúru okolo celého Balatonu.
Cestou naspäť sme sa zastali v meste Veszprém. V sprievode maďarských priateľov sme si pozreli mestečko a jeho kultúrne pamiatky.
Všetci šťastne prišli domov. Všetkým ďakujem, že mi dali dôveru a mohla som zorganizovať túto akciu a pokúsim sa to zorganizovať aj na budúci rok.
Zapísala: Szabóová Mariana

Vychádzka na Pajštún

Vychádzka – nedeľa 8.1.2017, 10:00

Miesto stretnutia: Stupava, autobusová zastávka Obora
Trasa: Stupava, Obora – Pod Kamenným vŕškom – Staré Hájne – Pod Kozliskom – Pajštún – Stupava, Obora
Vzdialenosť: cca. 11 km
Prevýšenie: 305 m
Trvanie: cca. 3,5 hodiny
Doprava: autami resp. autobusom z AS Mlynské Nivy, odjazd 8:40 z nástupišťa č. 65
Počasie: teplota 2 – 4 °C, malá oblačnosť, pravdepodobnosť zrážok nízka, možno zo začiatku mierne zamrholí alebo zasneží

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:
Rituálna rozlúčka Mladých srncov s vlaňajšou sezónou pánovi organizátorovi akosi vyfučala z hlavy, takže ju po zrelej úvahe zmenil na rituálne uvítanie novej sezóny. Nakoľko rešpektujeme prírodu a jej obyvateľstvo, po výstupe na Pajštún trikrát energicky zašepkáme Hurá!, úctivým sklonením hlavy poprosíme Najvyššieho, aby na nás dohliadal ďalší rok a poďakujeme mu za ten predchádzajúci. Teplý čajík, niečo pod zub (môže byť už aj povianočné pečivko) a suché tričko na prezlečenie. Podľa predpovede sa možno bude topiť zamrznutá zem, treba sa pripraviť na blato, aj keď v lese to ešte možno pár hodín vydrží tvrdé.

Účastníci:
Jožo, Monika, Tomáš Ď., Tomáš H., Erika, Palo, Ivana, Betka, Monika Zsolt, Hanka, Mišo, Janka, kamarát, Mário, Laura, Jerry

Správa z vychádzky :

Po pol desiatej nastupujeme do Jožovho ukrajinského blesku a rútime sa po diaľnici na Stupavu. Parkujeme za Oborou na začiatku žltej značky a nahadzujeme na seba všetko teplé oblečenie, čo máme. Je približne -8 °C a nevyzerá, že by sa teplota chystala stúpať. To len my.
10:10 sme všetci na miestach, dáme si jednu uzimenú fotku a poza domčeky sa preštrikujeme na modrú značku, ktorá nás v podstate bez prestávky dovedie popod Pajštún až k rozdeľovníku Staré Hájne.
Zastavujeme doplniť tekutiny. Stojíme na severnej strane kopca a je tu ešte zimšie ako dolu. V predpovedi sľubované slnko zatiaľ iba presvitá pomedzi stromy na hrebeni. Hodíme do seba Betkin koláčový mix a uháňame ďalej.
Pribúda snehu a otázok typu „Toto bolo posledné stúpanie?“ a „Neobišli sme to náhodou?“. Pajštún je však niekde tesne pred nami, cítim, ako mi do tváre dýcha história a na krk funí naša vyšportovaná družina. Musím povedať, že dnes máme ozaj slušné tempo, ako za mladi.
Ešte jedna dolinka a sme pod hradbami. Vyštveráme sa na ne, dáme si jednu spoločnú vrcholovú fotku a zašepkáme svoje poctivé Hurá a úctivé Ďakujem smerom k lesu. Mám pocit, že nám máva vetvami a trošku sa jeduje, že sme sa zabudli prísť rozlúčiť s vlaňajšou sezónou. Ale iba trošku.
Kolujú zvyšky Betkiných koláčov, čerstvý makovník vyberá Monika a okrem vyhladovaného Jerryho okolo nás poletujú aj cesnakové rohlíky z Ivankinej pece. Pali nenápadne pripomína, že ich natieral masťou, a okamžite dostáva ponuku, že tá je z celých rohlíkov najlepšia. Na svoj pekársky výkon je patrične hrdý.
Tesne pred odchodom ešte Erika vytiahne nelúpané arašidy a ukazuje nám, ako treba rozpliesť skrehnuté prsty na jednej ruke, aby sa dal arašid chytiť, a ako na druhej ruke, aby sa dal vylúsknuť. Naše ruky sa však medzičasom utiahli do bezpečia rukavíc, tak len zdvorilo mávajú, že možno neskôr.
Vraciame sa po žltej. Je to trošku strmšie. Mierne spomalíme a do vedenia sa dostáva Monika ozbrojená dvomi turistickými palicami s premenlivou dĺžkou a štyrmi chlapmi, ktorí sa približne po piatich krokoch striedajú. Ešteže sa terén asi po dvadsiatich metroch vyrovnáva, lebo akosi nám začínajú dochádzať čerství chlapi.
O necelú hodinku sme pri autách. Dali sme to. Lúčime sa, želáme si pekný zvyšok nedele a vraciame sa do Bratislavy (prípadne do Zlatých Klasov a do Senice). Pane, na to, že sme si na teba spomenuli až po sviatkoch, si nám pripravil nádherné počasie. Takúto zimu, takéto slnko a takúto rýchlu a zároveň súdržnú partiu (hlavne hore kopcom) sme už dávno nemali.

Čestný paroh :
Janke. Aby ochránila Miša pred závislosťou, začala chodiť na box, a pána prezidenta úctivo oslovovala Majko. Erike. Bola s nami prvý raz, myslela aj na druhých (arašidy) a hádam ešte niekedy príde.